Začnime teda najskôr na začiatku. Za každým novým nápadom je invencia, teda schopnosť pohotovo, originálne uvažovať a uplatňovať myšlienky a nápady (podľa Slovníka súčasného slovenského jazyka, h – l, 2011, ďalej SSSJ). Výsledkom invencie môže byť vynález alebo inovácia.
Kým vynález je v Krátkom slovníku slovenského jazyka (2003) definovaný ako vynájdenie novej veci, javu a jeho uplatnenie, inovácia je zavádzanie, zavedenie nových alebo výrazne zdokonalených prvkov do existujúcej podoby, funkcie vecí, do výrobných alebo organizačných postupov a pod. (SSSJ, 2011). Rozdiel je teda v miere novosti.
Vynález je niečo prevratné a nové, čo tu ešte nebolo.
Inovácia je v zásade o niečo menej nová, často je len zlepšením už existujúceho. A aby toho nebolo málo, inovácia môže byť čiastočná, významná alebo zásadná. Je zrejmé, že zásadná inovácia sa blíži, čo sa týka novosti, k vynálezu. No nie je vynálezom.
Preto mi je proti srsti, že sa v našich končinách narába s pojmom inovácia, akoby išlo o zásadný, prelomový vynález. Nie je to tak. Inovácia je často veľmi malou zmenou, napríklad pridanie nového snímača do robotickej bunky, ktorá prispieva k zvýšenej efektivite, v našom prípade výroby. Toto niekedy nechápu ani autority – zadávajú inovačné výzvy, ale očakávajú vynálezy, patentový právnik nechce chrániť duševné vlastníctvo, lebo nejde o vynález a pod.
V tomto všetkom to má najľahšie integrácia. Integrácia je účelné spájanie, spojenie viacerých samostatných celkov, zložiek do jedného vnútorne jednotného systému, tvoriaceho nový, vyšší typ celku (SSSJ, 2011). Je zrejmé, že v našich končinách často integrujeme vynálezy a inovácie. Nie je to hanba, naopak, máme byť na čo hrdí, pretože aj na to treba mať adekvátny ľudský kapitál. A dobrého integrátora spoznáte práve podľa ľudí, ktorých zamestnáva.
