Spaľovne odpadov vnímajú ľudia spravidla veľmi negatívne z hľadiska vplyvu na životné prostredie, a to aj napriek tomu, že vyspelé európske krajiny by nikdy nedosiahli takú nízku mieru skládkovania, ak by nemali vybudované rozsiahle kapacity na energetické zhodnocovanie odpadov. Pritom skládkovanie je jednoznačne environmentálne horší spôsob nakladania s odpadom ako jeho energetické využitie v spaľovniach. Skládky môžu ohroziť podzemné vody, pričom niekedy dochádza k ich zamoreniu, a nie vždy majú doriešené zhodnocovanie skládkových plynov. Nikdy presne nevieme, čo je v nich zakopané.

Aj na Slovensku sa pomerne dlho a úspešne živí mýtus o tom, že spaľovne sú najväčším znečisťovateľom ovzdušia. Tento mýtus však vyvracajú zariadenia, do ktorých sa začali inštalovať tzv. elektrostatické odlučovače a aplikácie na odstraňovanie plynných látok (SO2, HCl). Dnes sú spaľovne špičkové moderné zariadenia, ktoré sa kvôli potrebe čo najjednoduchšieho prístupu k centrálnym rozvodom tepla často nachádzajú v širšom centre európskych metropol bez toho, aby sa okolo nich dvíhala akákoľvek vlna kritiky. Napríklad samotná Viedeň má tri spaľovne na zhodnocovanie odpadu a z nich sa jedna spaľovňa odpadov Spittelau nachádza v širšom centre mesta. Okrem likvidácie komunálneho odpadu je jej nemenej dôležitou funkciou aj výroba tepla pre okolité bytové domy a neďalekú nemocnicu.

Krajiny Európskej únie sa snažia rôznymi reguláciami a legislatívou zabezpečiť, aby vyprodukovaný odpad neskončil na skládke. Dnes je často využívanou možnosťou premena odpadu na energiu a teplo. Kogeneračné zariadenia, ktoré sa využívajú na výrobu energie a tepla, sú všeobecne označované ako zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO). ZEVO teda umožňuje premenu odpadu na energiu a teplo. Časť elektrickej energie sa použije na vlastnú spotrebu, zvyšok putuje do rozvodnej siete. Vzniknuté teplo sa zväčša využíva na vykurovanie priemyselných objektov a domácností. ZEVO si v podstate môžete predstaviť ako relatívne malú elektráreň alebo tepláreň, ktorá namiesto fosílneho paliva, prípadne biomasy, využíva ako palivo zmesový komunálny odpad a v menšej miere aj priemyselný odpad z kategórie nie nebezpečného odpadu.

Výroba tepla a elektrickej energie

Elektrická energia sa v ZEVO vyrába pomocou kondenzačných alebo protitlakových turbín z vyprodukovanej pary. Zostávajúce teplo, ktoré turbína nedokáže využiť, sa odovzdá vo výmenníkovej stanici horúcej vode. Tá sa posiela do centrálnych systémov na vykurovanie miest a obcí. Tento proces je mimoriadne efektívny, pretože sa zužitkuje prakticky všetka energia vyprodukovaná odpadom. V krajinách, kde nie je dopyt po centrálnom vykurovaní, sa začína využívať tepelná energia na výrobu chladu.

Vplyv ZEVO na životné prostredie

V súvislosti s výstavbou spaľovní sa vedú diskusie o emisiách vznikajúcich pri spaľovaní. Legislatíva Európskej únie v oblasti kontroly emisií a posudzovania vplyvu spaľovní komunálneho odpadu na životné prostredie sa za posledných niekoľko rokov pohla dopredu a zavádza prísne normy, ktoré sa plnia inštaláciou výkonných zariadení na čistenie spalín, čím sa spaľovne stali výrazne menej škodlivým zdrojom znečistenia, než sú niektoré iné energetické oblasti. Na druhej strane si však málokto uvedomuje, koľko metánu sa tvorí na jednej skládke komunálneho odpadu. Odpad na skládke sa rozpadá v priebehu štyroch fáz, ktoré môžu spolu trvať aj 30 rokov. Počas tohto rozkladu sa do atmosféry uvoľňuje metán a oxid uhličitý, ktoré prispievajú k skleníkovému efektu. Zo skládok okrem metánu unikajú aj iné nebezpečné látky v podobe plynov, vodných roztokov a jemného prachu.

Štúdie ukazujú, že ZEVO neznečisťuje životné prostredie tak ako samotné skládky. Ekologizácia energetického využitia odpadu zaznamenala za posledné desiatky rokov rýchly progres a s tým prišli aj nemalé investície do technologickej modernizácie zariadení ZEVO. Vo všetkých krajinách, kde prišlo k výstavbe zariadení ZEVO, prudko poklesol počet skládok, ktoré sú nekontrolovaným producentom skleníkových plynov. Na rozdiel od skládky, kde škodlivé plyny unikajú nekontrolovateľne do ovzdušia, je komín každého zariadenia ZEVO 24 hodín denne monitorovaný štátnymi inšpekčnými orgánmi. Vzhľadom na to, že medzi nárastom energetického využitia odpadu a poklesom skládkovania je evidentná priama súvislosť, možno v prípade zariadení ZEVO hovoriť ako o prevádzkach, ktoré čistote životného prostredia pomáhajú.

