Rozbeh bol dobrý, väčšina videla prebúdzanie sa biznisu a po rokoch nedávno minulých to bol skutočne dobrý pocit. Ten však trval len do polovice roka, keď sa mračná zatiahli, a zdá sa, že tlaková níž nie a nie z euroregiónu odísť. Titulky z médií opäť hlásali zlé časy, dezorientovaní občania eurozóny s očakávaním sledovali každé zasadnutie bruselskej ekipy, ktorá sa nevedela dohodnúť, ako ďalej. Tlak na šetrenie vo všetkých oblastiach sa opäť reálne prejavil už pri mojich jesenných rozhovoroch s viacerými zastúpeniami zahraničných firiem na Slovensku.
Kríza, tentoraz označovaná prívlastkom 2.0, bude asi iná ako tá nedávna. Mnohé firmy už pri tej prvej zoptimalizovali svoje prevádzky, procesy, počty zamestnancov. Čo sa ešte teda dá zlepšiť? Ako veci robiť inak, aby podniky ďalej vyrábali, ľudia mali prácu a ekonomika fungovala? Jednoduché otázky, zložité odpovede. Niektoré, aj keď bez presného návodu na riešenie sú známe už tisícročia: „Spravodliví majú utrpení veľa, ale Pán ich vyslobodí zo všetkých,“ hovorí Kniha Žalmov.
Tak snažme sa byť aspoň spravodliví. Zabudnime teraz na ekonomické analýzy, predpovede toho, čo by bolo, keby, na Jóbove zvesti... Dajme sa aspoň na konci roku uniesť čarom niečoho nadprirodzeného, vznešeného. Čarom Vianoc, ktoré pomáha nielen zabudnúť na každodenné starosti života. Ak sme pripravení, tak nám pomôže nájsť aj pokoj a radosť. Vianoce boli a navždy budú o ľuďoch. O ich prianiach, nádeji, vzájomnom porozumení a láske. Sú o našich deťoch, našich rodičoch, starých rodičoch, bratoch, sestrách, blízkych, priateľoch. Je tichá, svätá noc a v betlehemskej maštaľke sa pre všetkých zrodila Nádej.
