To, že robot môže mať podiel na úmrtí človeka, nie je nič nové. Smrť muža, ktorého zachytil robot a pritlačil o kovovú platňu v továrni Volkswagen v nemeckom Baunatale v roku 2015, pritiahla pozornosť. Podľa vyhlásenia spoločnosti Volkswagen sa však robot nepokazil. Pracoval vnútri bezpečnostnej klietky, do ktorej technik omylom vstúpil. Tento prípad je podobný jednému z prvých zaznamenaných prípadov smrti spôsobenej priemyselným robotom v roku 1979, keď montážny robotník v závode Ford Motor Company v americkom Michigane utrpel zranenia nezlučiteľné so životom, keď do jeho hlavy narazilo rameno robota. Na výrobnej linke neboli inštalované ochranné klietky a takisto nebola prítomná žiadna technológia, ktorá by zmenila smer robota v prítomnosti človeka. Súd dospel k záveru, že bol udretý do hlavy kvôli neadekvátnym bezpečnostným opatreniam. Jeho rodine bola vyplatená náhrada škody vo výške 10 miliónov dolárov.
Podobných prípadov by sme vedeli napočítať minimálne na prstoch jednej ruky. Aj keď sa bezpečnostné štandardy stále zvyšujú a pravdepodobnosť nehody, ku ktorej dôjde pri akejkoľvek interakcii človeka s robotom, klesá, takéto udalosti budú častejšie len kvôli stále rastúcemu počtu robotov v priemysle a v spoločnosti.
Nielen v priemysle vznikajú nehody
Kolaboratívne roboty nie sú novinkou ani v bežnom živote. Možno ich stretnúť na letiskách, v nákupných centrách či nemocniciach. Ako sa používanie autonómnych strojov v spoločnosti zvyšuje, zvyšuje sa aj pravdepodobnosť úmrtia v ich spojitosti.
Elaine Herzbergovú zabilo autonómne auto Uber, ktoré ju zrazilo rýchlosťou približne 65 km/h, keď prechádzala cez cestu v arizonskom Tempe. Polícia potvrdila, že v čase zrážky bol v aute operátor, a uviedla, že sa nezdá, že by auto spomaľovalo. Ďalší príklad je z medicínskeho prostredia. Aj keď asistovaná chirurgia umožňuje chirurgom vykonávať operácie na diaľku s minimálnym zásahom, americká štúdia z roku 2016 zistila, že až 144 ľudí zomrelo v rokoch 2008 až 2013 práve po asistovanej chirurgii. Medzi príčiny smrti patrili súčiastky alebo zabudnutý materiál v tele pacienta, to, že sa stroj nekontrolovateľne zapínal a vypínal, prípadne že chirurg stratil spojenie s robotom v nesprávnom momente.
Roboty nezabíjajú
Po smrti muža v továrni Volkswagen mnohé médiá uverejnili správu o tom, ako „robot zabil človeka“. Môže robot zabiť človeka, keď nedokáže vyjadrovať emócie? Nemôže. Tvrdiť opak je zavádzajúce a mimoriadne nezodpovedné. Oveľa lepšie by bolo vyjadriť to ako prípad „pracovníka, ktorý nedodržal bezpečnostné opatrenia pri práci v blízkosti robota“. Avšak to by nebolo dostatočne pútavé pre čitateľa.
Neopodstatnený strach z robotov
Spôsob podania takejto informácie môže viesť k dvom názorom: roboty sú dobré pre priemysel a spoločnosť alebo sú nevhodné pre priemysel a spoločnosť. Možno prevyšujú nevýhody nad výhodami, a to práve kvôli nehodám s robotmi. Treba si však uvedomiť, že roboty nie sú zodpovedné za to, čo robia. Za to, čo robia, sú zodpovední ľudia.
Ak by došlo k „problému s robotom“, či už ide o chybné materiály, nesprávne fungujúcu dosku počítača, zlé programovanie, zlý návrh inštalačných alebo operačných protokolov, tento problém – alebo to, že sa s ním nepočítalo –, by bol stále spôsobený ľudským zlyhaním. Z toho plynie jediné: neviňte robota za chybu, ktorú spôsobil človek.
Bezpečnosť na prvom mieste
Predošlé sa týkalo najmä priemyselných robotov, ktoré nie sú stavané na prácu v blízkosti človeka. No ako je to s bezpečnosťou kolaboratívnych robotov? Schopnosť kobotov deliť sa o úlohy s ľuďmi a flexibilne sa prispôsobiť novým požiadavkám môže znamenať vysokú návratnosť investícií do najrozmanitejších priemyselných aplikácií. Rôzne priemyselné podniky používajú tieto roboty, aby využili výhody integrovaných bezpečnostných funkcií, ktoré im umožňujú pracovať s ľuďmi alebo blízko nich a zvýšiť produktivitu pri rôznych opakujúcich sa úlohách.
