Mnohí si možno kladú otázku, ako prekonať súčasnú dobu a kedy bude spoločnosť znovu tam, kde bola. Odpoveď je jednoduchá, nič prekonávať nemusíme, iba žiť a spoločnosť sa už nikdy nevráti tam, kde bola. A možno je to tak dobre. V najbohatšej časti sveta trpí každý štvrtý človek osamelosťou, ale míňame peniaze na množstvo zbytočností, ktoré následne vyhadzujeme, vyrábame a znovu nakupujeme – potraviny, oblečenie, teplo, svetlo, mobilitu. Na to všetko v minulosti museli ľudia pracovať oveľa dlhšie a tvrdšie ako my. Ničíme prírodu, útočíme jeden na druhého, máme okolo seba veľa nepotrebných vecí a málo priateľstva a lásky.
Pred vyše 10 rokmi sme s Milanom Zeleným napísali knihu To vám byl divý svět, v ktorej rozoberáme niektoré transformačné trendy. Myslím si, že mnohé z nich sú dnes oveľa viditeľnejšie ako vtedy. V knihe spomíname aj filozofa Giambattista Vica, ktorý napísal, že spoločenský vývoj prechádza fázami vzniku, akcelerácie, spomalenia, stagnácie, úpadku, krízy a zániku. Aj my, ľudia prichádzame, existujeme a odchádzame. Rovnako každý prírodný a spoločenský proces, každý jedinec, skupina, inštitúcie, národ a druh. Kedykoľvek komplikované spoločnosti zneužijú a vyčerpajú svoje len zdanlivo neobmedzené zdroje a pokúsia sa rozšíriť svoje „impérium“ ďaleko za hranice svojich schopností a možností kontroly a riadenia, prichádza oslabenie, únava, dekadencia a pokles. Centralizované ekonomické organizácie sa rozpadnú, globálny obchod prudko klesne a výroba tovaru bežnej spotreby sa navracia domov, do lokálnych a regionálnych vzdialeností a rozmerov. Centralizáciu ríše nahrádza decentralizácia lokalít, teda relokalizácia – až do doby nového zdvihnutia, rozmachu a rozpínavosti.
Pre ľudí, ktorí rozumejú prebiehajúcej transformácii sveta, je táto doba ďalšou krásnou epizódou vývoja. Pre neznalých je to obdobie neistoty a strachu. Bez ohľadu na to, do ktorej skupiny patríme, je však dôležité, aby „sme sa držali“ – všetci dnes potrebujeme empatiu, pevný stisk ruky, objatie, prijatie a lásku.
