Česká firma Trima, s. r. o., pôsobí od roku 1991 v oblasti navíjania, prevíjania, prípadne formátovania vlákien či plochých materiálov technických textílií, pričom tie by sa dali rozdeliť na dve základné kategórie. Prvou sú textílie na báze sklených vlákien, tzn. sklené rohože používané ako výstuže v stavebníctve (perlinky, geotextílie) či výstuže pre automobilový priemysel, kanadské asfaltové šindle, linoleá a pod. Druhou oblasťou sú dnes populárne technické textílie, ktoré firma označuje ako multisendvičové; ide teda o sendvič zložený z viacerých typov materiálov, veľmi často o kombináciu skla a plastových rohoží, prípadne nanomateriálov.

V týchto dvoch zásadných oblastiach pôsobí firma, ktorá sa rozhodla zaoberať vývojom, výrobou a servisnými službami v rámci celého životného cyklu. Práve vďaka komplexnosti svojej ponuky spoločnosť pochopila, že úspech či neúspech môže ležať už na samotnom začiatku, teda v projekcii.

Začína sa to v projekcii

Skúsenosti pracovníkov spoločnosti hovoria, že pri vývoji zákaznícky prispôsobených produktov môže byť v projekcii skrytých až 30 % hodnoty výrobku. Trima nerobí žiadne štandardizované, katalógové riešenia. Zakladá si na tom, že vykonáva zákaznícky orientované riešenia šité na mieru každému zákazníkovi. V každom projekte je istá miera vývoja a veľmi často je to až tých 30 %. „Ak by som to chcel vyjadriť časovo, náš stredne veľký projekt vzniká deväť mesiacov. Z toho štyri mesiace sa vyvíja, ďalšie tri mesiace sa nakupuje a vyrába, posledné dva mesiace sa skúša, balí a expeduje,“ uvádza Ladislav Hovorka, konateľ spoločnosti Trima.

Neskrýva pritom, že najmä na úrovni projekcie sa čoraz viac spoločnosť orientovala na využívanie digitálnych nástrojov a postupov, čo sa hneď prejavilo aj na lepšom hospodárskom výsledku. Preto za poslednú dobu investovali nemalé prostriedky a nemalé úsilie na automatizáciu návrhu – nielen v elektro oddelení, ale aj v mechanickej konštrukcii. Práve tak boli schopní efektívne využiť už vyskúšané riešenia a paralelne s tým sa podieľať na výskume a vývoji, ktorý robia oddelene. Pomocou nástrojov ako Pro Panel a Fluid od firmy EPLAN sa im to veľmi dobre darí.

Prepojenie mechanickej a elektro projekcie

Myšlienka potreby prepojenia projekcie na úrovni elektra a mechaniky bola zrejmá už v čase, keď firma zaobstarala nový podnikový systém. Nie je to len klasický ERP s väzbou na účtovníctvo alebo sklady. Je zároveň aj nadstavbou, ktorej vo firme hovoria PLM či PDM.

„Kľúčovým atribútom pri výbere dodávateľa bolo, či vie integrovať EPLAN a zároveň Inventor. Hlavným cieľom bolo prepojiť svet konštruktérov a elektro projektantov, pretože predtým fungovali samostatne; akékoľvek odovzdávanie či zdieľanie informácií bolo nesmierne náročné časovo aj technicky. Miera chybovosti tohto úkonu bola extrémna. Vďaka tomu, že sme našli integrátora, ktorý dokázal integrovať nástroje EPLAN Fluid aj Inventor, zdieľať návrhy a 3D modely, naša práca sa výrazne spresnila a zrýchlila,“ uvádza s radosťou z výberu riešení L. Hovorka.

Od základných funkcií po využívanie šablón

Samo projekčné oddelenie spoločnosti prišlo s tým, že EPLAN je vhodným nástrojom. „Trochu expresívne povedané, na začiatku používali tento nástroj ako krompáč. Zďaleka nevyužívali všetky funkcionality, ktoré EPLAN umožňuje,“ vysvetľuje L. Hovorka. Cesta spoločnosti k digitalizácii, ako mnohých iných, je postupná.

Firma teraz vyzdvihuje predovšetkým používanie šablón, ktoré aj naďalej používajú u externých firiem na to, aby pomohli s projektovaním. Projekty bývajú často rozsiahle a nárazové, takže keď ich malé projekčné oddelenie nestíha nával práce, využíva pokojne aj služby externých dodávateľov.

„Vytvorili sme použiteľné šablóny, ktoré nezávisia od toho, kto ich kreslí. To je obrovská výhoda. Využívame knižničné prvky, ktoré vieme sťahovať od našich dodávateľov. Zároveň používame 3D modely, ktoré sú potom použité pre Inventor aj EPLAN. Knižnica použiteľných prvkov pre oba systémy je tak zjednotená,“ teší konateľa firmy.

Znovu však najviac oceňuje zdieľanie zmien v projektoch a ich integráciu do PLM systému: „Keď si predstavíte, že stiahnem model nejakého pneumatického prvku, projektanti ho elektricky zapoja a mechanickí inžinieri použijú do zariadenia 3D model, potom bez zdieľania informácií cez platformu PLM by bolo jednoduché zabudnúť napr. potrebné snímače. Použitie jednotnej databázy prvkov je kľúčová výhoda. Elektro oddelenie už nie je ako izolovaný ostrov, ale používa prvky, ktoré využívajú aj kolegovia z mechanickej časti,“ vysvetľuje detailnejšie L. Hovorka.

Cesta k digitálnemu osvieteniu lemovaná veľkou dávkou dodávateľskej podpory

Nástroje firmy EPLAN sú silné a sofistikované. Je to skutočne rozsiahly systém, pri bežnom používaní úplne intuitívny. Obsahuje však množstvo pokročilých funkcií, ktoré vyžadujú kompetentné znalosti a skúsenosti.

Čo sa týka používateľskej prívetivosti a ovládania, možno bez preháňania povedať, že je to krásny nástroj. „Ja som sa práve dnes ráno spýtal jedného nášho projektanta, aké zložité bolo osvojiť si všetky funkcie EPLAN, a ten odpovedal, že záleží na tom, čo od softvéru človek očakáva. Ak chce projektant využívať väčšinu pokročilých funkcionalít, ktoré urýchľujú prácu, nezaobíde sa bez školenia, ktoré otvorí projektantovi úplne nové obzory.“

Veľmi oceňujú, že aj napriek všetkým pandemickým obmedzeniam boli v posledných dvoch rokoch schopní absolvovať dva kurzy. Prvé školenie naučilo projektantov zaobchádzať s nástrojom lepšie ako s krompáčom, odvtedy môžu lepšie využívať potenciál pri tvorbe šablón. Druhé školenie bolo zamerané na makrá, pneumatické prvky ako súčasť knižnice a pod.

„Teraz ochutnávame sladké ovocie práce, platformu máme pripravenú a sme už schopní skladať. Projekt sa zrýchlil o 20 až 30 %, čo nám prinieslo výraznú úsporu času,“ zakončuje L. Hovorka, ktorý si je vedomý toho, že sú sami aj tými, ktorí sa snažia ovplyvňovať vlastných zákazníkov a vysvetľovať im prínos nástrojov digitalizácie. Napríklad tým, že sú im schopní zabezpečiť zoznam náhradných dielov v natívnej podobe. EPLAN je totiž ľahké nainštalovať aj prezerať.