Tieto i ďalšie problémy sa výrazným spôsobom premietajú do úrovne našich absolventov odboru automatizácie. Veľ ká časť študentov „klasickým“ základom teórie automatického riadenia nerozumie. Značná časť študentov pracuje, zostáva im málo času na poctivú prípravu na pedagogický proces a na skúšky a určitá časť študentov „zneužíva“ nešťastné kritérium rozdeľovania finančných prostriedkov medzi univerzitami a fakultami aj podľa počtu študentov.

Klasické predmety zohrávajú vo výchove absolventov nezastupiteľnú úlohu, naučia študentov princípy spätnej väzby, systémovému mysleniu, atď., ale sú dosť náročné najmä z hľadiska matematiky a fyziky. Príčiny nezáujmu možno vidieť v dvoch rovinách:

  • naša spoločnosť len deklaruje záujem o zvyšovanie úrovne vzdelania a to je jednou z príčin výraznej zmeny hierarchie hodnôt mládeže, ktorá vzdelanie nekladie na popredné miesto svojho záujmu,
  • zmena filozofie výučby prírodovedných predmetov sa zmenila zo systému „pochopiť a realizovať“ na systém „vedieť to urobiť“ (pomocou počítača).

Na základe týchto skutočností časť študentov v prvom ročníku má problém „ručne“ vyriešiť napríklad systém lineárnych rovníc. Inžinier však má byť tvorivý. Tieto základné „vedomosti“ neumožňujú časti študentov plne pochopiť z „klasických predmetov“ fyzikálnu podstatu riadenia systémov a ak chce byť študent úspešným absolventom odboru automatizácia, je jasné, že začína budovať svoju profesiu pomocou „moderných“ predmetov, ktoré sa začínajú až vo vyšších ročníkoch štúdia. Slovenský inžiniering je fantastický hlavne tým, že ľudia sú veľmi flexibilní.

Lenže byť flexibilným znamená ovládať klasické aj moderné metódy teórie riadenia. Výchova kvalitných absolventov veľmi závisí od tvorivosti a kvality učiteľov. Každý učiteľ univerzity by sa mal v dostatočnej miere venovať vedecko-výskumnej činnosti. Kde je tu potom problém? V prvom rade ide o dlhodobo silnú psychickú preťaženosť učiteľa vysokými úväzkami v pedagogickom procese. Ďalej ide o vybavenosť a starostlivosť o laboratórium. Od učiteľa sa očakáva, že od prednášok, prípravy cvičení, napísaní príslušných pedagogických materiálov, prípravy didaktických pomôcok, až po neprimerane veľ ké úväzky, mu pri jeho nezainteresovanosti zostane čas na výskum.

Vybral som si toto povolanie pre krásu odboru automatizácia, tvorivosť, rozmanitosť a styk s mládežou. Verím EÚ a príkladom zo sveta (Japonsko, Južná Kórea, Írsko atď.), že Slovensko, ak chce mať úspech, musí sa vybrať smerom k znalostnej (vedomostnej) ekonomike, kde absolventi odboru automatizácia zohrajú mimoriadne dôležitú úlohu.