V roku 2006 sa štyria mladí kamaráti chceli stať nezávislými a rozhodli sa pre podnikanie v pestovaní paradajok. Z mladíckeho projektu vzniklo o dva roky neskôr družstvo, ktoré patrí k najväčším a najefektívnejším pestovateľom paradajok na Slovensku a ďalej expanduje. V ich skleníkoch sa pestuje viac ako 20 odrôd, od klasických veľkých paradajok až po tie najmenšie cherry paradajky.
Mladí podnikatelia využili silu lokality, v ktorej žili. Žitný ostrov je vďaka výdatnému slnečnému žiareniu – odhaduje sa viac ako 2 000 hodín ročne – ideálnym miestom na pestovanie paradajok v skleníkoch. Výhoda tejto lokality je ešte umocnená bohatými zásobami podzemnej vody, čo im umožňuje čerpať horúcu vodu z podzemia na výrobu geotermálnej energie.
Z nápadu vzniklo spoločenstvo pestovateľov
GreenCoop je združením pestovateľov Veselých paradajok zo Žitného ostrova. Je to najväčšie zoskupenie paradajkových fariem na Slovensku s ročnou produkciou viac ako 10 miliónov kilogramov paradajok. Filozofiou združenia je pestovať chutné a zdravé paradajky s čo najmenšou ekologickou stopou. „Myslíme si, že najkratšia cesta vedúca k udržateľnému spôsobu farmárčenia je v zaťažení prírody v čo najmenšej miere. Precízne a inovatívne poľnohospodárstvo pre nás nie je len o produktivite a znižovaní nákladov výroby, ale hlavne o úspornom prístupe k prírode. Byť inovatívny pre nás znamená hľadať spôsoby, ako zabrať pestovaním čo najmenšiu plochu ornej pôdy, ako každú kvapku vody využiť na rast plodov, ako nespáliť fosílne palivá pri výrobe tepla pre skleníky, ako využívať výrobné prostriedky cirkulárne a ako v čo najväčšej miere zdieľať technológie,“ povedal Zsolt Bindics, predseda združenia GreenCoop.
Celý proces od zasadenia osiva až po expedíciu paradajok je postavený na environmentálne prijateľných postupoch. Všetky skleníky sú vykurované geotermálnou energiou, zabezpečené je zachytávanie dažďovej vody na závlahu a namiesto chémie sa používa biologická ochrana rastlín. Skleníky patriace pod družstvo GreenCoop majú nulovú emisiu závlahovej vody. Medzinárodné know-how a využívané technológie sú zdieľané medzi farmami a využívajú spoločnú logistiku. „Vďaka obnoviteľným zdrojom – v prevádzke máme až osem geotermálnych vrtov – naše združenie produkuje o 15-tisíc ton oxidu uhličitého menej ako tradiční skleníkoví pestovatelia porovnateľnej veľkosti. Snažíme sa pestovať tak, aby po nás zostala čistá príroda a pitná voda. To je naše krédo!“ zdôraznil Zs. Bindics.
Pestovanie bez pôdy
Celý nápad pestovania paradajok prišiel z Holandska, kde je hydroponické pestovanie rastlín bežné. Hydroponické pestovanie rastlín je v podstate pestovanie rastlín bez pôdy. Rastliny rastú v minerálnom substráte a živom roztoku, ktorý nahrádza vlastnosti pôdy.
Pestovanie rastlín v tej istej pôde roky po sebe má za následok to, že v nej nezostávajú žiadne živiny a treba dávkovať veľké množstvo umelého hnojiva, ktoré sa dostáva do podzemných vôd. V prípade napadnutia rastlín škodcami ste nútení použiť chemický postrek. „Na Slovensku sme chceli vybudovať dobré meno a značku, a preto sme stavili na ekologickejší spôsob pestovania. Pestujeme v pestovateľskom substráte, ktoré pozostáva z drvených kokosových vlákien. Ide o substrát bez toxických prísad,“ priblížil Zs. Bindics. Rastliny sú tak zasadené v kokosovom substráte, do ktorého im kvapôčková závlaha dodáva živiny a vitamíny, ktoré v daný čas potrebujú. Na závlahu sa zachytáva dažďová voda zo strechy skleníka, ktorá sa mieša s vodou zo studne. To vedie k získaniu optimálneho ph, ktoré je na pestovanie potrebné. Nespotrebovaná voda z kvapôčkovej závlahy sa zachytáva do nádob, obohatí sa o nové živiny a voda opäť recykluje.
Paradajky pestované v skleníkoch nie sú vystavované poveternostným podmienkam a farmári nepoužívajú žiadnu chémiu. V prípade potreby je tu biologická ochrana, ako sú čmeliaky a iný hmyz.
