Ako sme pripravení na tieto zmeny a ako sa treba prispôsobiť novej paradigme trhu? V rámci online webinára, ktorý zorganizovala spoločnosť DIGIT, s. r. o., a mediálny portál eFocus.sk pod názvom Agregovaná flexibilita – zmena paradigmy trhu s elektrinou, diskutovali:

  • Blahoslav Němeček, partner EY, člen tímu poradenstva pre klientov z odvetvia energetiky v regióne strednej a juhovýchodnej Európy a moderátor podujatia,
  • Ivan Trup, obchodno-technický riaditeľ, MicroStep-HDO, s. r. o.,
  • Tomáš Rajčan, riaditeľ úseku energetiky a priemyslu, IPESOFT spol. s r. o.,
  • Vladislav Jurík, riaditeľ sekcie Regulácia, Stredoslovenská distribučná, a. s.,
  • Richard Kabele, nezávislý konzultant,
  • Ján Mišovič, riaditeľ, Nano Energies Slovensko, s. r. o.

V prvej časti seriálu si priblížime pohľad I. Trupa na predpoklady, ktoré treba splniť s cieľom uplatnenia agregovanej flexibility na trhu, a s T. Rajčanom sa pozrieme na flexibilitu riadenia portfólia prostredníctvom agregátora.

Predpoklady uplatnenia agregovanej flexibility

Slovensko je súčasťou energetickej únie, delí sa o spoločné hodnoty a stratégiu Európskej únie v oblasti energetickej politiky. Pojmy ako flexibilita, agregátor, komunitná energetika sa v médiách objavujú približne šesť rokov. Podľa Ivana Trupa už však dozrel čas prichádzať s návrhmi, ako veci robiť, a nehľadať dôvody, prečo veci nerobiť. Pre lepšiu orientáciu uviedol v úvode svojej prezentácie zjednodušené vysvetlenie niektorých dôležitých pojmov. Obchodnú flexibilitu definoval ako záväzok poskytovateľa flexibility zmeniť odoberané alebo dodávané množstvo elektrickej energie (kWh) na základe vopred stanovených pravidiel. Agregátor ako nový účastník trhu s elektrickou energiou odovzdá na základe týchto pravidiel poskytovateľovi flexibility informácie o potrebe zmeniť odberový diagram, pričom túto zmenu agregátor vopred naplánuje s cieľom umiestniť na trhu s elektrickou energiou výsledný agregovaný diagram špecifickej bilančnej skupiny.

Pri podrobnejšom pohľade na to, aké zmluvné, obchodné či technické vzťahy môžu medzi jednotlivými účastníkmi energetického trhu vzniknúť, nie je táto problematika až taká triviálna. „Nie sme však už tak ďaleko, aby sme obchodovanie s flexibilitou nemohli pretaviť aj do praxe,“ myslí si I. Trup. Kedy však budeme môcť naozaj hovoriť o pripravenosti trhu s energiami na obchodovanie s flexibilitou? Z pohľadu súčasného stavu na organizovanom trhu s energiami sú stále dominantnými jednotarifná a ustupujúca dvojtarifná schéma, ktorá vychádza z princípu distribučnej regulácie odberu pomocou systémov hromadného diaľkového ovládania (HDO). Chýba pritom ekvivalentná náhrada umožňujúca transparentne a nediskriminačne riadiť bilanciu odberných miest pre všetkých obchodníkov v reálnom čase. Zatiaľ sa stále využíva metodika typových diagramov a takmer väčšina domácností používa zálohové platby a raz za rok dostanú vyúčtovaciu faktúru. Aby sa však na organizovanom trhu s energiami podarilo uplatniť agregovanú flexibilitu, treba splniť niekoľko predpokladov. „V prvom rade treba zaviesť úlohu agregátora a poskytovateľa flexibility do legislatívy v celom rozsahu chápania obchodovania s flexibilitou. Treba zadefinovať pravidlá používania dynamických obchodných taríf a v neposlednom rade otvoriť možnosť zúčastniť sa na neregulovanom obchodovaní s energiami aj domácnostiam, ktoré budú mať o tento typ obchodovania záujem,“ vysvetľuje I. Trup.

