Aby ste vytvorili digitálnu fabriku, nemusíte zbúrať tú pôvodnú

V polovici októbra tohto roku sa uskutočnila konferencia s názvom Maintenance Automotive 2017, ktorej organizátormi boli Zväz automobilového priemyslu SR a Slovenská spoločnosť údržby. Hlavným cieľom podujatia bola výmena skúseností špičkových údržieb výrobných spoločností v tomto sektore s pôsobnosťou na území Slovenskej republiky. ATP Journal ako hlavný mediálny partner tohto podujatia vám v nasledujúcom príspevku prináša zaujímavé myšlienky odborníkov, ktoré odzneli v rámci poobedňajšej panelovej diskusie.
Aby ste vytvorili digitálnu fabriku, nemusíte zbúrať tú pôvodnú

Jej moderátor Ing. Jaroslav Holeček, PhD., otvoril viacero dôležitých tém – štvrtá priemyselná revolúcia a jej vplyv a dosah na údržbu či vzdelávanie, ako by vôbec mala vyzerať moderná údržba a akých ľudí na to potrebujeme. Pozvanie vyjadriť k týmto témam svoj názor prijali:

  • Ing. Martin Morháč, konateľ spoločnosti Sova Digital, a. s.
  • Ing. Jozef Sedlák, CEIT Pro, s. r. o., manažér pobočky Žilina
  • Ing. Martin Jesný, Slovenský automobilový inštitút
  • Ing. Milan Kuzma, Rada zamestnávateľov pre systém duálneho vzdelávania
  • Doc. Ing. Milan Lešinský, CSc., Strojnícka fakulta STU Bratislava
  • Ing. Milan Obuch, Volkswagen Bratislava, vedúci údržby

Jedným z najaktívnejší propagátorov zavádzania prístupov a modelov štvrtej priemyselnej revolúcie je v rámci Slovenska nesporne Ing. Martin Morháč. On sám v tomto kontexte nerád používa slovo revolúcia, nakoľko to vníma ako prirodzenú evolúciu technológií. „Určite sa to zvonku môže javiť ako zásadná zmena, avšak myslím si, že tento vývoj je prirodzený. Musíme si uvedomiť, že vývoj technológií sa úžasne zrýchľuje, ale pokračuje kontinuálne.“ Aj vo vzťahu k údržbe treba štvrtú priemyselnú revolúciu vnímať ako nástroj jej ďalšieho rozvoja. „Digitalizácia nie je cieľom. Je nástrojom na to, aby sme posúvali procesy ďalej,“ konštatuje M. Morháč. Podľa neho je prvou úlohou údržby udržať zariadenia funkčné s minimálnymi nákladmi na prevádzku a druhou je, aby sa chybné zariadenie opravilo čo v najkratšom čase a vtedy, keď je to vhodné. „V obidvoch prípadoch zohrávajú nastupujúce IT a digitalizácia dôležitú úlohu. V prvom prípade sa kontrola strojov často vykonáva náhodne, vstupuje do toho ľudský faktor, robí sa odhadom, pričom progres poruchy môže prísť rýchlo,“ vysvetľuje M. Morháč. Mnohé z týchto činností a funkcií dokáže v súčasnosti nahradiť vhodný snímač. Ten je podľa M. Morháča akýmsi symbolom Priemyslu 4.0. V údržbe je snímač veľmi vítanou pomôckou, pričom nájde uplatnenie na starších zariadeniach aj nových, ktorých podiel na pridanej hodnote vyrábaných produktov je mimoriadne vysoký. Vďaka tejto ‚digitalizácii‘ sa dá podstatne lepšie využiť dostupnosť stroja a predĺžiť čas jeho bezporuchovej prevádzky. „V oblasti údržby vidím v súčasnosti najdostupnejšie a najjednoduchšie aplikácie na nasadenie konceptu Priemyslu 4.0,“ dodáva na záver svojho vstupu M. Morháč.

