Digitalizácia umožňuje získať už z malých projektov veľké prínosy

V polovici októbra tohto roku sa uskutočnil ďalší ročník konferencie s názvom Maintenance Automotive 2018, ktorej organizátormi boli Zväz automobilového priemyslu SR a Slovenská spoločnosť údržby. Hlavným cieľom podujatia bola výmena skúseností výrobných spoločností v tomto sektore s pôsobnosťou na území Slovenskej republiky.
Digitalizácia umožňuje získať už z malých projektov veľké prínosy

V rámci konferencie sa uskutočnili aj dve diskusné fóra. Jedno z nich sa zaoberalo aktuálnymi trendmi spojenými so štvrtou priemyselnou revolúciou a jej vplyvom na rôzne oblasti priemyselných podnikov – výrobu, údržbu či získavanie a výchovu kvalifikovaného personálu.

Pozvanie do diskusie prijali:

Ing. Rastislav Šindolár, ZKW Slovakia
Ing. Lucia Komůrková, Volkswagen Slovakia
Ing. Milan Obuch, Volkswagen Slovakia
Ing. Martin Morháč, SOVA Digital
Ing. Martin Jesný, Slovenský automobilový inštitút
Ing. Štefan Rydzi, Predictive Data Science
Ing. Martin Hummel, Soitron

Tie najzaujímavejšie názory diskutujúcich prinášame v nasledujúcich riadkoch.

Moderátor tejto časti konferencie Jaroslav Holeček zo Zväzu automobilového priemyslu SR položil na úvod otázku o tom, či sa máme v kontexte Slovenska a slovenských priemyselných podnikov pozerať na príchod štvrtej priemyselnej revolúcie pesimisticky alebo naopak optimisticky.

Nástrahy a prínosy Akčného plánu Inteligentný priemysel

„Na štvrtú priemyselnú revolúciu by sme sa mali pozerať optimisticky,“ uviedol na úvod okrúhleho stola Martin Morháč, riaditeľ spoločnosti SOVA Digital, a. s. Pred dvomi rokmi bola na úrovni vlády Slovenskej republiky schválená koncepcia Inteligentného priemyslu a v októbri tohto roku bol schválený Akčný plán Inteligentného priemyslu. „Tento plán s výhľadom do roku 2020 pomenúva ciele a priority, ktoré pripravia prostredie na čo najskoršiu adaptáciu štvrtej priemyselnej revolúcie,“ uviedol M. Morháč. Jedným z rizík je podľa neho fakt, že na Slovensku už podobných akčných plánov vzniklo niekoľko, napr. implementačný plán RIS3, ktorého realizácia výrazne zaostáva za očakávaniami. Tohto by sa bolo treba v prípade Inteligentného priemyslu vyvarovať. Akčný plán by mal byť postavený na ľuďoch, skúsených odborníkoch, ktorí budú motorom presadzovania zmien v praxi. Výrazne by bolo potrebné zapojiť aj vzdelávacie inštitúcie a školstvo. „Rovnako bude potrebné vytvoriť aj motivačné prostredie pre firmy, ktoré by malo zvýhodniť tie, ktoré sa pustia cestou modernizácie a nasadzovania prelomových technológií,“ myslí si M. Morháč.

Ďalšie zvyšovanie efektívnosti nepôjde bez digitalizácie

Vďačným ukazovateľom z hľadiska vývoja výroby je pridaná hodnota. „Produktivita práce, ktorú možno merať pridanou hodnotou na zamestnanca, sa napriek zvyšovaniu počtu pracovníkov v priemysle a vďaka stúpajúcim nákladom, ktoré spôsobujú rôzne zákonné formy podpory podnikania schvaľované v parlamente SR minulý rok, v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi nezmenila. Pod vplyvom spomenutých faktorov sa napr. mzda v automobilovom priemysle zvýšila približne o 8 %, zároveň rástol počet ľudí pracujúci v tomto odvetví, no paradoxne produktivita práce poklesla približne o 4,5 %.

Cesta, ktorú slovenský priemysel prešiel od krízy pred desiatimi rokmi, priniesla vďaka výrazným úsporám nákladov a odstraňovaniu prebytočných pozícií a činností výrazný rast produktivity rádovo v desiatkach percent. V súčasnosti však zaznamenávame opačný trend v produktivite, jej pokles,“ konštatuje Martin Jesný, analytik Slovenského automobilového inštitútu. Podľa neho je jasné, že ďalšie zvyšovanie efektívnosti a optimalizácie procesov už nebude možné len na základe toho, čo dokáže postihnúť len ľudské zmysly. Stačí sa napr. pozrieť na čas cyklov alebo výkonu nejakých menších činností, ktoré treba ďalej optimalizovať, či rôzne výkony údržby – často sa tu objavujú mikroprestoje, ktoré v súčte môžu predstavovať vážnejší problém ako jednotlivé väčšie prestoje. Tlak na zvyšovanie miezd bude len rásť a ak budú chcieť firmy napriek tomu generovať zisk, budú musieť zvyšovať efektívnosť práce a procesov.

Interná alebo externá údržba?