Odpad v spaľovni

Oficiálna klasifikácia odpadu označuje tuhý komunálny odpad ako nie nebezpečný. V komunálnom odpade však často končia aj predmety a látky, ktoré by za iných okolností podliehali prísnemu režimu a kontrole. Zdravotnícky materiál, lieky, chémia používaná v domácnostiach, uhynuté zvieratá, prípadne aj munícia alebo nepoužitá pyrotechnika. Tento odpad často končí na skládkach a produkuje množstvo škodlivých plynov. Vytriedením tohto odpadu a jeho následným zhodnotením v spaľovniach možno vyprodukovať určité množstvo energie a tepla.

Počas osláv milénia v Londýne bolo odpálených 35 ton pyrotechniky. Počas 15 minút ohňostroja bolo vyprodukovaných toľko dioxínov ako počas 100 rokov prevádzky londýnskej spaľovne.

Klasický zmesový komunálny odpad po vytriedení má výhrevnosť zhruba 8 – 12 GJ na jednu tonu. Na porovnanie výhrevnosť hnedého uhlia je 11 až 18 GJ na jednu tonu. A preto je zarážajúce, že ľudia radšej ťažia zo zeme hnedé uhlie kvôli teplu a energii a porovnateľné palivo tam zase zahrabávajú na skládkach.

Vedľajší produkt zhodnoteného odpadu

Ak je primárnym cieľom spaľovne likvidácia odpadu, tak výroba elektrickej energie a tepla sú vedľajším produktom, ktorý však zásadne mení efektivitu celého procesu. Okrem tepla, energie a plynných látok sú ďalšími výstupmi procesu energetického zhodnocovania odpadu škvára a popolček.

Škvára tvorí približne 20 % celkového objemu energeticky zhodnoteného odpadu. Je to chemicky stabilný materiál, ktorý nereaguje so svojím okolím, a teda neuvoľňuje žiadne látky, ktoré by mohli ohroziť životné prostredie alebo zdravie človeka. Zo 100 kilogramov energeticky zhodnoteného odpadu vzniká 20 až 25 kilogramov škvary, ktorá je neškodným materiálom a cennou druhotnou surovinou. Aj vďaka tomu sa vo vyspelých krajinách používa ako prímes do stavebných materiálov. Veľmi často sa využíva ako prímes pri výstavbe cestnej infraštruktúry. V Anglicku sa z nej vyrábajú tvárnice na výstavbu budov. V krajinách ako Rakúsko a Švajčiarsko je škvara cenným materiálom na opätovné materiálové zhodnotenie. Jeho výstupom sú kovy ako železo, meď, hliník, striebro či zlato.

Popolček tvorí približne 2 % celkového objemu energeticky zhodnoteného odpadu. Ide o materiál zachytávaný v koncových fázach procesu čistenia spalín vznikajúcich pri spaľovaní odpadu. Pri tomto technologickom postupe sa do zachyteného popolčeka pridáva spojivo ako cement, aditíva a voda. Nasleduje homogenizácia tejto masy v závitovkových miešačoch, ktorej koncovým výstupom je zhutnená tvárna hmota. Na Slovensku sa táto hmota následne odváža na skládku nebezpečných odpadov na zneškodnenie.

ZEVO ako OZE

V roku 2018 bola publikovaná smernica O podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov, v ktorej sa spaľovne odpadov považujú za obnoviteľný zdroj a ako také prispievajú k cieľom zvyšovania podielu OZE na energetickom mixe. Väčšina vyspelých štátov EÚ pracuje so spaľovňami odpadov ako so zdrojom energie, ktorý napomáha zníženiu energetickej závislosti od dovozu zo zahraničia, dokonca podporuje dovoz odpadu na energetické zhodnotenie.

Zhodnocovanie odpadu na Slovensku

Do dnešného dňa máme v prevádzke dve spaľovne, a to v Bratislave a v Košiciach, ktoré sú schopné energeticky zhodnocovať odpad. Na Slovensku by mohlo v blízkej budúcnosti vyrásť ďalších päť nových elektrární na zhodnocovanie odpadu. Väčšina komunálneho odpadu končí na skládkach a približne desatina z neho sa spaľuje. Rastúce náklady na skládkovanie znamenajú pre investorov sľubné ekonomické vyhliadky. No mnohé skúsenosti z predošlých navrhovaných projektov rôznych investorov hovoria, že karty môže zamiešať postoj verejnosti a posudzovanie vplyvov na životné prostredie.

Investor, ktorý stojí aj za spoločnosťou ewia, predstavil ambicióznu víziu, no zámerne sa vyhýba termínu spaľovňa odpadov, pretože to vyvoláva negatívne emócie. Projekt Centrum cirkulárnej ekonomiky využívajúce nové technológie bude mať v prevádzke okrem dotrieďovania odpadov aj výskumné a vzdelávacie centrum a zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadu.