O svoje dlhoročné skúsenosti na pozícii výrobár a v súčasnosti vedúceho údržby pre časť výroby v spoločnosti Volkswagen Slovakia, spol. s r. o., sa na túto tému podelil aj Ing. Milan Obuch. „Pätnásť rokov na pozícii výrobára som sa sťažoval na údržbu. Teraz som na druhej strane barikády a počúvam od svojich bývalých kolegov z výroby rovnaké námietky o tom, akí sme nedokonalí, slabí a pod. No teraz som pochopil, že to nie je celkom pravda.“ So svojimi viac ako šesťsto spolupracovníkmi z oddelenia údržby sa snažia o to, aby sa podarilo vyrobiť stanovené množstvo produktov vo vysokej kvalite. Svoj podiel na tom majú aj nasadené snímače, ktoré sledujú vibrácie strojov, motorov, ich teplotu a pod. Navyše tieto nasnímané údaje aj vizualizujú a vyhodnocujú. „Celkovo sme v bratislavskom závode nastavení tak ‚antipapierovo‘ – informácie prenášame, spracúvame, vyhodnocujeme aj archivujeme v digitálnej forme,“ opisuje súčasnú situáciu M. Obuch. Na oddelení údržby sa vytvoril tzv. automatizačný tím, ktorého jednou z hlavných úloh je práve vyhodnocovať výstupy zo snímačov. Na základe toho sa vykoná zásah buď vzdialene cez počítač, alebo v niektorých prípadoch treba ísť priamo na miesto poruchy z dôvodu lepšej analýzy a poruchy. „Ďalšou novinkou je využívanie tabletov údržbármi, na ktorých beží niekoľko aplikácií prepojených s celopodnikovým informačným systémom SAP. Z neho získavajú údaje o personálnych záležitostiach, dokumentáciu k zariadeniam, informácie o činnosti jednotlivých zariadení a pod. Okrem toho sú v prevádzke nainštalované veľké informačné obrazovky informujúce o kvalifikačných matriciach, prítomnosti pracovníkov, rotačné plány pracovníkov vo výrobe, Paretove diagramy a pod. Krok po kroku pracujeme na realizácii digitálneho podniku v praxi,“ konštatuje M. Obuch.

Docent Milan Lešinský zo Strojníckej fakulty STU Bratislava konštatoval, že pracovný postup M. Obucha je tým správnym príkladom: „Mali by sme prijímať ľudí do výroby a z tých najlepších spraviť pracovníkov údržby a zveriť im aj vedenie tohto útvaru.“ Svoj diskusný príspevok k štvrtej priemyselnej revolúcii a využitiu snímačov začal príkladom z blízkej budúcnosti. O necelé dva roky budú v luxusných aj prémiových autách inštalované úplne nové svetlomety. Ich súčasťou budú také pokročilé snímače a skenery, ktoré umožnia do vzdialenosti 500 metrov pred autom naskenovať realitu a zobraziť ju na monitore vodiča, využívať sa budú laserové svetlomety s výkonom, ktorý dnes nedosahujú ani najlepšie svetlomety. Spotreba jedného svetlometu bude mať 5 kW, pričom veľkosť jeho káblového zväzku je porovnateľná s dnešným káblovým zväzkom celého auta. „Poveríme stroje a zariadenia, aby si samy pýtali informácie, a nebudeme ani vedieť, kedy a od koho ich získajú. Treba sa pripraviť na to, že technológie a prístupy štvrtej priemyselnej revolúcie budú prítomné nielen v samotnej výrobe a procesoch, ale aj produktoch, napr. autách, ktoré budeme vyrábať,“ uzatvára svoju úvahu M. Lešinský.

Podľa Martina Jesného zo Slovenského automobilového inštitútu je dôležité ešte stále vysvetľovanie princípov, ktoré stoja za filozofickým pojmom Priemysel 4.0. „Podľa prieskumov, ktoré mám možnosť už tretí rok robiť v spolupráci so spoločnosťou PWC a Zväzom automobilového priemyslu SR, vyplýva, že ak pred tromi rokmi veľa firiem z oblasti automobilového priemyslu a jeho dodávateľov uvádzalo, že technológie a princípy Priemyslu 4.0 sú niečím, čo sa ich možno v budúcnosti bude týkať, tak pri poslednom, tohtoročnom prieskume to už vnímajú ako niečo, čo je už tu,“ konštatuje M. Jesný. Do určitej miery je to podľa neho otázka informovanosti, pretože o týchto technológiách sa čoraz viac hovorí na odborných fórach, píše v odbornej tlači a nie sú výnimkou ani na Slovensku prípady, že sa už začína s ich nasadzovaním aj v priemyselných prevádzkach. „Fenomén Priemyslu 4.0 je aj o zvyšovaní produktivity výrobných spoločností, ktoré aj vďaka tomu budú môcť čeliť neustálemu tlaku na zvyšovanie miezd zo strany odborov a svojich zamestnancov. Rovnako z toho budú ťažiť aj procesy údržby, ktoré začne v krátkom čase vykonávať generácia vyrastajúca s mobilnými zariadeniami v ruke, ktorej budú tieto nástroje a prístupy podstatne bližšie ako terajšej, inými prednosťami vybavenej generácii údržbárov. Práve prístupy a technológie Priemyslu 4.0 môžu pomôcť pri motivácii mladých ľudí rozhodnúť sa pre štúdium technických smerov, čo im neskôr môže zaručiť uplatnenie sa na trhu práce takmer s istotou,“ uzatvára M. Jesný.