Veľmi aktuálna je v súčasnosti aj otázka výkonu údržby, či je efektívnejšie mať vlastný tím vo výrobnom závode alebo to riešiť formou dodávky služieb treťou stranou. „Na troch montážnych linkách v našom závode realizuje výkon údržby už približne pätnásť rokov externá spoločnosť, podobne je to aj v oblasti technológií dopravníkov,“ hovorí Milan Obuch zo spoločnosti Volkswagen Slovakia. Rozhodujúcim faktorom pri voľbe medzi internou a externe vykonávanou údržbou je podľa M. Obucha kvalita ľudí a systému zaškoľovania ľudí v prvej fáze uvádzania liniek do prevádzky. Subjekt, ktorý to zvládne lepšie, či už interný alebo externý, by mal vykonávať aj samotnú údržbu. Na prvý pohľad sa môže zdať externý výkon údržby nákladnejší, no treba si zároveň uvedomiť, že neviaže žiadne ďalšie sprievodné výkony ľudí výrobného podniku – ekonómov, personalistov a pod. Často je to o tom, že externý údržbár ani nemusí byť prítomný priamo na mieste výkonu, ale na základe získaných údajov dokáže vzdialene daný problém analyzovať a riešiť. „V tomto prípade však prichádzame k otázke, ktoré údaje a v akom čase môžeme posielať do externého prostredia,“ konštatuje M. Obuch.

Čo, ako a prečo analyzovať

Samostatnou kapitolou je aj analýza údajov zozbieraných z prevádzky, výrobnej linky či konkrétneho strojného zariadenia. V prvom rade treba stanoviť hranice hodnôt, ktoré definujú štandardný stav danej veličiny. „V prípade zariadení, ktoré nemajú autodiagnostiku, nám chýbajú relevantné údaje. A je za tým veľa práce. Ako vôbec správne vytipovať zariadenia, z ktorých chceme zbierať údaje? Čo je motívom toho, aby sme tieto údaje zbierali? Keď vieme odpovedať na tieto otázky, potom na to treba vyčleniť nejakého človeka, potrebujeme príslušné technické know-how, vybaviť dané zariadenie nejakými snímačmi, a to všetko niečo stojí. V našom prípade máme v karosárni 5 000 rôznych zariadení, kde sú elektrické motory, hydromotory, lineárne ložiská a pod. Nie je teda jednoduché vybrať správne zariadenia či technológie, z ktorých sa majú zbierať a analyzovať údaje,“ hovorí M. Obuch.

Podľa Štefana Rydziho zo spoločnosti PredictiveDataScience, s. r. o., je v prvom rade dôležité mať nejaké miesto, kde sa budú zbierané údaje zhromažďovať a v závislosti od typu procesov online, príp. offline analyzovať, nachádzať medzi nimi nejaké závislosti či podobnosti. „Vďaka údajom zozbieraným za nejaké obdobie a analýzou správania týchto údajov, inými slovami vyhodnocovaním toho, za akých podmienok dochádza k zmenám týchto procesných údajov, vieme naučiť náš systém to, aby rozpoznal aj v budúcnosti podobné stavy a vopred informoval o možnom výpadku alebo poruche,“ vysvetľuje princíp činnosti ich vlastného systému Š. Rydzi.

Zatiaľ sa všetci učia

Väčšina firiem dnes podľa M. Morháča však bojuje s tým, ako a kde vôbec začať s implementáciou digitalizácie. „Priemysel 4.0 nie je o míňaní, ale o zarábaní peňazí. Treba vyhľadávať príležitosti, kde sa peniaze zarobiť dajú. Primárne sa teda na začiatku sústrediť na menšie kroky a projekty. Stále je málo skúseností, nielen na strane výrobných podnikov, ale aj na strane dodávateľov. Zatiaľ sa všetci učíme, preto netreba ísť hneď do veľkých projektov, kde je ťažké predpovedať výsledok.“ Vytipovanie tých správnych procesov, technológií, príp. konkrétnych zariadení, kde možno v krátkom čase vyhodnotiť prínosy a efekt digitalizácie, je podľa M. Morháča prvým krokom správnym smerom. Veľmi žiaduca je aj skutočnosť, aby mali ľudia, ktorých sa modernizácia alebo digitalizácia týka, správnu a pozitívnu motiváciu zapojiť sa do takýchto projektov.

Kvalifikovaný personál je základom transformácie

Na správnu analýzu a vyhodnocovanie zozbieraných údajov bude nevyhnutný aj kvalifikovaný personál. Jednou z ciest je podľa Š. Rydziho spolupráca so školstvom. „Spolupracujeme so Slovenskou technickou univerzitou v Trnave, kde s pedagógmi, ktorí majú bohaté skúsenosti v oblasti analýzy údajov, vytvárame digitálne dvojča výrobného procesu. Študenti v rámci svojich bakalárskych alebo diplomových prác potom riešia zadania s veľmi úzkou a konkrétnou špecializáciou. Následne majú takíto študenti možnosť pracovať v našej spoločnosti práve v oblasti analýz údajov.“

Ľudia sú kapitálom a každá firma by mala byť podľa Rastislava Šindolára zo spoločnosti ZKW Slovakia zodpovedná za prípravu svojich zdrojov. V minulosti bol na trhu práce relatívny dostatok pracovníkov a firmy neboli tlačené k systematickej práci s ľudskými zdrojmi. Príprava a vzdelávanie budúcich pracovníkov nemôže existovať izolovane od firiem z praxe. „Ďalším dôležitým aspektom je stabilizácia pracovných tímov, aby nedochádzalo k tomu, že na jednej strane neustále naberáme nových pracovníkov a na druhej strane nám neustále niekto odchádza,“ konštatuje R. Šindolár. V prípade údržby je to obzvlášť dôležité, nakoľko proces výchovy dobrého údržbára so zodpovedajúcimi znalosťami je jeden z najdlhších v porovnaní s ostatnými pracovnými pozíciami v rámci výrobného podniku. Fakt, že firma je lídrom na poli inovácií vo svojom sektore, môže tiež významným spôsobom ovplyvniť rozhodovanie potenciálnych pracovníkov, aby uprednostnili práve takúto firmu pred inými zamestnávateľmi.