Druhou oblasťou, kde si môžeme otestovať pripravenosť na flexibilitu, sú odberné miesta s možnosťou zmeny príkonu na vyžiadanie. Aktuálne sa v sieti nachádzajú domácnosti využívajúce blokovanie spotrebičov pomocou HDO, ktorých podiel však v bilančných skupinách klesá. Naopak rastie počet stavieb s vykurovaním pomocou tepelných čerpadiel, elektrických kotlov alebo priamo elektrokáblami v podlahe a tejto skupine domácností sa zatiaľ nevenuje dostatočná pozornosť. V tejto oblasti bude teda predpokladom uplatnenia flexibility podpora inštalácie spotrebičov s možnosťou akumulácie alebo odloženia spotreby pri výstavbe nových aj rekonštrukcii starších objektov. Druhý predpokladom bude potreba zaviesť novú kategóriu energetickej efektívnosti, ktorá odráža mieru poskytovania spomínanej akumulácie alebo odloženej spotreby, a takúto kategorizáciu použiť pri následnom posudzovaní zámerov s podporou alebo zapojením sa do služieb na princípe flexibility.

Treťou oblasťou sú kombinované odberné miesta s výrobou. Aktuálne je v sieti inštalovaných minimum batérií v domácnostiach. „Nemáme praktické skúsenosti a nevieme, ako motivovať domácnosti, aby mali záujem o batériové technológie,“ vysvetľuje I. Trup. Predpokladom uplatnenia flexibility bude podľa neho podpora inšta­lácií batérií k fotovoltickým elektrárňam s možnosťou diaľkového riadenia zvýhodnenou sadzbou. „Batérie ako doplnok k inému zdroju elektrickej energie by sme nemali posudzovať ako samostatný zdroj,“ dodáva I. Trup.
Nemej dôležitou otázkou bude aj zadefinovanie pravidiel, ako sa účastníci vyrovnajú s takto organizovaným trhom. „Musíme zadefinovať metodiku ,rozúčtovania‘ dosahu aktivít agregátora na dotknuté subjekty,“ uzatvára I. Trup.

Ako urýchliť rozvoj flexibility?

Jedným z prvých krokov by podľa I. Trupa malo byť zmeranie záujmu o nové druhy obchodných produktov. „Okrem toho bude potrebné otvoriť diskusiu aj o miere regulácie trhu, pretože len čo budem vnímať poskytovanie flexibility odberných miest v kontexte zapojenia sa do trhu s podpornými službami, resp. vyrovnávaním obchodných odchýlok odberateľov, tak sa už de facto stávam účastníkom neregulovaného biznisu,“ dodáva I. Trup. „Treba tie domácnosti, ktoré sa zapoja do takéhoto modelu, regulovať?“ Pri všetkých týchto aktivitách bude dôležité zadefinovať aj hranice zachovania bezpečnosti prevádzky distribučných sústav. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy musí mať nástroje na zablokovanie využívania flexibility z dôvodu bezpečnosti svojej prenosovej sústavy. Posledným nástrojom na urýchlenie rozvoja flexibility, ktorý vo svojej prezentácii uviedol I. Trup, bola aj podpora nástupu a využívania nových technológií zvyšujúcich hodnotu flexibility, ako sú dynamické obchodné tarify, možnosti akumulácie energie, inteligentné domy či e-mobilita.

„Rozhodnutie o zavedení flexibility do modelu trhu s energiami bude mimoriadne dôležité. K tomu treba stanoviť aj časové rámce na vytvorenie legislatívy, zadefinovanie agregátora či poskytovateľa flexibility a scenár vyhodnotenia všetkých týchto zmien. A už som spomínal, že bude potrebné vypracovať metodiku na výpočet náhrad dosahu na dotknuté strany,“ konštatuje I. Trup.