Jedným z priekopníkov, ktorí sa témou Priemyslu 4.0 začali na Slovensku zaoberať, bola aj spoločnosť CEIT Group. „V rámci údržby sa zameriavame nielen na to, ako riešiť generačný problém, keď mladí technici často nerozumejú svojim starším kolegom, pretože im to nevedia ukázať cez nejaké aplikácie bežiace na tablete či na mobile, ale ďalšou oblasťou sú strojné zariadenia staršieho dátumu výroby – ako z nich dostať údaje, ktoré budú relevantné pre tvorbu optimalizácie a zvyšovania efektivity výroby? Kto, resp. čo ich bude triediť, spracúvať, vyhodnocovať, hľadať súvislosti? Treťou vecou sú rozsiahle údaje, t. j. vedieť dopredu, čo sa stane, aké situácie v krátkom čase možno očakávať a čo treba spraviť, aby sme predchádzali nežiaducim stavom. To sú všetko témy, ktorými sa zaoberáme,“ vysvetľuje Jozef Sedlák zo spoločnosti CEIT Pro, s. r. o.

Nedostatok kvalifikovaného personálu pociťujú mnohé, nielen výrobné firmy na Slovensku už dnes. S nastupujúcimi trendmi štvrtej priemyselnej revolúcie bude dopyt po technicky zdatných pracovníkoch, a to aj v úplne nových profesiách, ktoré v súčasnosti ešte len vychádzajú na obzor technickej praxe, narastať. „Predstava, že teraz presťahujeme všetky tie technológie a procesy do škôl, je asi mylná,“ začína svoju úvahu Milan Kuzma. Podľa neho by si s nimi nevedeli poradiť ani mnohí pedagógovia. Navyše ak by sa aj podarilo pedagógov zaškoliť, mohlo by sa stať, že u väčšiny mladých ľudí bude motivácia stále chýbať. „Pred tromi rokmi bol schválený zákon o duálnom vzdelávaní, ktorý firmám umožňuje vzdelávať študentov priamo v priestoroch svojich prevádzok a v súlade s aktuálnymi potrebami danej firmy. Tento prístup zaručuje, že mladí ľudia získajú kontakt s reálnym prostredím výroby, získajú prehľad o komplexnosti procesov, vidia, čo s čím súvisí a po skončení štúdia prichádzajú takí pripravení, že sa dokážu takmer okamžite začleniť do pracovného procesu. Aktuálne je do projektu duálneho vzdelávania zapojených na Slovensku viac ako 2 500 žiakov, z ktorých 80 % pracuje v technických odboroch, ako sú mechatronik, mechanik nastavovač, programátor a pod.,“ konštatuje M. Kuzma. Podľa neho nie je cestou, aby sa takéto vzdelávanie uskutočňovalo len izolovane na samotnej škole a nekorešpondovalo s potrebami samotných zamestnávateľov.

Na tému vzdelávanie, ale nie študentov stredných odborných škôl, ale vlastných zamestnancov nadviazal aj M. Obuch z Volkswagen Slovakia. Spolu s partnermi, so spoločnosťami Siemens, Matador Holding a Bratislavským samosprávnym krajom, bola vo forme záujmového združenia právnických osôb založená Duálna akadémia, ktorá sa zároveň stala zriaďovateľom Súkromnej strednej odbornej školy automobilovej Duálnej akadémie. Tá zastrešuje viaceré formy vzdelávania – so zameraním na rekvalifikáciu pracovníkov aj na maturitné štúdium. „Pred dvomi rokmi nastúpili prví žiaci na SSOŠ, avšak my sme potrebovali vykryť aj to medziobdobie, kým ukončia školu a nastúpia do pracovného pomeru. Preto sme sa rozhodli ísť aj cestou rekvalifikácie vlastných zamestnancov, ktorí už majú maturitu z technického smeru, a poskytli sme im možnosť dvojročného nadstavbového štúdia. Rok absolvovali v škole teoretickú prípravu a rok strávili na pracoviskách, ktoré sme my ako oddelenie údržby a kvázi „koncový zákazník“ vytipovali na ich praktické vzdelanie a ktoré boli zamerané na automatizáciu, robotizáciu, uťahovacie systémy a pod. So všetkými absolventmi tohto nadstavbového štúdia sme maximálne spokojní a všetci našli vo Volkswagen Slovakia hodnotné uplatnenie,“ uvádza jeden z možných prístupov M. Obuch.

