Aké vysoké ciele v porovnaní s tým, čo sa dnes rieši v našej krajine – diaľnica do Košíc, prilákanie zahraničných firiem na Slovensko, ktorým predávame ruky a hlavy našich ľudí. Namiesto skutočných inovácií a odvážnych plánov dnes mnohí vedci alebo podnikatelia sledujú priority európskych projektov a učia sa vypĺňať formuláre a tlačivá. Menia sa na úradníkov, aby získali peniaze z rôznych fondov.
Baťovci pochopili, čo je tvorivé myslenie a dokázali premeniť myšlienku na akciu. Vedeli, že podnik, región a krajina sa nezmenia deklaráciami a slovami, ale odvážnymi činmi.
Premýšľam o tom, v akej krajine by mohli raz žiť naše deti a vnúčatá. V krajine, kde by nové technológie pomáhali v boji s kriminalitou, korupciou, chorobami, so znečisťovaním prírody a s prírodnými katastrofami, ťažkou a rutinnou prácou. Ľudia by potom mali viac času – na seba a svojich blízkych. Rozvoj krajiny by sa nemal merať ukazovateľmi rastu ako HDP alebo počtom vyrobených automobilov, ale kvalitou života. Je fajn ochraňovať život pred narodením, ale mali by sme ho chrániť aj po narodení – až do smrti. Aby sme prijímali ľudí takých, akí sú. Nestrkali deti do detských domovov, nevyčleňovali ľudí, ktorí sú „iní“ na okraj spoločnosti a pomáhali starým, chorým, pomalým, odstrčeným a osamelým ľuďom nájsť prijatie a dôstojný život.
Tomáš Baťa zdôrazňoval, že by sme nemali od svojho okolia žiadať viac, ako sme schopní a ochotní urobiť my sami. Baťovci budovali silných ľudí a títo ľudia budovali podniky a mestá po celom svete. K lepšej budúcnosti našej krajiny sa neprehádame ani neprerozprávame. Potrebujeme spojiť sily a spolupracovať. Budujme štát pre 40 miliónov. Zdola. Tak ako to robili Baťovci.
