Prvá priemyselná revolúcia sa zamerala na mechanizáciu, ktorá zásadným spôsobom zmenila dovtedy ručnú výrobu a umožnila vytváranie väčších prevádzok s vyšším výkonom. S príchodom počítačov a elektroniky sa začala ďalšia revolúcia vo výrobe. Realitou sa stala automatizácia mnohých procesov. V posledných rokoch začal priemyselný internet vecí (IoT) opäť spôsobovať revolúciu vo svete výroby. Hlavnou otázkou dneška je, ako vybudovať „inteligentnú továreň“ – takú, ktorá je vysoko autonómna a maximálne efektívna.

Umelá inteligencia (UI) je jednou z najtransformatívnejších technológií v modernej histórii. Pomáha podnikom na celom svete, zlepšuje efektivitu a optimalizuje zdroje. Našla si cestu aj do logistiky a dodávateľských reťazcov, kde ponúka mnohé výhody spoločnostiam, ktoré sú ochotné prijať nové technológie. V prvej časti seriálu sme zodpovedali otázky, čo UI znamená pre logistické spoločnosti, ako dokáže riešiť logistické problémy a vytvárať hodnotu, a predstavili sme aj dve prípadové štúdie. V tomto pokračovaní sa pozrieme na optimalizáciu logistických trás a efektívne doručovanie priamo k zákazníkom a bližšie predstavíme niektoré exponenciálne technológie, ako sú autonómne vozidlá, inteligentné cesty či automatizované skladové hospodárstvo.

V prvej časti seriálu sme sa zamysleli nad dôvodmi návrhu riešenia doteraz nie celkom štandardných energetických zdrojov, akými sú aj malé modulárne jadrové bloky. Opísali sme stav v uvedenej oblasti v Čechách a na Slovensku a venovali sa aj „zelenej taxonómii“. V druhom pokračovaní sa budeme venovať metodike hodnotenia efektívnosti jadrových zdrojov, ako aj návrhu experimentálneho pokročilého riadenia jadrových elektrární s odberom tepla pre systémy diaľkového vykurovania.

Priemysel 4.0 si kladie za cieľ efektívnu výrobu zariadení od kusovej až po sériovú. Výrobcovia zariadení využívajú pri vývoji moderné prostriedky na rýchle uvedenie do prevádzky. Spoločnosť MathWorks už roky ponúka metódu vývoja založenú na modeloch zariadení (Model-Based Design). Virtuálna realita tiež pomáha pri modelovaní lepšie pochopiť celkové správanie systému a slúži ako efektívny prostriedok na uvedenie do prevádzky či efektívnu údržbu.

Internet vecí naberá na sile a nedeje sa to náhodou. Môže za to technologický pokrok, túžba čoraz viac využívať nové poznatky a tzv. štvrtá priemyselná revolúcia. Smartfóny, tablety, snímače a inteligentné HMI systémy tvoria základné kamene tohto nového technologického veku. Jedným z najväčších aktuálnych trendov je digitalizácia. S rastúcim dopytom po digitálnych technológiách bolo vyvinutých množstvo mobilných aplikácií, aby bolo riadenie podniku efektívnejšie než kedykoľvek predtým. Vďaka prístupu k informáciám v reálnom čase možno rýchlejšie prijímať rozhodnutia na zlepšenie celkového podnikania.

V reakcii na rastúci dopyt po rýchlej preprave medzi mestami a krajinami a v rámci nich prechádza železničná doprava významnými zmenami. Hlavné trendy v železničnom priemysle zahŕňajú drony a inteligentné snímače na kontrolu železničných tratí, digitálne komunikačné platformy a automatické riadenie vlakov. Nastupujúce riešenia sa snažia kombinovať biometrické informácie, umelú inteligenciu (UI) a cloud computing. Pre prevádzkovateľov vlakov a železničné spoločnosti umožňujú zariadenia internetu vecí (IoT) implementáciu prediktívnej údržby na monitorovanie akýchkoľvek anomálií. Novšie trendy v železničnom priemysle sa budú zameriavať aj na hybridizáciu koľajových vozidiel a vysokorýchlostnú železnicu. Okrem nastupujúcich trendov predstavíme v článku aj niekoľko konkrétnych riešení od sľubných startupov pre jednotlivé oblasti.

Umelá inteligencia (UI) je jednou z najtransformatívnejších technológií v modernej histórii. Pomáha podnikom na celom svete, zlepšuje efektivitu a optimalizuje zdroje.

Rozhranie človek – stroj (HMI) hrá čoraz väčšiu úlohu v tejto rozširujúcej sa digitálnej transformácii. Jedným z trendov na ceste k digitalizácii je posun od centralizovaných alebo lokalizovaných procesov k decentralizovanej architektúre, kde sa kľúčom stáva prenosné HMI. Okrem mobility vytvára pokračujúci vývoj v priestore priemyselného internetu vecí (IIoT) príležitosti v oblasti nových technológií HMI, ako je využitie rozšírenej reality, vylepšenej konektivity a webových riešení na pripojenie zo smartfónu.

Dôvodom návrhu riešenia energetických zdrojov doteraz nie celkom štandardných je snaha napĺňania ambiciózneho cieľa Európskej únie (EÚ) stať sa svetovým lídrom v oblasti dekarbonizácie (New Green Deal, Fit for 55).

Pretrvávajúci a toľko oplakávaný nedostatok polovodičov naďalej spôsobuje neistotu vo všetkých odvetviach a výrazne ovplyvňuje výrobu všetkého, od domácej elektroniky až po automobily. Z toho dôvodu niekoľko spoločností hľadá riešenia, aby zmiernili negatívny dosah na výrobu. Jedným zo spôsobov, ako obísť nedostatok surovín, je 3D tlač, známa aj ako aditívna výroba. Aditívna výroba nedokáže úplne nahradiť tradičný spôsob výroby zložitých integrovaných obvodov, ale môže nahradiť staršie pasívne prvky a zlepšiť existujúce výrobné postupy.