Zrazu zbadal, že kus papiera natretý tmavou nepriepustnou látkou v blízkosti trubice jemne svetielkuje. Zdanlivo bez príčiny. Röntgen sa pokúsil zakryť elektrickú výbojku kusom kartónu, ale papier opäť zažiaril. Pri ďalších pokusoch zistil, že intenzita svetla na tienidle je nepriamo úmerná hrúbke a hustote materiálu vloženého medzi trubicu a tienidlo. Zavolal manželku a požiadal ju, aby lúčom do cesty položila ruku. Na tienidle sa objavili jemné kostičky ruky pani Röntgenovej.

Dnes je tajomný lúč známy ako elektromagnetické žiarenie a Röntgenov prístroj nazvaný podľa objavu nemeckého fyzika má každá nemocnica. Ďalší „náhodný“ objav mal na svedomí dánsky fyzik Hans Christian Oersted. V roku 1820 totiž náhodne pozoroval, že v okolí vodiča, cez ktorý preteká elektrický prúd, dochádza k pohybu magnetky. Dedukoval, že elektrický prúd spôsobuje vznik magnetického poľa. Na jeho objav potom nadviazali takí velikáni, ako Ampér, Faraday či Maxwell. Jednoznačne to boli fundamentálne objavy, ktorým na svet do istej miery pomohli náhody. Zložitosť úloh, ktoré odvtedy začalo ľudstvo riešiť, významne narástla. Objavy našich súčasníkov si už ťažko vieme predstaviť bez vysokovýkonných počítačov, extrémne presných prístrojov a, samozrejme, veľkých finančných investícií.

Avšak v oblasti automatizácie môže k jej samotnému rozvoju veľmi významne napomôcť ešte jeden faktor – skúsenosti používateľov. Ak budú výrobcovia automatizačných zariadení múdri, budú počúvať hlas používateľov viac ako čokoľvek iné. V nich sa totiž ukrýva potenciál námetov na nové objavy a pokrok vo väčšej miere ako kdekoľvek inde.