Prístup k inovácii na najväčšej paradajkovej farme
Paradajky pestujú od roku 2006 a jednu vec sa za tie roky naučili. Bez šikovných ľudí a otvorenej firemnej kultúry progres neexistuje. „K inovatívnej, dlhodobo udržateľnej spoločnosti potrebujete veľa, veľa zanietených ľudí, ktorí sa s radosťou zahĺbia aj do toho najmenšieho detailu výroby a píšu vám maily niekedy aj ráno o tretej hodine, že našli riešenie na problém, ktorý im už dlhé obdobie nedal spať. Inovačné myšlienky sú v hlavách zamestnancov, len im treba vytvoriť vhodné prostredie na sebarealizáciu. Sme toho názoru, že aj zlé myšlienky sú hodnotné, lebo sú dôkazom prítomnosti zmýšľania a snahy pohnúť veci dopredu. Nie je nič hodnotnejšie ako zmýšľajúci človek a nie je nič horšie ako demotivovaný múdry človek,“ podotkol Zs. Bindics.
V GreenCoop je celý proces pestovania a logistiky presiaknutý inováciami. Výsledkom otvorenej firemnej kultúry je to, že skoro všetky inovatívne myšlienky vyšli z prostredia ich kolegov, farmárov. Družstvo má množstvo originálnych riešení, čo im dáva istú konkurenčnú výhodu.
Ako zefektívniť 15 km dlhú výrobnú linku
Len na ilustráciu, ak spočítame dĺžku vysadených paradajok vo všetkých ich skleníkoch, dostaneme 15 kilometrov dlhý pestovateľský rad. Pre agronómov to znamená úlohu zefektívniť 15 km dlhú „výrobnú linku“. A to sa dá zvládnuť, len ak máte dostatočné množstvo údajov a na zmenu prostredia múdro nastavené algoritmy, ktoré menia aj výrobné procesy. „Naše skleníky sú roztrúsené na rôznych miestach južného Slovenska, čo sťažuje koordináciu nielen pestovania a logistiky, ale aj riadenie práce našich 500 zamestnancov. Jednoducho človek sám, bez pomoci technológií toľko premenných nedokáže efektívne spracovať,“ vysvetlil Zs. Bindics. Digitalizáciou a online zberom údajov sa podarilo spojiť všetky vzdialené prevádzky do jedného informačného centra. „Dáva nám to obrovskú výhodu v hľadaní úzkych a neefektívnych miest v celom procese pestovania až po expedíciu,“ doplnil Zs. Bindics.
Online zber údajov a ich kontinuálne vyhodnocovanie sa týka nielen technických, ale aj chemických, biologických, ekonomických a senzorických parametrov výroby. „Zbierame údaje o hmotnosti rastlín cez automatizovanú váhu, ktorá je zabudovaná pod rastlinami, aby sme mali online dáta o vývoji zelenej hmoty paradajok,“ vysvetlil Zs. Bindics. Centrálny počítač okrem iného vyhodnocuje vnútornú skleníkovú teplotu, vlhkosť a obsah CO2 vo vzduchu, sleduje aktuálne počasie a analyzuje predpoveď počasia, monitoruje pH pestovateľského substrátu, vyhodnocuje parametre vstupnej a výstupnej závlahovej vody a mnoho ďalších parametrov. Na základe nameraných údajov nastavené algoritmy riadia geotermálne vrty, akumulačné nádrže na teplú vodu, vykurovanie, vetranie, tienenie, miešanie závlahovej vody a určujú intenzitu závlahy. „Samozrejme, konečné slovo má vždy hlavný agronóm, ktorý do procesu vnáša svoje dlhodobé skúsenosti z prevádzky a využíva aj spoločné know-how všetkých našich fariem. Platí u nás pravidlo, že všetky vedomosti, aj tie, ktoré sa získavajú individuálne, sú spoločným intelektuálnym majetkom celej organizácie a musia byť k dispozícii každému z nás,“ dodal Zs. Bindics.
Družstvo má ambíciu digitalizovať okrem procesov realizovaných strojnými technológiami aj čo najviac pracovných manuálnych úkonov a výkonové údaje sprístupniť zamestnancom kedykoľvek a kdekoľvek. „Zamestnanci v skleníkoch pred vstupom do pestovateľského radu zadávajú typ pracovného úkonu, ktorý vykonávajú, a systém registruje čas strávený danou prácou. Takto každý vie, aký mal výkon a môže sa porovnať s ostatnými členmi tímu. Najprv sme chceli touto cestou, len‘ spravodlivo odmeňovať. Potom sme zistili, že spravodlivé pracovné prostredie, v ktorom je jasný vzťah medzi výkonom a mzdou, podnecuje k súťaživosti a má potenciál zvýšiť individuálny a tímový výkon aj o desiatky percent,“ priblížil Z. Bindics. Vedia teda o každom kroku pracovníka aj vďaka detektorom pohybu a RFID kartičkám. Po prihlásení pracovníka v jednotlivých radoch možno sledovať, čo robí, koľko robí, ktorá paradajka je ako obsluhovaná a podobne.
