Ako sme pripravení na tieto zmeny a akými krokmi je vhodné prispôsobiť sa novej paradigme trhu? V rámci online webinára, ktorý zorganizovala spoločnosť DIGIT, s. r. o., a mediálny portál eFocus.sk pod názvom Agregovaná flexibilita – zmena paradigmy trhu s elektrinou, diskutovali:

  • Blahoslav Němeček, partner EY, člen tímu poradenstva pre klientov z odvetvia energetiky v regióne strednej a juhovýchodnej Európy a moderátor podujatia,
  • Ivan Trup, obchodno-technický riaditeľ, MicroStep-HDO, s. r. o.,
  • Tomáš Rajčan, riaditeľ úseku energetiky a priemyslu, IPESOFT, spol. s r. o.,
  • Vladislav Jurík, riaditeľ sekcie Regulácia, Stredoslovenská distribučná, a. s.,
  • Richard Kabele, nezávislý konzultant,
  • Ján Mišovič, riaditeľ, Nano Energies Slovensko, s. r. o.

V prvej časti seriálu sme priblížili pohľad I. Trupa na predpoklady, ktoré treba splniť, aby sa agregovaná flexibilita na trhu uplatnila, a s T. Rajčanom sme sa pozreli na flexibilitu riadenia portfólia prostredníctvom agregátora. V druhej časti prezentuje pohľad prevádzkovateľa distribučnej sústavy na túto problematiku V. Jurík. Kódexy prenosových sústav v rámci SR a ČR porovnal R. Kabele a skúsenosti z už realizovaného projektu DFLEX a potenciál agregovanej flexibility na Slovensku priblížil J. Mišovič.

Flexibilita z pohľadu prevádzkovateľa distribučnej siete (PDS)

Stredoslovenská distribučná, a. s., je z hľadiska počtu odberných miest a objemu distribúcie elektrickej energie druhým najväčším PDS. No to, v čom hrá prím, je rozloha a členitosť územia, ktoré svojimi produktmi a službami pokrýva. V úvode svojho vystúpenia sa V. Jurík zameral na definíciu flexibility tak, ako ju pre PDS definovala legislatíva EÚ. V smernici 2019/944 o vnútornom trhu sa v článku 32 okrem iného uvádza, že flexibilita má slúžiť na riadenie preťaženia sústavy, efektívnosti prevádzky a rozvoja distribučnej sústavy (DS), má byť alternatívou k rozširovaniu sústavy, pričom musí byť obsiahnutá v pláne rozvoja sústavy.

„Potešilo nás najmä to, že EÚ vníma flexibilitu ako alternatívu k rozširovaniu DS. Z nášho pohľadu máme vcelku jasnú predstavu o využití flexibility a uvediem k tomu len jeden príklad. Máme lokalitu, kde nie je dostatočná kapacita elektrickej energie. Vybudovanie nového vedenia by trvalo niekoľko rokov. Ak by sme v danej lokalite vedeli využiť nejakého odberateľa alebo výrobcu, ktorý by zníženým odberom alebo naopak zvýšenou výrobou vedel prispieť k riadeniu zaťaženia v tejto lokalite, zrazu by sme vedeli poskytnúť voľnú kapacitu tým, ktorí sa chcú pripojiť.

V konečnom dôsledku by nebolo potrebné budovať žiadne nové vedenia a práve vďaka flexibilite by sme zvládli zabezpečiť požadovaný výkon v tejto lokalite. A takýchto príkladov môže byť podstatne viac,“ vysvetľuje V. Jurík. Tým by sa podarilo generovať úspory v rozvoji a prevádzke DS. Tento prístup by podľa V. Juríka fungoval v určitých lokalitách DS, nedá sa to paušalizovať na celú DS.

Ďalším legislatívnym dokumentom, ktorý sa týka problematiky vnútorného trhu s elektrinou, je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943, kde sú v článku 18 uvedené poplatky za prístup do sústav, ich používanie a posilnenie. Okrem iného sa tu uvádza, že treba zabezpečiť príslušný legislatívny regulačný rámec, že náklady na obstaranie flexibility aj na IT a infraštruktúru by mali byť kompenzované a tiež to, že náklady musia byť zohľadnené v poplatkoch PDS. „Tieto usmernenia sú dané legislatívou, ale v praxi zatiaľ nevieme povedať, ako to presne bude fungovať. Regulačný rámec je zatiaľ nejasný, nevieme, aká bude skutočná kompenzácia týchto nákladov. Podľa môjho názoru by mali byť tieto náklady zohľadňované každoročne, pričom bolo by asi dobré pozerať sa na náklady na flexibilitu ako na náklady na podporné služby.

