Už jedenásty ročník podujatia prilákal do hľadiska aj medzi prednášajúcich odborníkov na slovo vzatých. Od pracovníkov univerzít cez výrobcov a dodávateľov prístrojov a riešení pre diagnostiku strojov až po zástupcov priemyselných podnikov. Mimoriadne zaujímavé prednášky pokryli danú problematiku veľmi komplexne, a to od teórie cez situáciu v oblasti normalizácie, vzdelávania, prezentácie konkrétnych produktov a riešení až po skúsenosti s riešením diagnostiky zariadení a údržby. Okrem týchto hodnotných informácií som si však zo stretnutia odniesol aj ďalšie postrehy, ktoré by nemali zostať nepovšimnuté. Pri vystúpeniach niektorých prednášajúcich sa medzi účastníkmi s pravidelnou presnosťou opakovali ledva počuteľné reakcie a povzdychy typu „áno, tak by to malo byť, ale u nás je to presne naopak,“ alebo „keď toto počúvam, až teraz zisťujem, ako amatérsky sa to robí v našom podniku“ a pod.
V hľadisku sedeli prevažne páni v strednom a staršom veku, len málo mladých inžinierov. Aj to svedčí o tom, že tieto ledva počuteľné povzdychy neboli len povzdychmi nezorientovaných a technicky slabo podkutých údržbárov či technikov, ale povzdychmi, ako sa hovorí, „starých harcovníkov“. Sami dobre vedia, že sa to dá robiť inak, lepšie, sledujú vývoj a nové možnosti, ale na detailné naštudovanie nemajú popri svojej vyťaženosti čas a v rámci podniku nie sú na to vyčlenené ani finančné prostriedky. Pre manažment mnohých podnikov je zavádzanie nových pokročilých metód údržby technických prostriedkov a diagnostiky zariadení často len nutné zlo. To je oblasť, ktorá nesmie pre podnik znamenať zásadné náklady. Koľko však stojí výpadok výroby, zastavenie stroja či linky alebo nebodaj havária s následkami ľudských zranení?
