Dnes už vieme, že to tak nie je a nebude. Celé sa to začalo digitalizáciou kultúrneho a vedeckého obsahu, ktorá viedla k jeho nevídanej dostupnosti a personalizácii. Ľudia dnes môžu kultúru sledovať odkiaľkoľvek a v akomkoľvek čase. Zároveň sa postupne stiera hranica medzi producentom kultúrneho obsahu a jeho konzumentom. Umelá inteligencia, ktorá do oblasti umenia a kultúry vstúpila cez personalizáciu ponuky a sledovanie preferencií, dnes kultúrny obsah – hudbu, vizuálne umenie alebo text – spája, reprodukuje a dokonca tvorí nové umelecké produkty.
Digitalizácia a osobitne umelá inteligencia otvára umelcom a vedcom úplne nové obzory, ktoré boli pre nich nepoznané. Priekopníkom v oblasti umenia bol David Cope, ktorého EMI (Experiments in Musical Intelligence) otvorili novú kapitolu v prieniku medzi umením a technológiami. Vo vede sa pomoc umelej inteligencie pri tvorivom procese kladenia vedeckých otázok alebo pri dizajne experimentov stáva čoraz významnejšou. Dobrým príkladom je kvantová optika, kde umelá inteligencia umožnila vytvoriť experimenty, ktoré sa vymykali predchádzajúcim poznatkom a existujúcej vedeckej logike.
Napredovanie vo fúzii dát, ľudskej a umelej tvorivosti bude prinášať nové kultúrne a emocionálne zážitky, ale zároveň bude otvárať závažné otázky spojené s duševným vlastníctvom. Táto oblasť bude musieť prejsť v nasledujúcich rokoch veľkými zmenami.
Otázka, či sa „stroje“ stanú umelcami alebo vedcami, sa natíska stále intenzívnejšie. Niektorí ju dnes radikálne odmietajú, ale s najväčšou pravdepodobnosťou už čoskoro budeme vidieť aj v umení a vede fúziu ľudského a „strojového“, teda vyprodukovaného umelou inteligenciou. Bude to úplne nová situácia, ktorá môže mnohých vyrušovať, ale v zásade prinesie veľa dobrých a užitočných vecí.