J. Holeček informoval o iniciatíve zástupcov priemyslu vytvoriť s podporou akreditačnej komisie vlády SR pre vysoké školy rámcové kritériá akreditácie pre nový profesijný bakalársky študijný program. Profesijný bakalár bude štvorročné, samostatne akreditované štúdium, ktoré bude vychádzať výlučne z požiadaviek praxe. „Žiadosť musí predostrieť profesijný zväz a musí byť podporená aj zmluvami s organizáciami a podnikmi, ktoré do tohto programu vstúpia,“ vysvetľuje J. Holeček. Absolvent tohto štúdia musí povinne absolvovať polročnú prax v niektorom zmluvne dohodnutom podniku a ďalší polrok v súvislosti s prípravou bakalárskej práce tiež v tom istom podniku. Cieľom je prijať do konca tohto roku patričné legislatívne predpisy tak, aby už v septembri roku 2018 mohli nastúpiť prví študenti na štúdium profesijného bakalára. „Uvedený program má aj svoje úskalia. Bude v prvom rade potrebné nájsť podniky, ktoré budú musieť povinne prijať na polročnú prax študentov profesijného bakalára. Ako pedagóg viem, že nájsť takéto podniky nie je často jednoduché, avšak v tomto novom modeli sa môže doterajší argument niektorých podnikov, že ide o babysitting, zmeniť na situáciu win-win pre všetkých zúčastnených,“ konštatuje J. Holeček.

Ako by mala vyzerať údržba budúcnosti? Na čom bude postavená a čo bude využívať? Ako vôbec začať budovať „údržbu budúcnosti“? Mnohé podniky si stále predstavujú nasadzovanie technológií a postupov Priemyslu 4.0 ako veľké, finančne a časovo náročné projekty. „No to je asi tak, ako keď sa chceme naučiť skok do výšky a nastavíme si latku hneď na úroveň dva metre. Tak sa to nikdy nenaučíme,“ vysvetľuje M. Morháč. „Aj v podnikoch by sme si tú latku projektov využívajúcich technológie a prístupy Priemyslu 4.0 mali nastaviť len tak vysoko, aké sú naše schopnosti. Vytipovať si veci, ktoré nás najviac ťažia a sú relatívne jednoduché a s garantovanou návratnosťou. Technológie a postupy Priemyslu 4.0 dokážu už pri malých nákladoch priniesť zaujímavý posun pre podnik.“ Podľa neho dobrým príkladom, ako začať s využívaním moderných prístupov z hľadiska údržby a sledovania životnosti zariadení, je aj na Slovensku pôsobiaca nadnárodná spoločnosť Embraco. Do výmenníkov začali inštalovať webový server s možnosťou pripojenia na internet, vďaka čomu vedia už vopred poslať svojmu zákazníkovi upozornenie, že zariadenie potrebuje zásah údržby. Ten potom možno vykonať vzdialene alebo priamo na mieste u zákazníka. „Je obrovský priestor na hľadanie príležitostí, len nehľadajme prekážky tam, kde nie sú,“ hovorí M. Morháč.

O tom, čo to v skutočne Priemysel 4.0 je, ako sa prejaví v reálnej praxi a aké technológie a prístupy budú tými ťahúňmi zmien, sa čoraz viac diskutuje na rôznych fórach, veľtrhoch či za bránami výrobných podnikov. „Ešte donedávna bola predstava, že cesta k digitálnej fabrike vedie doslova cez zbúranie tej pôvodnej a postavenie niečoho nového. Takto to byť nemôže. Práve naopak, nové technológie a ich využitie môžu byť až šokujúco jednoduché. V prípade údržby môže ísť napr. o aplikácie, ktoré dokáže softvérový vývojár naprogramovať doslova v mobile a budú robiť to, že údržbár si bude môcť pre každý úkon a činnosť pomocou takejto aplikácie nájsť príslušný postup, ktorý mu presne povie, čo má urobiť a jednotlivé kroky po ich vykonaní dokáže aj potvrdiť,“ načrtáva možnosti M. Jesný. Nejde pri tom len o presné dodržanie predpísaných postupov, ale aj o ich spätnú dosledovateľnosť a vyhodnotenie, aký mali tieto úkony dosah na celkovú kvalitu produktu. „To je práve tá zmena údajov na informácie, ktoré môžu pomôcť pri riadení. Cieľom pritom nie je spraviť z terajších fabrík výkladné skrine najnovších technológií bez zabezpečenia pridanej hodnoty, ktorú majú generovať. Tieto technológie treba využiť na dosahovanie vyššej efektivity a produktivity prevádzok a celkových výsledkov firmy. O tomto diskutujeme aj na našich seminároch Industry4um, ktoré organizujeme v pravidelných štvrťročných intervaloch,“ dodáva M. Jesný.

Anton Gérer
Martin Karbovanec