V praxi je však meranie ukazovateľov výkonnosti podniku náročná záležitosť. Nie je ani tak podstatné, aké ukazovatele meriate, ale ako ich meriate. Meranie výkonnosti podniku prinesie očakávaný efekt len vtedy, ak sa tieto merania a ich výsledky stanú súčasťou stratégií a vízií stanovených pre celý podnik. Jedným z prvoradých cieľov výrobného podniku musí byť splnenie požiadaviek jeho zákazníkov na kvalitu a dohodnuté termíny dodávok výrobkov.
Kvalita a dochvíľnosť produkcie súvisí s dostupnosťou výkonu technológií a zariadení vo výrobe. Ak podnik nevie zabezpečiť ich bezchybný chod, môže mať problém s kvalitou a plnením dodávok načas. Oddelenia údržby to dnes nemajú jednoduché. Na jednej strane nechcené dieťa podniku, na druhej strane to bez nich nejde. Neuvedomovanie si dôležitosti údržby, ktorá nielen ovplyvňuje dostupnosť zariadení, ale (čo je dôležitejšie) prináša v konečnom dôsledku podniku úspory, je chybou stredného a najvyššieho manažmentu a celej stratégie podniku. Namiesto chápania údržby ako nákladov je lepšie vidieť údržbu ako centrum zisku. Údržba sa priamo stará o ochranu života a zdravia pracovníkov, ochranu životného prostredia, úspory energií a kvalitu výroby.
Je prirodzené, že ľudia majú zo zmien strach a pociťujú k nim odpor, bránia sa robiť niečo inak, ako sú zvyknutí. Preto je nevyhnutné ešte pred zavedením nového systému výkonu údržby hovoriť o pozitívnych skúsenostiach z iných podnikov, ktoré touto cestou už prešli a teraz zbierajú ovocie. Údržba po zlyhaní stroja, tzv. reaktívna údržba, by sa mala čo najskôr stať muzeálnym exponátom a podniky (najmä tie rýdzo slovenské) by sa mali poučiť z úspechov tých, ktoré už v tomto smere profitujú a môžu sa naplno venovať podstate podnikania.