V tejto súvislosti by som rád zdôraznil jednu vec: flexibilita nie sú podporné služby. Rovnako to asi vníma aj spomínaná európska legislatíva. Sú to určité náklady, ktoré môžu byť každý rok iné. Ak má PDS flexibilitu využívať, musí byť jasne povedané, že ak si ju zabezpečí, bude ju mať aj k dispozícii, pričom náklady s tým spojené budú napr. zohľadnené v priebehu nasledujúceho roka ako oprávnené náklady a budú môcť byť premietnuté do cien,“ myslí si V Jurík. Využívanie flexibility podľa neho závisí primárne od nastaveného regulačného rámca.

V spomínanej smernici 2019/944, článku 32 sa tiež hovorí, že flexibilita má slúžiť na riadenie preťaženia DS. Čo to znamená z pohľadu PDS a ako to ovplyvňuje rovnováhu v sústave? Stredoslovenská distribučná, a. s., ako jeden z troch PDS pôsobiacich na Slovensku má najviac odberateľov elektrickej energie, ktorí využívajú elektrické vykurovanie.

V súčasnosti sú využívané vysoké a nízke tarify za odber elektrickej energie, ktoré sú statické (time-of-use) a aplikované len pri niektorých sadzbách. ÚRSO orientačne stanovuje dobu trva­nia vysokej a nízkej tarify, kedy sa môže aplikovať a pod. Ceny za dodávku elektrickej energie kopírujú vysokú a nízku tarifu v týchto sadzbách. Je toto však vízia, ktorú môžeme očakávať aj v najbližších rokoch a je to súčasne aj vízia smeru rozvoja energetiky v súlade s európskou legislatívou? „Osobne si viem v budúcnosti predstaviť to, že počas dňa bude k dispozícii viac rôznych taríf a dynamické ceny za dodávku elektrickej energie, pričom vplyv statických taríf za distribúciu sa bude výrazne meniť. A prečo?

Ak máme v súčasnosti nízku cenu za dodávku v nízkej tarife, zákazník je motivovaný odoberať elektrickú energiu práve v tejto nízkej tarife. Ak však PDS v budúcnosti stanoví nízku cenu v nízkej tarife za distribúciu, ale budú zavedené dynamické ceny pre dodávku elektrickej energie, môže sa stať, že v tých hodinách, keď by PDS potreboval, aby sa zvýšil odber, bude dodávateľ poskytovať vyššiu cenu. Naopak v čase, keď sa distribútor bude snažiť obmedziť odber, bude dodávateľ ponúkať veľmi výhodné ceny. Je pravdepodobné, že v budúcnosti budeme často svedkami takýchto javov,“ konštatuje V. Jurík. Dôsledkom bude aj to, že HDO a prepínanie medzi nízkou a vysokou tarifou už nebude možné v takej miere využiť na riadenie preťaženia DS. Aj preto Stredoslovenská distribučná, a. s., vníma flexibilitu ako riešenie, ktoré by malo postupne nahradiť používanie distribučných taríf pre rôzne časové pásma.

Pomocou flexibility by si PDS vedel presnejšie a adresnejšie naplánovať, aký výkon potrebuje v jednotlivých hodinách, určiť, v ktorej lokalite a akú veľkú flexibilitu potrebuje, ale bude musieť za to aj zaplatiť. Uvedený systém bude teda nákladnejší. „Nevyhýbame sa využitiu flexibility aj na úrovni NN, ani to nelimitujeme. Z nášho pohľadu to má tiež svoj zmysel, a to za predpokladu, že sa to bude realizovať cez agregátora. Z pohľadu PDS si neviem predstaviť, ako by sme obehávali niekoľko stoviek či tisícok malých odberateľov a riešili s nimi flexibilitu. Cez agregátora by sme práve mohli nakúpiť celú flexibilitu z nejakej konkrétnej lokality,“ vysvetľuje V. Jurík. Podľa jeho názoru to celé môže dobre fungovať len vtedy, ak sa odberateľ bude zaujímať o svoje náklady, ak bude využívať možnosti spojené s flexibilitou a znižovať tak svoje náklady na elektrickú energiu.

