V Dome Zväzu slovenských vedecko-technických spoločností (ZSVTS) v Bratislave sa dňa 20. 9. 2021 pod gesciou SSAKI konal klubový deň ZSVTS s názvom Ivan Plander, osobnosť vedy a techniky v ČSFR a SR. Na stretnutí sa zúčastnili zástupcovia organizácií, v ktorých I. Plander pôsobil vo vedúcej funkcii počas svojho aktívneho života, a to ÚTK (teraz ÚI) SAV, ZSVTS Bratislava, SSAKI a TnUAD v Trenčíne. Cieľom stretnutia bolo spoločne uznať a deklarovať záslužnú činnosť akademika I. Plandera ako osobnosti vedy a techniky v ČSFR a SR a dohodnúť sa na spôsoboch uznania, ktorými by sa mohli v budúcnosti tieto zásluhy vo vedeckej a technickej obci na Slovensku pripomínať.
Aktivity akademika I. Plandera v oblasti vedy a techniky v ČSFR, SR a v zahraničí vrátane ocenení (štátne ceny, vyznamenania a zahranične ocenenia) sú uvedené v článkoch publikovaných v ATP Journal (najmä č. 12/2018 90 rokov akademika Ivana Plandera). Životnú cestu akademika I. Plandera podrobne mapuje kniha Akademik Ivan Plander, život a dielo (VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2019), ktorú autorsky spracoval Ing. Štefan Kohút.
V čase konania boli v Bratislave obmedzenia počtu účastníkov plánovaných stretnutí, preto sa na klubovom dni zúčastnil obmedzený počet osôb: za vedenie ZSVTS prezident prof. Ing. Dušan Petráš, PhD., a vedúci úseku vedy a techniky Ing. Jozef Krajčovič, CSc.; za SAV doc. Ing. Ladislav Hluchý, PhD., z ÚI SAV a doc. Ing. Martin Šperka, PhD., vedúci múzea počítačov z Centra spoločných činností SAV; za TnU AD v Trenčíne doc. Ing. Jozef Majerík, PhD., prorektor pre stratégiu a rozvoj, a Ing. Mária Kubasáková, výkonná tajomníčka Slovenskej strojárskej spoločnosti; za SSAKI predseda prof. Ing. Mikuláš Alexík, PhD., tajomník doc. Ing. Milan Šujanský, PhD., predseda pobočky z fakulty BERG TU Košice, doc. Ing. Marek Laciak, PhD, a doc. Ing. Patrik Flegner PhD.; z členov Rady ZSVTS sa zúčastnili prof. Ing. Ján Takács, PhD., Ing. Vojtech Krämer, Ing. Otto Verbich, PhD., a Ing. Peter Komrska.
Klubový deň otvoril jeho iniciátor prof. D. Petráš. Konštatoval, že osobnosť I. Plandera presahovala činnosť v ZSVTS, v ktorej s ním dlhodobo blízko spolupracoval. Konštatoval, že vedenie ZSVTS podalo v r. 2018 na úrad vlády SR návrh na udelenie štátnej ceny A. Dubčeka pri výročí 90 rokov akademika I. Plandera. Pre legislatívne problémy sa udelenie takéhoto ocenenia doteraz nerealizovalo. V ďalšom vstupe M. Alexík požiadal účastníkov, aby vo svojich vystúpeniach poukázali na dôvody, prečo ako zástupcovia konkrétnej organizácie považujú za správne pokladať I. Pladera za osobnosť vedy a techniky. Ako príklad takéhoto uznania uviedol, že na stretnutí katedier automatizácie a kybernetiky zo strojníckych fakúlt v ČR a SR, ktoré sa uskutočnilo v septembri tohto roku na Fakulte aplikovanej informatiky Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne, ČR, bol I. Plander zaradený medzi osobnosti, ktoré ovplyvnili výučbu automatizácie v Československu.
