Využitie virtuálnej reality (VR) bolo až doteraz obmedzené nárokmi na výpočtové systémy. Generovanie náhľadov objektov v reálnom čase vyžadovalo značný výpočtový čas a drahý hardvér. Výsledkom bolo, že VR riešenia boli pre väčšinu prípadov neefektívne, veľmi pomalé z hľadiska reálneho zobrazovania alebo veľmi zjednodušované. No zlepšujúca sa technológia VR umožnila využiť stále sa zlepšujúci výpočtový výkon na úrovni hardvéru, ako aj softvérové vylepšenia VR ako rozhranie pri multimediálnych činnostiach podporovaných počítačom, zahŕňajúce školenia, návrh procesov, údržbu či bezpečnosť. V tomto seriáli článkov si predstavíme rôzne prostriedky VR, ktoré možno pri akceptovateľných nákladoch veľmi účinne využiť pri vykonávaní multimediálnych aktivít podporovaných počítačom.

Aby sa výroba v duchu stratégie Priemysel 4.0 stala realitou, bude to vyžadovať konzistenciu digitálnej komunikácie – od snímačov až po úroveň ERP. Heterogénny mix rôznych zbernicových systémov a chýbajúce spoločné normy však vytvorenie takejto konzistencie sťažujú. Vďaka integrácii OPC UA do priemyselnej zbernice POWERLINK sa črtá riešenie tohto problému.

V dôsledku nových technológií môžeme v najbližších rokoch očakávať veľkú transformáciu skladového priemyslu. Hlavná téma bude nový spôsob rozmýšľania o priestore a o pracovnom toku. Dnešní skladoví pracovníci čelia mnohým výzvam, vrátane dopytu po vysokorýchlostných mobilných komunikačných zariadeniach v skladoch a na cestách. Je čas sa posunúť do budúcnosti, keďže sa stávajú ešte väčšie, modernejšie skladové priestory a zákazníci si vyžadujú personalizované služby.

V relatívnej mediálnej tichosti zverejnilo Ministerstvo hospodárstva štátnu koncepciu Slovenska na tému Priemysel 4.0, ktorú nazvalo Inteligentný priemysel pre Slovensko (Smart Industry for Slovakia). Pri príležitosti oficiálneho predstavenia koncepcie však 14. marca pripravilo o to pompéznejšiu konferenciu s názvom Smart Industry, ktorú svojou prítomnosťou prišiel podporiť aj minister hospodárstva Vazil Hudák.

Pojem Industry 4.0 je v poslednom čase často skloňovaný v oblasti výrobných, predovšetkým priemyselných podnikov a stáva sa akýmsi moderným zaklínadlom. Býva označovaný tiež ako 4: priemyselná revolúcia a sú s ním spojené aj ďalšie termíny, ktoré hýbu svetom technológií – Big Data, internet vecí, inteligentná továreň (Smart Factory) či väzba a komunikácia M2M (stroj – stroj). No čo to vlastne Industry 4.0 je a na čo bude prípadná implementácia Industry 4.0 priemyselným podnikom?

Významné zmeny v energetickom priemysle nabádajú k stimulácii inovácií aj v ostatných oblastiach a ako inak by to malo byť, ak nie vyžiadaním si pomoci od mladých a nadšených mozgov. Jeden z citátov filozofa a literárneho autora Shunryu Suzukiho hovorí: „V hlave začiatočníka je množstvo možností, ale v hlave odborníka ich je len niekoľko.“

Vybavením pracovníkov zariadeniami s rozšírenou realitou možno takisto zvýšiť bezpečnosť a zlepšiť kvalitu vzťahu so zákazníkom. Použitím technológie rozpoznávania tváre môže byť osoba, ktorá zásielku prijíma vierohodne rozpoznaná bez toho, aby musela predkladať nejaký ďalší identifikačný doklad. Zariadenie s rozšírenou realitou môže spraviť fotku a automaticky ju porovnať s bezpečnostnou databázou. Vzhľadom na ochranu osobných údajov bude nevyhnutné získať od príjemcu výslovný súhlas na používanie tejto techniky potvrdzovania využívajúcu rozšírenú realitu. Uvedená služba nemusí byť využívaná na bežné, každodenné doručovanie, ale napr. v prípade, keď zásielka má veľkú hodnotu. Vtedy môžu používatelia oceniť zvýšenú úroveň bezpečnosti, pretože takáto identifikácia má vyššiu dôveryhodnosť, ako jednoducho napodobiteľný identifikačný preukaz či podpis príjemcu.

Preprava tovarov vzduchom, po vode či cestách už v súčasnosti vo veľkej miere využíva digitálne údaje a plánovacie softvéry s cieľom optimalizácie nakládok a vyťaženie prepravných prostriedkov. Údaje ako obsah, váha, veľkosť, miesto doručenia a ďalšie spracovanie sa pripájajú ku každej prepravovanej položke. Napriek tomu aj v tejto oblasti ešte existuje potenciál pre ďalšie zlepšenia, kde úzkym miestom je často samotný proces nakládky tovaru.

V súčasnej dynamickej ekonomickej klíme je dôležité optimalizovať náklady. Jednou z oblastí, ktorá pomáha zvyšovaniu efektivity podnikov, je prediktívna údržba. Monitorovanie dát o výrobných zariadeniach v reálnom čase a analýza ich histórie môžu prispievať k reálnej predikcii neštandardných stavov zariadení a k proaktívnym krokom, ktoré zvyšujú efektivitu fungovania údržby.

Optimalizácia prepravy

Využívanie pokročilých informačných technológií u poskytovateľov logistických služieb v poslednom desaťročí výrazným spôsobom zlepšilo efektivitu, spoľahlivosť a bezpečnosť nákladnej dopravy. Rozšírená realita má potenciál ešte viac zoptimalizovať nákladnú prepravu v takých oblastiach, ako kontrola kompletnosti, medzinárodný predaj, navigácia šoférov či vyťaženie prepravy.