Plán obnovy opisuje balík reforiem a investícií, ktoré budú platiť do roku 2026 a ktoré budú podporované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Plán obnovy bude riešiť výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra, najmä v odporúčaniach Európskej komisie pre Slovensko. Zahŕňa aj opatrenia zamerané na riešenie výziev a problémov, ktorým Slovensko čelí v súvislosti so zelenou a digitálnou transformáciou.

Plán obnovy pokrýva niekoľko oblastí od zelenej ekonomiky a kvalitného vzdelávania cez vedu, výskum a inovácie až po lepšie zdravie a digitalizáciu. Práve v oblasti zelenej ekonomiky sa v pláne nachádza päť kľúčových komponentov: obnoviteľné zdroje energie a energetická infraštruktúra, obnova budov, udržateľná doprava, dekarbonizácia priemyslu a adaptácia na zmenu klímy.

S čerpaním eurofondov neboli najlepšie skúsenosti, preto sa pri pláne obnovy aplikuje iný spôsob – princíp míľnikov a reforiem. Tento princíp je podľa slov vlády systémom lepšieho čerpania, keďže núti rezort dodržiavať termíny s cieľom získania finančných prostriedkov. Navyše tento spôsob financovania núti vládu vytvárať najmä legislatívne prostredie na cielený rozvoj aktivít a oblastí, čo by malo byť cieľom zvyšovania odolnosti a konkurencieschopnosti ekonomiky.

Slovensko získa prostredníctvom európskych financií na obnovu a odolnosť EÚ 6,5 mld. v grantoch. V oblasti zelenej ekonomiky je vyčlenených 232 mil. eur na obnoviteľné zdroje energie a energetickú infraštruktúru a 368 mil. eur na dekarbonizáciu priemyslu.

Prečo je to dôležité?

Plán obnovy predstavuje v súčasnosti najväčší nástroj podpory oživenia hospodárstva EÚ po pandémii COVID-19, zároveň však reaguje aj na dôležité výzvy súčasnosti, a to najmä v súvislosti so zelenou a digitálnou transformáciou. Priamo tak súvisí s naplnením klimatických cieľov do roku 2050.

Klimatická zmena povedie k oveľa častejším extrémom počasia a prírodným katastrofám s priamym aj nepriamym vplyvom na Slovensko. Možno očakávať na jednej strane záplavy a prudké búrky, na druhej strane dlhé obdobia sucha, požiare a vlny horúčav. Štát musí zvládať reakciu na prírodné katastrofy a zároveň investovať do preventívnych opatrení. Kľúčovým úsilím v prevencii je dekarbonizácia, ktorá priamo ovplyvňuje aj konkurencieschopnosť ekonomík. Investície do environmentálne šetrných technológií môžu znížiť výrobné náklady priemyselným podnikom vrátane environmentálnych poplatkov.

Zníženie emisií skleníkových plynov v priemysle by malo byť dosiahnuté najmä zavádzaním inovácií a princípov obehového hospodárstva do priemyselných procesov, zvýšeným využívaním najlepšie dostupných techník (tzv. BAT – Best Available Technologies), modernizáciou energeticky a materiálovo náročných prevádzok či prechodom na čistejšie spôsoby výroby energie a produktov aj prostredníctvom využívania zdrojov energie bez emisií skleníkových plynov.

Emisie skleníkových plynov na Slovensku

Celkové emisie skleníkových plynov Slovenskej republiky za rok 2020 dosiahli 36 965 Gg CO2 ekvivalentov. V percentuálnom vyjadrení je to pokles o 14 % v porovnaní s rokom 2019 a skoro o 50 % v porovnaní so základným rokom 1990. Príčinou tohto poklesu je sprísňovanie národnej legislatívy, zmena štruktúry priemyslu, ako aj zmena spotrebiteľského správania.

Emisie skleníkových plynov v roku 2020 dosiahli úplne najnižšiu úroveň od roku 1990. Tento výrazný pokles bol spôsobený hlavne pandémiou COVID-19, rekonštrukciou vysokej pece v U.S. Steel, a. s., a postupným vyraďovaním fosílnych palív v Slovenských elektrárňach, a. s. (ENO a EVO). Nesmieme však zabúdať ani na efekt účinných politík a opatrení implementovaných v poslednom období do oblasti zmeny klímy, kde medzi najúčinnejšie určite patrí systém obchodovania s emisnými kvótami (EÚ ETS), ktorý spôsobil, že emisie zo systému EÚ ETS boli percentuálne nižšie ako emisie vyprodukované mimo EÚ ETS, čo sa stalo prvýkrát od roku 2008.