M. Šperka pripomenul, že v začiatkoch ÚI SAV (90. roky) boli výsledky ústavu dobre známe aj v zahraničí, pričom ústav navštívilo viacero vedcov z USA. Aj to bol dôvod, prečo akademik I. Plander získal medzinárodné ocenenie IEEE Computer Pioneer Award (1996). Podal informáciu o akcii Extrapolácia, ktorú v tomto roku usporiadal ÚI SAV a ktorej zakladateľom bol I. Plander. V rámci Extrapolácie sa v ÚI SAV plánuje seminár o superpočítačoch v SR a on-line prednášky pre študentov a pedagógov o Machine Learning. V rámci SAV sa usporiada výstava Pamätná izba akademika Ivana Plandera.
L. Hluchý konštatoval, že I. Plander priebežne presadzoval realizáciu všetkých 4xV, t. j. vedy, výskumu, vývoja a výroby. Ako jeden z mála lídrov dokázal spolu so širokým kolektívom spolupracovníkov všetky 4xV skutočne realizovať. L. Hluchý detailnejšie hovoril o dôvodoch založenia Výskumných a vývojových laboratórií (VVL) v Žiline (neskôr premenované na Výskumný ústav výpočtovej techniky – VÚVT). Po ukončení základného výskumu realizácie RPP16 v ÚTK SAV v Bratislave (laboratórny funkčný vzor – záverečná oponentúra bola v decembri r. 1969) bola ako vhodná fabrika na výrobu RPP 16 určená Tesla Orava, ktorá už mala skúsenosti vo výrobe na elektrotechnickej súčiastkovej základni a región s potrebou rozšírenia pracovných príležitostí. Potrebné bolo tiež realizovať technickú prípravu výroby pre výrobný závod. Vedúci pracovníci z TESLA Orava požadovali, aby sa technická príprava realizovala (priebežne) čo najbližšie k výrobnému podniku na Orave. Začalo sa v existujúcom ústave Konštrukta Trenčín. Bolo potrebné osobne konzultovať rozdiely medzi návrhmi technickej prípravy a možnosťami výrobného podniku na Orave, no pre vzdialenosť a vtedajšie dopravné podmienky bolo takmer nemožné realizovať takéto konzultácie na dennej báze. Navrhlo sa založiť nové pracovisko bližšie k Orave, konkrétne v Žiline. Okrem menšej vzdialenosti úlohu zohrala aj existencia VŠD Žilina so Strojno-elektrotechnickou fakultou. Tak vznikli VVL TESLA Orava v Žiline, neskôr premenované na VÚVT Žilina. Po záverečnej oponentúre v januári 1974 boli výrobnému závodu TESLA Orava, závod Námestovo odovzdaná výrobná dokumentácia základných modulov RPP 16S a RPP 16M na úrovni prototypov. Pred každým politickým rozhodnutím bolo nutné pripraviť odborné zdôvodnenie príslušného rozhodnutia, čo bolo úlohou ÚTK SAV, resp. jeho riaditeľa I. Plandera. On priebežne komunikoval pripravené rozhodnutia na piatich úrovniach – vedeckej, výskumnej, vývojovej, výrobnej, ale najmä dokázal konkrétnu problematiku správne interpretovať aj na politickej úrovni.
L. Hluchý pripomenul aj menej známe aktivity I. Plandera, konkrétne jeho vklad do rozvoja robotiky a umelej inteligencie v SR. V roku 1985 založil medzinárodne uznávaný vedecký časopis Computers and Artificial Intelligence (v súčasnosti Computers and Informatics), ktorý má medzinárodnú redakčnú radu a je aj medzinárodne rešpektovaný. Po roku 1989, keď sa začala presadzovať scientometria, sa prostredníctvom tohto časopisu začali presadzovať teoretickí pracovníci SAV a mnohí novovymenovaní profesori v oblasti informatiky v SR.