Obchodná flexibilita v praxi

Zatiaľ sa diskutuje o princípoch, ktoré nemajú definované obchodné tarify. Ak sa presunieme od domácností smerom k veľkoodberateľom, tak nie je žiadnym tajomstvom, že flexibilita už existuje. Tí prostredníctvom svojich vlastných zdrojov, ktoré prevádzkujú, alebo obchodných zmlúv s väčšími výrobnými jednotkami regulujú svoju odberovú krivku. Sú to jednotlivé prípady v istej kategórii odberateľov a využitie na špecifické účely, ale toto je už realita dneška.

Zmeny vyvolané nárastom podielu OZE budú spôsobovať zmenu diagramu denného zaťaženia. Nástroje na elimináciu negatívnych zmien vyvolaných zmenou diagramu sú príležitosťou pre obchodníkov s elektrickou energiou. Navyše nové typy predikčných modelov vytvárajú príležitosti na uplatnenie obchodnej flexibility na trhu s energiami.

Ako doplnil B. Němeček, rozhodnutie o zahrnutí flexibility do energetického diania na Slovensku už bolo urobené, pretože Ministerstvo hospodárstva SR už spustilo legislatívny proces, v rámci ktorého budú do zákona o energetike zapracované všetky spomínané fenomény, ako je aktívny zákazník, spoločenstvo, flexibilita a pod. Približne v júni tohto roku by sa mohlo začať medzirezortné pripomienkové konanie a optimistický scenár počíta s hlasovaním o novom zákone o energetike začiatkom budúceho roku. „Samozrejme na to bude nadväzovať definovanie pravidiel trhu, úpravy prevádzkových poriadkov prevádzkovateľov distribučných sústav a pod.,“ konštatoval B. Němeček.

Flexibilita riadenia portfólia prostredníctvom agregátora

Tomáš Rajčan sa vo svojej prezentácii zameral na niektoré zo scenárov využitia flexibility, ktoré sú najžiadanejšie medzi účastníkmi na trhu, konkrétne využitie flexibility z pohľadu dodávateľa elektrickej energie. „Prečo je vôbec potrebné zaoberať sa flexibilitou? Jedným z dôvodov sú zmeny v rovnováhe medzi výrobou a spotrebou elektriny, ktoré spôsobuje zvyšujúci sa podiel neriadenej výroby závislej od počasia – OZE, strata regulačnej rezervy poskytovanej klasickými zdrojmi, ako je uhlie a plyn –, a tiež očakávané zmeny denného diagramu zaťaženia SR v súvislosti s nástupom elektromobility,“ konštatoval na úvod svojho vstupu T. Rajčan. Pridávaním OZE do sústavy sa v dennom diagrame zaťaženia a výroby elektriny SR budú zvýrazňovať špičkové odbery na začiatku a konci dňa, ktoré budú musieť vykryť klasické zdroje, a aj preto bude potrebné začať sa zaoberať flexibilitou.

Mechanizmov využitia flexibility je niekoľko, pričom T. Rajčan sa zameral na to, ako ju môže využiť dodávateľ elektrickej energie. Pri dodávateľovi elektrickej energie možno hovoriť o dvoch základných scenároch, ako možno flexibilitu aktivovať – prostredníctvom integrovaného alebo nezávislého agregátora. Integrovaný agregátor nie je samostatný subjekt, ale je to funkcia, ktorú vykonáva samotný dodávateľ elektriny. Integrovaný agregátor riadi odchýlku dodávateľa prostredníctvom flexibility, pričom ju aktivuje v reálnom čase len u vlastných odberateľov dodávateľa tak, aby si kompenzoval vlastnú odchýlku, resp. stiahol ju až na nulu. Tým optimalizuje svoje portfólio a zároveň pomáha eliminovať vznikajúce špičky v sústave. Táto možnosť už existuje v rámci súčasných pravidiel trhu.

