Bežná štruktúra spotreby energií pri budovách vyzerá asi takto: polovicu pohltí kúrenie (chladenie), pätinu elektrické pomocné zariadenia, 15 % osvetlenie, desatinu ventilácia a, napokon, 5 % ohrev vody. Energetické parametre stavebných materiálov a komponentov budov sa radikálne zlepšili. Ruka v ruke musia prísť tri ďalšie dôležité opatrenia: meranie aktuálnej spotreby, zhromažďovanie dát a riadenie procesov na základe historických dát a aktuálneho stavu. Len potom bude možná ďalšia systematická úspora budov.
Ako je to teda s dnešnými budovami? Možno predpokladať, že rôzne typy meračov sa stali štandardom. Majitelia budov tak môžu zberať dáta z elektromerov, analógových senzorov či inteligentných ističov. Od údajov k riadeniu je však ešte ďaleko. Inteligentné komunikačné systémy, ako napríklad Enerlin’X dokážu dáta zozbierať, správne usporiadať a vytvoriť podklady pre analýzu.
Práve v tomto bode, začína byť energetický manažment zaujímavý. Vzhľadom na to, že systém zbiera základné aj pokročilé dáta, zobrazuje ich v prehľadnom formáte, má majiteľ budovy jasnú predstavu o súčasnom stave a očakávaných trendoch. Dnešné systémy sú v prognóze vysoko spoľahlivé, a preto umožňujú efektívne riadiť odberovú špičku a majiteľovi dosahovať zaujímavú úsporu.
Chce to odvahu
Späť k úvodnej štatistike o kvalite našich budov. Je zrejmé, že skôr či neskôr čaká polovicu budov na Slovensku zásadná rekonštrukcia. Vo všeobecnej „zatepľovacej“ eufórii však netreba zabúdať, že energiu netreba len usporiť ale predovšetkým by sa mala riadiť. Na dobrý projekt rekonštrukcie je potrebné poznanie možností a odvaha. Pre povzbudenie príklad Slovenskej Technickej Univerzity, ktorá pri rekonštrukcii jednej zo svojich budov siahla po nízkonapäťovom meraní Schneider Electric. Príklad hodný nasledovania nie len v akademickom prostredí.