Plán obnovy – komponent 4

Zníženie emisií skleníkových plynov na Slovensku a splnenie národných cieľov stanovených v Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne na roky 2021 – 2030 vyžaduje aj urýchlené opatrenia zo strany priemyslu. Slovensko je silne industrializované, pričom príspevok energetiky a priemyselných procesov k celkovým emisiám skleníkových plynov presahuje 70 %, ako ukazuje graf. Slovensko patrí medzi členské štáty s najvyššou priemernou koncentráciou prachových častíc v ovzduší v EÚ, a to najmä z dôvodu starnúcich priemyselných technológií a spaľovania tuhých palív v domácnostiach.

Najvýznamnejšími zdrojmi emisií skleníkových plynov na Slovensku v roku 2020 sú podľa SHMÚ tieto oblasti: výroba kovov (45 %), materiálny priemysel (28 %), chemický priemysel (19 %) a substituenty pre látky poškodzujúce ozón (9 %). V tejto súvislosti sa v komponente 4 Plánu obnovy a odolnosti SR navrhuje vytvorenie a fungovanie dekarbonizačnej schémy pre priemyselný sektor. Opatrenia povedú k nižším emisiám skleníkových plynov, menším stratám energií a širšiemu zavádzaniu inovatívnych environmentálnych technológií do priemyselnej výroby. Súčasťou je reforma OZE a investícia do dekarbonizácie.

Reforma OZE

Slovensko je jednou z najpriemyselnejších krajín v EÚ, čo spôsobuje produkciu priemyselných emisií vyššiu, než je priemer EÚ. Priemysel na Slovensku zároveň patrí k energeticky najnáročnejším ekonomickým sektorom. Napriek tomu, že podniky majú vo svojich investičných plánoch aj projekty zamerané na zvyšovanie energetickej efektívnosti a znižovanie emisií z produkcie a procesov so strednodobou až dlhodobou návratnosťou, existujúca ponuka financovania vždy nedokáže podnikom poskytnúť vyhovujúce finančné podmienky. Realizácia takýchto projektov by mala byť pre predmetné podniky aj ekonomicky zaujímavá a finančne rentabilná. Navyše, administratívna náročnosť prístupu k rôznym formám dotácií a podporných mechanizmov predstavuje dodatočnú bariéru pre jednotlivé podniky a zvyšuje náklady na získanie prostriedkov z týchto mechanizmov.

Hlavným cieľom reformy OZE je zabezpečiť zníženie emisií skleníkových plynov prostredníctvom projektovej podpory pre priemysel tak, aby sa dosiahol maximálny možný príspevok k slovenským a európskym klimatickým cieľom. Ďalším cieľom je inovovať energeticky a materiálovo náročné prevádzky, ktoré produkujú emisie skleníkových plynov s dôrazom na projekty so strednodobou až dlhodobou návratnosťou. V neposlednom rade treba znižovať používanie fosílnych palív v priemysle za podmienky, že je to technicky a ekonomicky efektívne

Na národnej úrovni bude vytvorený koordinačný mechanizmus s predstaviteľmi Fondu na spravodlivú transformáciu a Modernizačným fondom (príp. inými zdrojmi financovania na projekty dekarbonizácie), aby boli dosiahnuté synergie a optimálne výsledky. Aj keď sú tieto fondy zamerané na podporu dekarbonizácie a procesov s ňou súvisiacich, každý z fondov má svoje špecifiká a pravidlá, ktoré musí rešpektovať.

Investícia do dekarbonizácie priemyslu

Vytvorenie a fungovanie dekarbonizačnej schémy pre priemyselný sektor bude vyžadovať nemalé investície. Priemyselné podniky vo všetkých priemyselných odvetviach budú môcť získať finančné prostriedky po vyhlásení transparentnej výzvy s aplikáciou súťažného výberového ponukového konania. Vzhľadom na celkovú alokáciu pre investície do dekarbonizácie sa bude pri prerozdeľovaní finančných prostriedkov prihliadať na zníženie emisií skleníkových plynov v priemyselnej výrobe s maximálnou možnou mierou. Do výzvy sa budú môcť zapojiť všetky priemyselné podniky, ktoré splnia vopred stanovené podmienky a budú v súlade s BAT.