Naopak nezávislý agregátor je koncept, ktorý umožňuje oddeliť flexibilitu od dodávky elektriny. Môže, ale nemusí ísť o samostatný subjekt na trhu a opäť môže pracovať v réžii dodávateľa elektriny. „Podstatný rozdiel oproti integrovanému agregátorovi je, že môžeme aktivovať flexibilitu aj u cudzích odberateľov. Znamená to, že nemusíme prerušovať zmluvné vzťahy na dodávku elektriny, môžeme zabezpečiť len samotnú flexibilitu,“ vysvetľuje T. Rajčan. Aby to celé fungovalo, treba navrhnúť mechanizmus, ktorý vyhodnotí, koľko flexibility bolo aktivovanej. Keby to neexistovalo, odchýlka sa prejaví u dodávateľa elektriny toho cudzieho odberateľa, ktorý s celým procesom nemá v podstate nič spoločné. Tento mechanizmus vyhodnotenia objemu flexibility by mohol fungovať na strane OKTE, pričom v rámci procesu zúčtovania odchýlky by takto aktivovaná flexibilita bola odčítaná od odchýlky dodávateľa cudzieho odberateľa a naopak pripočítaná tomu dodávateľovi elektriny, ktorý funguje v režime agregácie. Tento princíp fungovania však ukrýva niekoľko technických komplikácií.

Aby bolo možné vyhodnotiť flexibilitu, treba zadefinovať tzv. baseline. Prečo je to potrebné? Keď odmeriame odber odberateľa, tak v ňom je „namiešaný“ jeho základný odber plus to, čo aktivoval ako svoju flexibilitu. Ak tieto dve zložky potrebujeme oddeliť, zadefinujeme baseline ako hodnotu, ktorú by odberateľ odobral, keby nedošlo k aktivácii flexibility. Ak máme baseline zadefinovaný, vieme pomerne jednoducho vyhodnotiť flexibilitu ako skutočný odber mínus baseline. Na výpočet baseline existuje niekoľko metód, z ktorých každá má svoje výhody a nevýhody. Aby mohla agregácia seriózne fungovať, tie metódy budú musieť, či už v legislatíve, alebo v prevádzkových predpisoch, koexistovať. Každému odbernému miestu vyhovuje iný režim baseline a iný režim merania. Pre NN úroveň zloženú z veľkého počtu menších odberateľov s malým príspevkom k flexibilite (na úrovni cca desiatok kW) sa baseline v praxi stanovuje predikciou podobne, ako je to pri typových diagramoch odberu (TDO), s ktorými máme skúsenosti aj na Slovensku. V prípade výrobných zdrojov, resp. čistých poskytovateľov flexibility (batériové systémy, nabíjacie stanice) sa baseline neurčuje predikciou, ale je stanovený ako tzv. nominovaný diagram, čo je podstatne exaktnejšia metóda v súčasnosti využívaná pri aktivácii podporných služieb. „Podľa môjho názoru budú obidva tieto prístupy potrebné a malo by byť v kompetencii agregátora, aby určil, ktoré z jeho odberných miest podlieha ktorému režimu vyhodnotenia flexibility,“ uvádza T. Rajčan.

O tom, že flexibilita je pre elektrizačnú sústavu potrebná, T. Rajčan nepochybuje, ale tiež vidí ešte otvorené otázky technického alebo ekonomického charakteru, na ktoré treba odpovedať. Ako nastaviť pravidlá merania flexibility? Potrebujeme nezávislého agragátora? Potrebujeme v kontexte SR agregovanú flexibilitu či už z pohľadu prevádzkovateľa prenosovej sústavy, či jednotlivých prevádzkovateľov distribučných sústav, alebo dodávateľa elektriny? Aká je ekonomická motivácia na strane poskytovateľov flexibility, inými slovami je vo flexibilite skrytý dostatočný ekonomický potenciál, aby poskytovateľ zveril svoje drahé technologické zariadenia v prospech sústavy?

V ďalšom pokračovaní predstavíme pohľad prevádzkovateľa distribučnej spoločnosti, ako aj nezávislého konzultanta na problematiku agregácie flexibility a porovnanie stavu v tejto oblasti v ČR a SR.