Flexibilita využívaná v PDS a flexibilita na obchodovanie, to sú podľa V. Juríka dva hlavné smery využitia flexibility. V prvom prípade možno flexibilitu využívať ako nástroj na riadenie sústavy, či už dohodnutý vopred, alebo riadený v reálnom čase a využívaný podľa potrieb v jednotlivých lokalitách. V druhom prípade sa o flexibilite dá uvažovať ako o obchodnom nástroji na bilancovanie odchýlky dodávateľov, agregátorov či používateľov sústavy. Flexibilita na obchodovanie nereflektuje potreby sústavy a v niektorých prípadoch môže až negovať snahy PDS na bilancovanie sústavy. Navyše obchodovanie s flexibilitou bude zaťažené štandardnými javmi, ktoré sa v rámci DS dejú, ako sú napr. obmedzenia z dôvodu plánovaných odstávok, vznik porúch alebo preťaženia v rámci DS.

„Samozrejme zatiaľ nemám konkrétnu predstavu, ako by spomínané postupy mali v praxi presne fungovať a budú musieť byť predmetom širšej diskusie. No ak by som to mal zhrnúť, ako PDS vnímame flexibilitu naozaj ako jeden z kľúčových nástrojov riadenia zaťaženia sústav. Flexibilita má potenciál znížiť potrebu investícií do posilnenia vedení. Bude nepochybne vyžadovať náklady do IT riešení a na jej obstarávanie. Jej rozvoj bude závislý od nastaveného regulačného rámca.

A ešte raz chcem zdôrazniť, že pozitívny dosah na ceny bude mať len pre tých používateľov sústav, ktorí budú optimalizovať svoje požiadavky voči PDS, inak povedané, ak sa budú správať racionálne a hľadať spôsoby, ako znižovať svoje náklady na spotrebu elektrickej energie,“ konštatuje V. Jurík. Veľkým problémom z hľadiska rozvoja flexibility a uplatnenia jej celého potenciálu na trhu je ešte stále nezáujem zo strany používateľov DS. Väčšina z nich sa podľa V. Juríka nespráva racionálne, nesledujú, v akej distribučnej sadzbe, a to aj na úrovni NN, sa nachádzajú. Pritom by vedeli ušetriť zaujímavú časť svojich nákladov za spotrebu nielen elektrickej energie, ale aj vody či plynu.

Tento stav demonštruje aj fakt, že zo 130 000 odberných miest, kde Stredoslovenská distribučná, a. s., nainštalovala inteligentné meracie systémy, sa o svoje náklady na elektrickú energiu zaujíma a rieši ich necelých 3 000 odberateľov. Osveta a aktívny prístup práve v tejto oblasti je veľká výzva pre PDS a dodávateľov energií.

Agregácia z pohľadu prevádzkovateľov prenosových sústav

V čase konania seminára ešte nezávislý konzultant, aktuálne už pracovník ČEPS, a. s., R. Kabele sa vo svojom vystúpení venoval porovnaniu agregácie z pohľadu kódexov prevádzkovateľov prenosových sústav (PPS) v ČR a SR. Agregácia aj flexibilita nie sú podľa neho žiadnou novinkou, ale v nejakej forme sú už prítomné dlhšie obdobie. No sú tam samozrejme aj novinky, na ktoré sa práve R. Kabele zameral.

Začlenenie agregácie do kódexu prenosovej sústavy v ČR, resp. technických podmienok prenosovej sústavy v SR, sa datuje do roku 2017, keď vstúpilo do platnosti nariadenie EÚ 2017/2195 s usmernením o zabezpečení rovnováhy v elektrizačnej sústave. Treba však povedať, že napr. agregácia už bola prítomná v energetickej praxi ČR a SR dlhodobo, v rámci Slovenska sa agregácia realizovala napr. cez tzv. virtuálny blok. V obidvoch krajinách sa agregácia týkala napäťovej úrovne VVN a VN. Zimný energetický balíček EÚ však vyžaduje využitie agregácie ešte zásadnejším spôsobom, ako to bolo doteraz. Prevádzkovateľom prenosových sústav dáva explicitne povinnosť povoliť účasť agregátorom na trhu s podpornými službami, pričom z kontextu európskej legislatívy sa dá vyčítať, že agregácia má byť umožnená pre všetky typy podporných služieb.

Dôležité je zdôrazniť, že legislatíva požaduje, aby bola agragácia zavedená všeobecne a nielen pri poskytovaní podporných služieb. „Agregácia má byť primárne určená pre trhy s elektrickou energiou, aby vyvažovala volatilitu spôsobenú pripájaním OZE. A to je to, čo je úplne nové – pojem nezávislého agregátora. Je to fenomén, ktorý riešenia všetky členské krajiny EÚ a ktorého zavedenie priamo vyžaduje európska legislatíva,“ vysvetľuje R. Kabele.