Balenie rôznych druhov paradajok
Do centrálneho skladu sa zvážajú plody paradajok od farmárov, ktorí ich pestovali vo svojich skleníkoch. Následne dochádza k pozberovej úprave, skladovaniu a baleniu. Baliace zariadenie je vybavené celým radom integrovaných systémov od holandskej značky Viscon vrátane presúvania, triedenia, váženia, balenia a označovania rôznych odrôd paradajok. Prevádzka je tiež vybavená plne automatizovanými paletizačnými linkami. Proces balenia je sprevádzaný niekoľkými druhmi transportných systémov. V prevádzke sú nainštalované valčekové a doskové transportné systémy, poháňané a nepoháňané dopravníkové systémy, ako aj modulárne pásové a reťazové dopravníky.
Logistika a obchod spojené digitalizáciou
Asi najväčšou výhodou združovania viacerých fariem do jedného celku je možnosť centralizovať obchod a logistiku. „Všetky naše farmy využívajú spoločný ERP systém. Majú prepojené účtovníctvo a využívajú spoločný logistický a obchodný softvér. Pracujeme systémom otvorenej knihy,“ povedal Zs. Bindics.
Pôvodné riešenie SAP B1 po nasadení moderných technológií spoločnosťou Viscon nebolo schopné uspokojiť čoraz zložitejšie potreby. Na podporu optimalizácie každodennej výroby a na spracovanie množstva údajov odosielaných snímačmi bolo potrebné integrované riešenie. Integráciou riešenia E2E SMART ERP sa nahradili doterajšie obmedzené aplikácie a manuálne riešenia a vytvoril sa integrovaný systém ponúkajúci podporu obchodovania a výroby, plánovania výroby, ako aj plnú podporu skladového hospodárstva.
Nové riešenie prinieslo ihneď nový prístup k zdieľaniu údajov. „Každý pestovateľ vie o svojom, ale aj o druhom skleníku všetko. A to nepreháňam! Všetci máme prístup do pestovateľských, logistických, účtovných údajov všetkých členov. Zdieľame všetky informácie a spoločne sa z nich učíme. Spoločne určujeme, kto čo bude pestovať na základe minulých obchodných, pestovateľských údajov a predpokladov vývoja trhu. Vieme, ktorej paradajke sa v ktorom skleníku darilo v minulosti najlepšie, lebo máme ex post údaje na porovnanie. Každý pestovateľ pestuje to, v čom je najlepší, lebo mu to prináša najväčší ekonomický efekt,“ priblížil Zs. Bindics.
„Digitálna transformácia pre nás nie je o technológiách, ale o spravodlivom vytváraní hodnôt.“
Zsolt Bindics, predseda združenia GreenCoop
Celá logistika je technologicky a informačne prepojená. Keď obchodujete s čerstvým tovarom, včasné informácie sú na nezaplatenie. „Naším cieľom je predať paradajky maximálne do dvoch dní po zbere, aby zákazník dostal úplne čerstvú zeleninu. Úspech pestovateľa je v čerstvosti a tá sa časom rapídne zhoršuje. Takže v zásade vedieme denno-denný boj s časom,“ uviedol Zs. Bindics.
Obchodníci a agronómovia komunikujú cez špeciálne softvérové rozhranie, kde sa údaje o predajoch a zberoch za celú skupinu v reálnom čase aktualizujú. Je to ako interná online burza, kde sa stretáva ponuka a dopyt v rámci celej skupiny fariem. Logisticko-obchodný systém funguje v zásade veľmi jednoducho. „Od našich zákazníkov prichádzajú štandardizované EDI objednávky a náš systém z viacerých objednávok na základe algoritmu spraví efektívny výrobný plán na balenie a expedíciu paradajok. Dá sa povedať, že celá pozberová úprava a balenie sú automatizované,“ objasnil Z. Bindics. Po zbere je celý pohyb paradajok sledovaný cez QR kódy.
Systém spáruje objednávky s tovarom, ktorý je uskladnený v regálovom sklade, a celý proces depaletizácie, balenia a paletizácie je automatizovaný. Tovar sa presúva len pásovými dopravníkmi. „Len inteligentným nastavením algoritmu, ktorý z jednotlivých objednávok navrhne výrobný plán balenia, sa nám podarilo znížiť prestoje baliacich strojov o 20 %. Pred automatizáciou balenia sme nevedeli dobre merať individuálny ani tímový výkon a nevedeli sme ani motivovať k vyššiemu výkonu. Ak nemáte výkonové údaje, ľudia majú ambíciu robiť toľko ako najslabší člen tímu,“ podotkol Zs. Bindics.
