Jedno je však celkom zrejmé už teraz. Prepojenie a vzájomné ovplyvňovanie ľudskej a umelej inteligencie sa stane bežnou súčasťou našich životov. Možno už ani nie je potrebné používať budúci čas, lebo niektoré hybridné systémy už existujú. Napríklad na kompenzáciu rôznych kognitívnych porúch sa využívajú kognitívne posilňovače na báze umelej inteligencie. Sú určené na liečenie viacerých diagnóz, a tak majú pacienti s Alzheimerovou chorobou vysokú šancu, aby sa ich schopnosť „normálne“ fungovať čoskoro zlepšila.
Čo však zabráni tomu, aby sa tieto nástroje nezačali využívať vo veľkom na „rekreačné“ účely? Veď kto by nechcel mať lepšiu pamäť či tvorivosť alebo kto by sa nechcel rýchlejšie naučiť cudzí jazyk? Doteraz ľudia používali svoje kognitívne schopnosti na základe genetickej výbavy alebo komplikovaných metód podporujúcich naše myslenie. To znamená, že aj nemajetní s dobrými kognitívnymi schopnosťami sa vedeli uplatniť na akomkoľvek mieste v spoločnosti. V budúcnosti to však tak nemusí byť. Technológia môže vytvoriť triedu super ľudí so schopnosťami ťažko porovnateľnými s tými geneticky danými. A to ešte stále nehovoríme o prepojení ľudského mozgu a počítača alebo mozgových implantátoch. To nie je fantázia a fikcia z románov, ale skutočnosť testovaná v súčasnosti v laboratóriách a firmách. Významne môže pomôcť v liečení neurologických ochorení, ale môže viesť okrem špeciálnej triedy super ľudí aj k tzv. digitálnej nesmrteľnosti. To znamená, že po fyzickej smrti budú môcť naše myšlienky, pamäť či časti vedomia existovať vo virtuálnom priestore a stanú sa nesmrteľné. Sme na to pripravení? Ako to zmení našu spoločnosť? Zvládnutie výziev spojených s novými technológiami založenými na umelej inteligencii budú vyžadovať rozšírenie tradičnej dialektiky rizík a príležitostí a bude potrebné dívať sa na ne v širšom spoločenskom kontexte.
