Na Slovensku budeme mať čoskoro päť automobiliek, z ktorých každá používa niekoľko stovák robotov na zváranie rámov karosérií. Štatisticky jeden takýto robot nahrádza pri trojzmennej prevádzke približne desať zváračov. To znamená, že odhadom roboty v slovenských automobilkách nahrádzajú prácu 20 000 zváračov. Napriek tomu je na trhu práce zváračov nedostatok.
To znamená, že roboty ľuďom prácu v tomto sektore nezobrali, ale naopak, priniesli desaťtisíce pracovných miest v montáži a logistike, nehovoriac o pracovných príležitostiach v dodávateľských firmách. Motiváciou robotizácie však často nie je len náhrada ľudských pracovníkov robotmi z dôvodu finančných úspor, ale aj riešenie nedostatku pracovníkov v danej oblasti. Tento nedostatok môže byť dôsledkom deformácií v systéme stredného školstva aj slabého spoločenského ohodnotenia niektorých povolaní. Ako príklad možno uviesť problematiku triedenia odpadu.
Koľko môže spoločnosť ponúknuť pracovníkovi, ktorého úlohou je triediť zmiešaný odpad zo sídlisk? Riešením sa môže zdať povinné triedenie odpadu zo strany obyvateľov. To môže dobre fungovať v prípade zberu odpadu z rodinných domov, ale nie na sídliskách, kde ľudia pod rúškom anonymity hádžu čokoľvek kamkoľvek. A práve tu by sa mohli vo veľkej miere uplatniť roboty, ktorým tento typ práce neprekáža. Okrem ekologického prínosu by sa zvýšené množstvo triedeného odpadu dalo efektívne spracovať a potenciálne by mohlo priniesť nové pracovné príležitosti.
Iným dôvodom problému nedostatku pracovnej sily môže byť sezónnosť v niektorých odvetviach. Dobrým príkladom sú zberové práce v poľnohospodárstve. Za mojich mladých čias sme povinne chodili na zemiakové brigády, rodičia spomínali zber chmeľu a podobne. Dnes je situácia zložitejšia. Jednou z možností, ako nárazovo zvýšiť pracovnú kapacitu, je aplikácia robotov. Momentálne ide na Slovensku skôr o technickú kuriozitu, ale domnievam sa, že v nie príliš vzdialenej budúcnosti budeme robotický zber poľnohospodárskych plodín považovať za samozrejmosť.