Po vyhlásení výzvy, v ktorej bude špecifikovaná maximálna možná miera spoluúčasti z mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, budú prijaté projekty zoradené podľa ich ponúkaných nákladov za zníženie tony emisií skleníkových plynov od najlacnejších po najdrahšie, berúc do úvahy prípadný nárast/pokles sekundárnych emisií, ktorý bude výsledkom realizácie investície. Podporené budú iba tie projekty, ktoré nepresiahnu maximálnu možnú stanovenú dotáciu za tonu emisií, ktoré budú v súlade s kritériami a ktoré celkovým finančným rozsahom nepresiahnu stanovenú alokáciu.

Plán obnovy v komponente 4 predpokladá, že vybrané projekty majú potenciál znížiť emisie o 3 mil. ton CO2 ekvivalentov ročne pri spoluúčasti štátu vo výške 340 mil. eur (363 mil. eur pri bežných cenách). Berúc do úvahy úroveň produkcie skleníkových plynov v roku 2020, Slovensko musí s ohľadom na splnenie cieľov zníženia skleníkových plynov do roku 2030 znížiť emisie približne o 5,5 mil. ton CO2 ekvivalentov/rok. Predmetný súbor projektov by teda dosiahol takmer 60 % z potrebného zníženia na splnenie cieľa.

Tieto investície zaradia prevádzky na úroveň najlepších prevádzok v EÚ. Očakáva sa, že po realizácii investícií klesnú emisie skleníkových plynov v daných prevádzkach viac ako o tretinu a budú výrazne pod dnešnou úrovňou voľnej alokácie emisných povoleniek pre prevádzku.

Cieľom investície je poskytnúť dotknutým podnikom priestor a finančnú podporu na modernizáciu ich výrobných procesov tak, aby sa priblížili k najmodernejším technológiám a boli emisnou náročnosťou schopné zvyšovať svoju konkurencieschopnosť za priebežného približovania sa európskym a slovenským klimatickým cieľom.

Projekty budú podporované v rokoch 2022 až 2025 tak, aby bola zabezpečená ich finalizácia do roku 2026. Po ukončení realizácie jednotlivých projektov bude možné od roku 2027 počítať s celkovými úsporami na emisiách skleníkových plynov na základe ich konkrétnych redukčných potenciálov.

Ukončenie podpory výroby elektrickej energie z uhlia

Súčasťou komponentu je reformný záväzok slovenskej vlády uskutočniť prechod od uhlia v regióne Hornej Nitry. Elektráreň v Novákoch je tretím najväčším producentom CO2 v rámci slovenských prevádzok v EÚ ETS. Na výrobu elektriny z hnedého uhlia je naviazané vykurovanie miest Prievidza, Nováky a Zemianske Kostoľany, ako aj ďalších odberateľov, ktoré je potrebné najneskôr do roku 2023 nahradiť. Ukončením podpory výroby elektriny z domáceho uhlia dôjde, podľa predpokladov, k ukončeniu prevádzky tepelnej elektrárne Nováky, čo povedie k súvisiacemu poklesu celkových emisií CO2 v SR, zníženiu podielu fosílnych zdrojov na výrobe energie a poklesu ceny elektrickej energie pre konečných spotrebiteľov. Ukončením podpory vznikne potreba vytvorenia nových pracovných príležitostí pre zamestnancov v dôsledku zastavenia ťažby uhlia a výroby elektriny a tepla. Výsledkom by malo byť výrazné zlepšenie energetického mixu Slovenska, pričom podiel fosílnych palív na energetickom mixe klesne viac ako o 5 %. Skončenie podpory na výrobu elektrickej energie z uhlia a koniec výroby je plánovaný do 31. decembra 2023.

Digitálna transformácia

Aby sa Slovenská republika radila medzi konkurencieschopné krajiny na medzinárodnej scéne, treba podporovať vedecko-výskumné projekty a zavádzanie nových technológií, inovácií a koncepcie Priemyslu 4.0 do všetkých priemyselných odvetví. Nakoľko tvorí priemysel takmer 25 % nášho hrubého domáceho produktu a Slovenská republika patrí medzi popredné európske ekonomiky v strojárskom, resp. automobilovom priemysle, je zavádzanie Priemyslu 4.0 a s ním spojených fenoménov ešte dôležitejšie. Digitalizácia procesov priamo prispieva k tomuto cieľu.

Zdroje

[1] Slovensko je pripravené na realizáciu plánu obnovy. Plán obnovy. [online]. Citované 30. 1. 2022. 

[2] Plán Obnovy – cestovná mapa k lepšiemu Slovensku: Komponent 4. Plán obnovy. [online]. Citované 30. 1. 2022. 

[3] Celkové emisie skleníkových plynov a znečisťujúcich látok na Slovensku. OEaB. [online]. Citované 30. 1. 2022.