Európsky parlament hodlá do tejto revízie zahrnúť všeobecné vyhlásenie týkajúce sa krízových situácií, definovanie dostupných dodávateľov a dostupnosti a kapacity infraštruktúry v rámci postihnutých krajín, koordinované prideľovanie zdrojov a aktiváciu zálohových zdrojov v nezasiahnutých alebo málo zasiahnutých krajinách z dôvodu zvýšenia objemu plynu pre postihnuté trhy.
V návrhu sa počíta aj s vytvorením zásobníkov plynu s rýchlo dostupnou kapacitou, čo podporí vytvorenie jednotnej európskej plynovej sústavy spájajúcej všetky členské štáty EÚ. Napriek týmto ambicióznym plánom bude EÚ zo strednodobého pohľadu v oblasti dodávky energií z fosílnych zdrojov aj naďalej závislá od dodávateľov z tretích krajín. Pripravenosť na neočakávané výpadky by mali zlepšiť aj ďalšie dodávateľské trasy a zdroje, ako ropovody Nabucco, Turecko – Grécko – Taliansko a South Stream. Ďalšími prioritami EÚ do roku 2050 budú zníženie skleníkových plynov o 80 %, zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie na úroveň 60 % celkovej spotreby EÚ a 35 % nárast zlepšenia energetickej efektívnosti. Úspory energií sú totiž najefektívnejším a z hľadiska nákladov najúspornejším spôsobom zvýšenia energetickej bezpečnosti.
A nakoniec si prídu na svoje aj lobisti z oblasti jadra. Poslanci Európskeho parlamentu totiž začiatkom februára vyzvali Európsku komisiu, aby navrhla postupnosť krokov týkajúcich sa investícií do jadrovej energetiky. Jednoznačnou požiadavkou však je najvyššia možná technologická úroveň bezpečnosti. Všetky uvedené opatrenia majú niekoľko spoločných vecí – znížiť závislosť v oblasti dodávok energií, snahu zmierniť dosahy ľudskej činnosti na ekosystém a nájsť k Zemi šetrnejšie spôsoby získavania energií.
