Moderné komplexné automatizačné platformy umožňujú nielen rozdelenie vývojových úloh na viacerých vývojárov, ale aj rozdelenie každého projektu na samostatné moduly. To, samozrejme, zvyšuje efektivitu vývoja, keď môžu viacerí projektanti pracovať paralelne na tvorbe projektu, čím sa zásadne skracuje čas jeho realizácie. Druhou silnou stránkou je skutočnosť, že takéto moduly možno vďaka systémovo jednotným rozhraniam využiť aj pri iných podobných projektoch, čo ešte výraznejšie skracuje čas vývoja a znižuje celkové náklady na vývoj, testovanie a údržbu softvérových modulov počas celého životného cyklu projektu.

Samotný import/export vytvorených modulov je tiež veľmi intuitívny a dokonca už počas týchto operácií aj priamo verifikovateľný, čo zaručuje rýchle a spoľahlivé skombinovanie správnych modulov do kompletného systému. Na to, že sa projekty vytvárajú takmer výlučne v softvérových aplikáciách, sme si už zvykli. Novinkou je však to, že vývojári už nepracujú len v prostredí líniových schém, grafických značiek a symbolov, ale priamo v projekte majú možnosť pracovať s reálnymi zobrazeniami hardvérových zariadení či modulov tak, ako ich bude vidno aj v rozvádzači a priamo aj realizovať ich prepájanie.

Dobrý vývojár musí, samozrejme, myslieť aj na to, aby navrhnuté riešenie bolo modulárne a otvorené, schopné prepájať systémy a zariadenia od rôznych výrobcov. Preto je ďalším z trendov v oblasti komplexných automatizačných platforiem využívanie otvorených komunikačných protokolov, akým je OPC Unified Architecture. Tomu sa skutočne hovorí inteligentný inžiniering. Vďaka nemu sa môžu vývojári sústrediť na podstatu projektov –  pridanú hodnotu v podobe vyšších výkonov projektovaných zariadení a ich vyššej presnosti či spoľahlivosti pri nižších nákladoch, rozmeroch a pod.