Napriek mnohým bezpečnostným vlastnostiam, ktoré zahŕňajú napríklad odľahčenú konštrukciu a technológiu detekcie kolízií, treba pri celkovej aplikácii stále zohľadňovať vhodné bezpečnostné opatrenia vrátane koncového efektora a ďalšieho zariadenia umiestneného v blízkosti spoločného pracovného priestoru. Bezpečná implementácia založená na komplexnom hodnotení rizík je rozhodujúca pre zaistenie úspechu kolaboratívnej robotickej aplikácie.
Ak chcete zabezpečiť čo najbezpečnejšie pracovné prostredie, treba sa držať bezpečnostných noriem. Bezpečnostná norma ISO 10218 a technická špecifikácia RIA TS 15066 podrobne opisujú požiadavky a poskytujú informácie o bezpečných spolupracujúcich robotoch, definujú bezpečnostné požiadavky, maximálne limity sily a rýchlosti pre kolaboratívne roboty. V oblasti posudzovania bezpečnosti robotov a pracovísk s robotmi sú najdôležitejšie práve medzinárodné normy ISO 10218-1 a ISO 10218-2. Technická špecifikácia nie je štandard, a preto ide naozaj len o súbor informácií a odporúčaní pre konštruktérov robotov a robotizované pracoviská. Revízia pôvodnej normy by mala byť vydaná v roku 2021.
Vyčlenenie kolaboratívneho priestoru a posúdenie rizika
Oblasť, v ktorej kolaboratívny robot pracuje, vrátane akéhokoľvek náradia alebo dodatočného vybavenia je známa ako spoločný pracovný priestor. Podľa ISO 10218 je to priestor v chránenej oblasti, kde robot a človek môžu vykonávať úlohy súčasne počas výrobných operácií. Podobne ho TS 15066 definuje ako oblasť v operačnom priestore, kde robotický systém môže počas výroby vykonávať úlohy súbežne s človekom. Avšak vyčleniť takýto priestor nestačí. Je nesmierne dôležité, aby bol takýto pracovný priestor na spoluprácu človeka a stroja jasne označený aj pre ostatných pracovníkov, ktorí sa v jeho blízkosti pohybujú alebo pracujú.
Požiadavka na posúdenie rizika je jednou z najväčších zmien v novom štandarde. Integrátor musí teraz posúdiť riziko každého robotického systému použitého na prácu s človekom a zhrnúť spôsoby, ako toto riziko zmierniť. Môže ísť o postupy a školenia zahŕňajúce požadované zabezpečenie stroja a základné riadenie bezpečnosti. Posúdenie rizika zahŕňa potenciálnu závažnosť poranenia, vystavenie operátora nebezpečenstvu a náročnosť pri vyhýbaní sa nebezpečenstvu pri dosiahnutí špecifickej úrovne rizika od zanedbateľnej po veľmi vysokú.
Umelá inteligencia v boji s bezpečnosťou
Priemyselné podniky kladú nároky na kolaboratívne roboty, aby boli čoraz rýchlejšie a výkonnejšie. Zároveň však musia mať na pamäti, že tieto koboty musia byť bezpečné pre zamestnancov, ktorí pracujú v ich blízkosti. Niekto si môže myslieť, že jednoduchým pridaním oplotenia môže byť kobot bezpečnejší, ale existuje alternatíva, ktorá často funguje lepšie.
Prečo je umelá inteligencia bezpečnejšia ako fyzická bariéra? Ľudia sú vynaliezaví a v bežnom živote niektorí z nich obchádzajú pravidlá. To sa týka aj pracovného prostredia, kde hľadajú možnosti, ako si niečo uľahčiť, prípadne obísť. A preto sa stáva, že nachádzajú spôsob, akým prekonávať fyzické bariéry. Z dôvodu bezpečnosti bývajú roboty oplotené a navrhnuté tak, aby bola práca robota prerušená pred vstupom osoby do pracovnej bunky. No je možné, že pracovník sa pokúsi obísť bezpečnostný mechanizmus len preto, aby prácu robota neprerušil. Prečo by to robil? Z jednoduchého dôvodu. Nechce prerušiť výrobu, na ktorú sú naviazané ďalšie procesy. Prípadne jeho plat je závislý od jeho šikovnosti a efektivity práce. Implementácia umelej inteligencie môže výrazne zvýšiť bezpečnosť. Umožní kobotom lepšie vidieť, spracovávať informácie, rýchlejšie sa rozhodovať a nemožno ju obísť tak ľahko ako fyzickú bariéru.
Zdroje
[1] New Safety Standards for Collaborative Robots. Engineering.com. [online]. Publikované 30. 8. 2019. Citované 6. 8. 2021.
[2] A Guide to Collaborative Robot Safety. Tech Briefs. [online]. Publikované 1. 5. 2019. Citované 6. 8. 2021.
[3] Death by robot: the new mechanised danger in our changing world. TheGuardian. [online]. Publikované 25. 3. 2018. Citované 6. 8. 2021.
[4] Combining Vision Technology and Cobots for Safer Work Environments. Asociation for Advancing Automation. [online]. Publikované 20. 8. 2019. Citované 6. 8. 2021.