Princíp cirkulárnej ekonomiky spočíva v tom, že sa dokáže zužitkovať všetok odpad. Časť prijatého odpadu v prevádzke sa môže vrátiť naspäť do výrobného procesu v podobe druhotných surovín a nahradiť tak primárne zdroje v oceliarskom, papierenskom, sklárskom, prípadne stavebnom priemysle. Zvyšný odpad bez možnosti recyklácie sa v kombinácii so zmesovým odpadom môže energeticky využiť pri výrobe elektrickej energie a dodávke tepla.

V roku 2019 spoločnosť ewia ohlásila prvú lokalitu na svoj zámer v okrese Šaľa, pri obci Močenok. Projekt aktuálne posudzujú úradníci z ministerstva životného prostredia v rámci procesu EIA. Závod by mal byť schopný ročne spracovať 130-tisíc ton privezeného komunálneho a priemyselného odpadu. Kapacita ZEVO je projektovaná na 100-tisíc ton ročne. Maximálna ročná výroba užitočného tepla môže byť 160 000 MWh a maximálna ročná výroba elektriny 55 000 MWh. Centrum by sa mohlo prepojiť s priemyselným areálom a výhľadovo aj s centrálnym vykurovaním v Šali. Napojenie na systém CZT, investičný stimul alebo prevádzková podpora pre kombinovanú výrobu elektriny a tepla sa zdajú nevyhnutnými predpokladmi, aby projekt ekonomicky fungoval. „Otvorením centra sa odpad prestane vyhadzovať na skládky a prestane zaťažovať životné prostredie; využije sa v prospech ľudí vrátením späť do výroby alebo premenou na energiu,“ uviedol Marián Christenko, generálny riaditeľ spoločnosti.

Prekážkou je verejná mienka

Na ceste investorov k výstavbe spaľovní sú aj ďalšie prekážky. Je tu verejná mienka a environmentálne organizácie, ktoré sú zvyčajne nastavené tvrdo proti spaľovniam. Aj ceny skládkovania, ktoré sú zatiaľ výhodnejšie než spaľovanie odpadu, môžu zavážiť. Dnes sú celkové náklady na skládkovanie priemerne 35 eur na tonu. Slovensko je jednou z krajín s najnižšími poplatkami za uloženie odpadov na skládke. Preto tam končí väčšina komunálneho odpadu.

Investori chcú verejnosť presvedčiť, že spaľovne odpadu sú ekologickejšie než skládky. Upriamujú pozornosť na zahraničie (najmä na vyspelú západnú a severnú Európu), kde spaľovne fungujú už roky a dokonca ich vybudovali pomocou eurofondov.

Zhodnocujme!

Legislatíva EÚ tlačí na to, aby Slovensko intenzívnejšie recyklovalo a odpadové hospodárstvo sa posúvalo k cirkulárnej ekonomike. Energetické zhodnocovanie odpadov je preto nevyhnutnosť. Čím skôr to verejnosť a ochrancovia životného prostredia pochopia, tým skôr bude aj Slovensko modernou a čistou krajinou. Spaľovne, ktoré zhodnocujú odpad, sú moderné, overené a bezpečné zariadenia, ktorých prevádzka je prísne kontrolovaná. Prevádzka spaľovní podlieha prísnym predpisom a kontrolám. Emisie zo spaľovní odpadov sú všeobecne veľmi nízke, nižšie ako emisie pri iných energetických zdrojoch spaľujúcich uhlie alebo biomasu. Otázne teda je, kedy dôjde k ich širšiemu využívaniu aj na Slovensku.

Zdroje

[1] Spaľovne odpadov. Odpady Portal. [online]. Publikované 1. 11. 2018. Citované 11. 12. 2020. Dostupné na: https://www.odpady-portal.sk/Dokument/100872/spalovne-odpadov.aspx.

[2] Mýty a fakty o energetickom využití odpadu. ewia. [online]. Citované 11. 12. 2020. Dostupné na: https://www.ewia.sk/energeticke-vyuzitie-odpadu/myty-a-fakty/.

[3] Vplyv na životné prostredie. ewia. [online]. Citované 11. 12. 2020. Dostupné na: https://www.ewia.sk/energeticke-vyuzitie-odpadu/zivotne-prostredie/.

[4] Palivo zahrabávame na skládkach. TREND. [online]. Publikované 19. 1. 2017. Citované 11. 12. 2020. Dostupné na: https://www.trend.sk/spravy/palivo-zahrabavame-skladkach.

[5] Energia z odpadu by sa mala vyrábať v Šali aj v Trnave. ENERGOKLUB. [online]. Publikované 19. 2. 2020. Citované 11. 12. 2020. Dostupné na: https://energoklub.sk/sk/clanky/energia-z-odpadu-by-sa-mala-vyrabat-v-sali-aj-v-trnave/.