V ďalšom vystúpení J. Majerík z TnUAD v Trenčíne informoval o terajšom umiestnení významnej časti knižnice I. Plandera, o ktorú sa zaujímajú zriaďovatelia pamätnej izby I. Plandera. Pripomenul aj zásluhy I. Plandera pri zakladaní TnUAD a jeho neskoršie pôsobenie na univerzite v pozícii profesor emeritus.
D. Petráš pripomenul zásluhy I. Plandera pri založení ZSVTS v r. 1990. Bol v 15-člennom kolektíve, ktorý formoval VTS. V rokoch 1996 – 1999, keď bol predsedom ZSVTS, „voviedol ZSVTS do reálneho života v nových podmienkach“, teda do medzinárodného prostredia. V rokoch 2000 – 2010 pracoval I. Plander v Predsedníctve ZSVTS.
V ďalšom príspevku zdôraznil M. Šujanský organizačné schopnosti I. Plandera. Bola to jeho zásluha, že v ÚTK SAV vznikol prvý analógový a hybridný počítač v SR, prvý číslicový riadiaci počítač RPP16 v ČSFR a prvý paralelný výpočtový systém SIMD. Vo všetkých prípadoch boli funkčné vzorky realizované v ÚTK SAV a na preradení do výroby, rovnako ako na vzniku VÚVT v Žiline mal najväčšie zásluhy I. Plander. Tým veľmi stúpol počet odborníkov na počítače v SR a vznikli aj tisícky nových pracovných miest.
M. Alexík informoval o posledných časopiseckých vedeckých publikáciách I. Plandera a o iniciatíve SSAKI udeľovať ocenenie Medaila akademika Plandera. Autormi spomenutých troch publikácií v časopisoch boli I. Plander a M. Štepanovský. Publikácie boli zamerané na simuláciu riadenia pohybu mikrozrkadiel používaných pri optickom šírení a prepínanie signálov vo veľkých serveroch. Problematikou sa I. Plander zaoberal už pred založením TnUAD a Fakulty mechatroniky. Časť problematiky riešila dizertačná práca M. Štepanovského. Impact Factor vystavených publikácií bol 2,786 až 3,407.
Spomenutá Medaila akademika Plandera je iniciatívou pobočky SSAKI na FEI TU Košice. Predseda pobočky doc. Ing. Wiliam Steingartner, PhD., pripravil základný grafický návrh medaily, predbežne rokoval s Kremnickou mincovňou a vypracoval návrh štatútu na udeľovanie medaily zaslúžilým pracovníkom vedy, výskumu a praxe z oblasti informatiky. Základné fakty o tejto problematike a obsah štatútu prezentoval prítomným Marek Laciak. V následnej diskusii k problematike zástupcovia prítomných organizácií súhlasili, že každá zo štyroch prítomných organizácií vymenuje svojho zástupcu do pracovnej skupiny, ktorá dopracuje technické detaily okolo tvaru a financovania spomenutej medaily, ako aj štatút udeľovania medaily. Predbežná predstava je udeľovanie 0 – 3 medailí ročne zaslúžilým pracovníkom podľa návrhu zúčastnených organizácií a po odsúhlasení v menovanej pracovnej skupine.
V závere klubového dňa podal J. Krajčovič informáciu o stave žiadosti o udelenie ceny Alexandra Dubčeka Ivanovi Planderovi In memoriam. V písomnej odpovedi z Úradu vlády SR je odporúčanie podať „podnet na udelenie štátnej ceny Alexandra Dubčeka pre akademika Ivana Plandera In memoriam navrhujeme opätovne podať.“
Vyššie komentované iniciatívy týkajúce sa osobnosti a medaily akademika I. Plandera budú podľa názoru zúčastnených možným začiatkom realizácie programu Extrapolácia minulých aktivít v oblasti informatiky, robotiky a umelej inteligencie vo vede a technike v Slovenskej republike.
prof. Ing. Mikuláš Alexík, PhD.
predseda SSAKI