Automatizácia umožňuje ľahké meranie produktivity, takže teraz už majú tieto údaje zobrazené priamo vo výrobe na veľkej obrazovke a každý pozná svoj osobný aj tímový výkon v danom momente. „Neveril som vlastným očiam, keď sa nám po automatizácii a digitalizácii logistiky podarilo zrušiť nočné zmeny a prácu v nedeľu. A pritom balíme viac tovaru ako predtým. Bolo to pre mňa neuveriteľné. Osobné výkony sa nám skoro zdvojnásobili len preto, lebo zrazu všetci vedia a priamo aj vidia, ako sú na tom výkonovo,“ doplnil Zs. Bindics. Ľudia sa vzájomne motivujú, lebo sa hodnotí aj tímová produktivita. Zrazu aj skladníkom začalo záležať na tom, aby bol tovar včas na baliacej linke. Nehovoriac o tom, že roboty prevzali ťažšiu časť práce a pracovníkom sa zlepšilo pracovné prostredie.
Nedávno sa v centrále tiež automatizovalo označovanie balení na základe jednotlivcov, ktorí balia produkt. „Chceli sme, aby každé balenie obsahovalo označenie, meno človeka, ktorý produkt zabalil. Je to dobrý nástroj na zvyšovanie kvality,“ doplnil Zs. Bindics. Vedomosť o tom, kto daný produkt zabalil, vedie zamestnanca k väčšej opatrnosti.
Digitálne dvojča v praxi
Digitálne dvojčatá prenášajú inteligentné poľnohospodárstvo na novú úroveň produktivity a udržateľnosti. Digitálne dvojča, ako už názov hovorí, je digitálny ekvivalent reálneho objektu, ktorého správanie a stav sa v reálnom čase odzrkadľujú vo virtuálnom priestore. Ich používanie ako centrálny prostriedok na riadenie farmy umožňuje oddeliť fyzické toky od plánovania a kontroly. V dôsledku toho môžu poľnohospodári riadiť operácie na diaľku na základe digitálnych informácií v reálnom čase namiesto toho, aby sa museli spoliehať na priame pozorovanie a manuálne úlohy na mieste. To im umožňuje okamžite konať v prípade odchýlok a simulovať účinky zásahov na základe údajov z reálneho života. „Projekt digitálneho dvojčaťa sme si museli navrhnúť sami. Od nápadu, implementovanie až po používanie to trvalo tri roky. Táto technológia rieši pozberovú logistiku od dopravy až po balenie,“ priblížil Zs. Bindics.
Digitálne dvojča zbiera online údaje priamo z výrobných snímačov a poskytuje informácie ako: koľko času sa tovar skladuje, koľko času sa tovar balí, koľko ľudí balí a aký čas, koľko baliaceho materiálu sa pri balení spotrebovalo, rýchlosť balenia strojov, rýchlosť balenia každého človeka, priemerný výkon linky a zmeny, prirodzené straty váhy a odpad, kvalita, vysledovateľnosť tovaru a podobne. Všetky údaje na každý druh paradajky zvlášť.
Čo trvalo týždeň, teraz je otázka sekúnd
GreenCoop družstvo je tu pre svojich členov. Bez fariem by nemali čo baliť, expedovať a predávať. Na druhej strane náklady na chod družstva a spoločnej logistiky musia hradiť jednotlivé farmy. A to je ďalšia oblasť, kde sa im digitalizáciou úplne zmenil svet fungovania. „Asi si to najviac užíva finančný úsek, ktorý predtým musel z papierových a excelovských dokladov z výroby rozpočítavať náklady balenia a logistiky jednotlivým farmám,“ ozrejmil Zs. Bindics.
Kedysi sa náklady určovali len odhadom alebo normou a celý proces trval aj týždeň. Každý mesiac sa tieto náklady na základe nejakého kľúča fakturovali skleníkom. „Teraz sa to už deje oveľa jednoduchšie, nakoľko údaje z logistiky sú čerpané priamo zo strojov, váh a senzorov. Celá hlavná kniha GreenCoop družstva je napojená na logistický softvér a rozúčtovanie nákladov balenia a dopravy je automatizované,“ doplnil Zs. Bindics. Farmy už nemajú pochybnosti o spravodlivom delení spoločných nákladov a to posilňuje súdržnosť pestovateľov družstva, čo je v dnešnom turbulentnom prostredí asi to najdôležitejšie.
„Podľa nášho presvedčenia výsledkom inovácie by nemalo byť len zvýšenie produktivity, ale aj nižšia ekologická stopa výroby, lepšie pracovné prostredie, spravodlivejšie fungovanie a lepšia firemná klíma,“ uzatvoril Zs. Bindics.
Ďakujeme družstvu GreenCoop za možnosť realizácie reportáže a Z. Bindicsovi za poskytnuté odborné informácie.