Nezávislý agregátor je revolučný krok z toho hľadiska, že posúva flexibilitu z tradičnej úrovne VVN a VN na úroveň NN a bude umožňovať každej jednej domácnosti zúčastňovať sa na trhu s flexibilitou. Zároveň explicitne každej domácnosti umožňuje, aby si okrem svojho dodávateľa energie vybrala aj svojho agregátora.

R. Kabele sa následne v časti venovanej rôznym typom flexibility odrazil z hľadiska jej použitia od konceptu známeho pod označením USEF (Universal Smart Energy Framework), ktorý hovorí o tom, aké typy flexibility možno aj so zahrnutím agregácie využívať, a zároveň rieši zmluvné väzby. Okrem využívania flexibility z pohľadu spotrebiteľa je dôležité už aj spomínané hľadisko napäťovej úrovne a práve vďaka vzniku agregátorov sa možnosť využívať flexibilitu bude posúvať z úrovní VVN a VN aj na úroveň NN. Z pohľadu PPS je dôležité aj časové hľadisko využívania flexibility. Flexibilita, ktorá je aktivovaná v podobe podporných služieb, sa aktivuje v reálnom čase. Podľa R. Kabeleho je však dôležitá flexibilita trhu pred reálnou prevádzkou sústav, t. j. aby sa stretla ponuka s dopytom. Ak sa to na dennom trhu neudeje, nastupujú nástroje kapacitných mechanizmov, ktoré sú samy o sebe schopné aktivovať nejaké zdroje (zvyčajne strategické rezervy) a posilniť flexibilitu.

V ďalšej časti porovnal R. Kabele pravidlá uvedené v kódexe (ČEPS) alebo technických podmienkach (SEPS) a to, ako tieto dokumenty pracujú s pojmami agregácia či flexibilita, príp. prekážky bránia ich zavádzaniu. PPS totiž potrebuje vyhodnocovať nielen samotnú dodávku regulačnej energie, ale aj disponibilitu; rovnako potrebuje istotu, že výkon je k dispozícii, takže môže garantovať výkon danej podpornej služby, resp. jej aktivácie.

Projekt Dflex – uplatnenie flexibility v rámci podporných služieb PPS

J. Mišovič vo svojom vystúpení predstavil projekt Dflex zameraný na uplatnenie DSR flexibility v rámci podporných služieb ČEPS. Cieľom projektu, ktorý sa začal v roku 2019 a potrvá do konca roka 2022, je identifikovať agregáciu flexibility a odstrániť bariéry v ich fungovaní, nastaviť podmienky fungovania nezávislého agregátora pri poskytovaní podporných služieb a využitia metodiky tzv. Baseline. Do projektu sú zapojené súkromné subjekty, ako aj univerzitné pracoviská.

„Aktuálne sa projekt nachádza vo svojej druhej etape, kde sa už vyhodnocujú reálne údaje, porovnávajú sa jednotlivé metódy Baseline, ktoré sú dôležité pre vzťah medzi agregátorom a dodávateľom a tiež pre to, aby bolo možné vyhodnotiť flexibilitu. V rámci projektu je preferovaný model nezávislého agregátora s centrálnym zúčtovaním, s ktorým sú schopné spolupracovať rôzne subjekty – ČEPS či operátor trhu (OTE). Motivácia vzniku a činnosti nezávislého agregátora vzniká na príslušných trhoch, či už ide o trhy s frekvenčnými a nefrekvenčnými produktmi, s produktmi pre PDS, ako aj trhy na uplatnenie bilančných služieb,“ vysvetľuje J. Miškovič.

Kde sú v podmienkach slovenskej energetiky zdroje na využitie flexibility? Podľa J. Miškoviča pôjde v prvom rade o jednoduché zariadenia využívané v rámci výroby elektrickej energie, ako sú napr. kogeneračné jednotky a tiež zariadenia využívané priemyselnými podnikmi. V druhom kole už pôjde o akékoľvek výrobné alebo spotrebné zariadenia, kde treba niečo ohrievať, chladiť a pod., čiže kde sa bude premieňať jedna forma energie na inú a kde bude možné využiť na akumuláciu energie nejaké zásobníky. „V tejto súvislosti teda pôjde napr. o mraziarne, teplárne, priemyselné čerpadlá, čističky odpadových vôd, veľké budovy či batériové úložiská,“ vysvetľuje J. Mišovič.

Koniec seriálu.