Keďže koncom 70. a v priebehu 80. rokov minulého storočia sa najmä v talianskom Sevese, indickom Bhópále, brazílskom Cubatae a v mexickom hlavnom meste Mexiko udiali závažné priemyselné havárie s niekoľkými stovkami, resp. tisíckami obetí z radov obyvateľstva pri každej z nich, prijala Európska únia smernicu Rady č. 82/501/EHS (známu pod názvom smernica Seveso) a neskôr smernicu Rady č. 96/82/ES z 9. decembra 1996 o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií zahŕňajúcich nebezpečné látky (známu ako smernica Seveso II), ktorá zároveň zrušila platnosť prvej smernice.
Napriek prijatiu uvedených smerníc došlo k niekoľkým ďalším haváriám, ktoré ohrozili nielen ľudské životy, ale mali vážny vplyv aj na životné prostredie. Preto Európska únia prijala ďalšiu novelizáciu smernice Seveso II, ktorá bola zapracovaná aj do legislatívy SR. Ak pred novelizáciou spadalo v rámci SR pod uvedený zákon 33 podnikov do kategórie A a 33 podnikov do kategórie B, po novelizácii počet podnikov vzrástol ešte viac. Dôvodom je zníženie prahových hodnôt pre niektoré vybrané chemické látky – napr. pre ropné produkty sa prahové hodnoty znížili na polovicu. Zaručenie bezpečnosti je vecou prevádzkovateľa technológie. Pomôcť mu pri tom môže odborné posúdenie rizika, dodržiavanie medzinárodných noriem a používanie vhodných technických prostriedkov schopných včas odhaliť nebezpečenstvo a zabrániť vzniku nekontrolovateľných situácií.