Dlhodobá konkurenčná schopnosť priemyslu

Spomínam si na slová prvého ponovembrového podpredsedu vlády pre ekonomiku zo začiatku roku 1990. Povedal, že „Slovensko sa musí zbaviť vysokého podielu priemyslu na hospodárstve Slovenska, pre malú krajinu je to nadbytočné“. O tri roky neskôr vtedajší minister hospodárstva SR vyhlásil, že na Slovensku treba zlikvidovať strojárenský a elektrotechnický priemysel a nahradiť ho textilným. Dnes sú tieto trúfalé predpovede na smetisku dejín. Odvetvia strojárenstva, elektrotechniky a chémie priniesli po roku 2000 zvrat v hospodárskom vývoji Slovenska. Bol to aj výsledok kompetentnosti slovenských ľudských zdrojov, zrodených na báze kvalitného stredného a vysokoškolského technického vzdelávania.

Kvalitné technické vzdelávanie ide ruka v ruke s technologickou úrovňou priemyselných podnikov. Sú to spojené nádoby. Každý deň počujeme, že priemysel potrebuje kvalifikovaných ľudí. Ich nedostatok sa zdôvodňuje úpadkom školského systému za posledné desaťročia. Riešenie tohto problému dovozom pracovnej sily je výhodné pre personálne agentúry, nie pre dlhodobú konkurenčnú schopnosť podnikov. Dovezené ľudské zdroje vytvárajú podmienky na realizáciu takzvaného „slovenského Detroitu“. Podniky potrebujú zamestnancov s modernými vedomosťami a zručnosťami pre novú generáciu techniky a riadenie priemyselných podnikov. Takými v drvivej väčšine nie sú importovaní zamestnanci.

Dnes máme na Slovensku podniky, ktoré sa pýšia modernými technológiami a vyrábajú konkurenčné výrobky efektívnymi metódami riadenia. Máme univerzity, ktoré nevedia, čo a ako takéto moderné podniky vyrábajú. Rozprávajú o nezáujme podnikov, hanlivo o montážnych dielňach, pričom sa čoraz viac uzatvárajú samy do seba. Podniky zase rozprávajú o ich nepochopení zo strany univerzít. Vzájomne sa nepoznajú z praxe. Mená profesorov a docentov priemyselníkom nič nehovoria. Tí publikujú, často samoúčelne, nie pre priemysel. Chýba im efektívna komunikácia zrodená na cielených premyslených akciách s udržateľným výsledkom. Nie o dovoze pracovnej sily. Nie o počte karentov či o byrokratickej akreditácii, ale o dlhodobej konkurenčnej schopnosti priemyslu.