Profesor Václav Kalaš – nestor slovenskej robotiky

Na konci septembra sa v priestoroch Fakulty elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave uskutočnilo slávnostné kolokvium pri príležitosti nedožitých 90. narodenín nestora slovenskej robotiky, vášnivého nadšenca elektrotechniky, dlhoročného pedagóga, vedeckého pracovníka a akademika profesora Václava Kalaša. Pri tejto príležitosti bola odhalená aj pamätná tabuľa tomuto nezabudnuteľnému človeku, ktorý svojím ľudským aj odborným prístupom inšpiroval množstvo ľudí viacerých generácií.
Profesor Václav Kalaš – nestor slovenskej robotiky

Pri pamätnej tabuli sa s rodinnými príslušníkmi stretli aj bývalí členovia pracovného kolektívu prof. V. Kalaša (zľava): Ing. Alexander Varga, CSc., spoločník a člen dozornej rady MicroStep, spol. s r. o., starší syn Daniel Kalaš, mladší syn Ivan Kalaš a emeritný profesor Milan Žalman. Pred nimi manželka prof. V. Kalaša Alžbeta.


Organizátorom podujatia bol Ústav robotiky a kybernetiky (ÚRK) FEI STU, ktorý prevzal štafetu po pôvodnej Katedre automatizácie a regulácie EF SVŠT, kde prof. V. Kalaš dlhé roky pôsobil. V Aule profesora Ľudovíta Kneppa na FEI STU v Bratislave sa zišli terajší aktívni predstavitelia tohto ústavu, bývalí kolegovia a spolupracovníci profesora Kalaša, jeho manželka, dvaja synovia a dcéra, ako aj ďalší pozvaní hostia z rôznych pracovísk z celého Slovenska.

Václav Kalaš sa narodil 28. 9. 1928 v Považskej Bystrici. Jeho cesta k dráhe vysokoškolského profesora nebola jednoduchá. Svoju odbornú kariéru začínal ako učeň – navíjač elektromotorov v roku 1943. V roku 1949 maturoval v Malackách a v roku 1953 ukončil s vyznamenaním štúdium na Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave. Od roku 1952 bol pomocným asistentom, od roku 1953 riadnym asistentom v Ústave elektrických pohonov a dráh EF SVŠT. V roku 1959 významne prispel k rozvoju výučby automatizácie na Slovensku, keď bol spoluzakladajúcim členom Katedry automatizácie a regulácie EF SVŠT a jej prvým vedúcim. V ďalších rokoch obhájil kandidátsku dizertačnú prácu (1961) a habilitoval sa (1963). V roku 1970 bol vymenovaný za mimoriadneho profesora. V roku 1978 obhájil doktorskú dizertačnú prácu, ako prvú z kybernetiky na Slovensku a v tom istom roku sa stal členom korešpondentom SAV. V roku 1980 bol vymenovaný za profesora a o štyri roky neskôr bol zvolený za akademika SAV. V roku 1986 sa stal korešpondentom ČSAV. Za odborným rastom prof. V. Kalaša bola mimoriadna erudícia a pracovitosť, skvelé výsledky v odbornej a riadiacej práci, ale aj schopnosť predvídať vývoj a stanoviť potrebné a reálne ciele, presadiť ich a doviesť kolektív k ich splneniu.

To je len jedna časť jeho životného príbehu. Veľa úsilia vložil prof. Ing. Václav Kalaš, DrSc., do rozvoja vysokého školstva, osobitne odboru automatizácia. Bol spoluzakladateľom Katedry automatizácie a regulácie EF SVST a jej prvým vedúcim. Viedol kolektív katedry v rôznych obdobiach počas 14 rokov a významne ovplyvňoval dianie v odbore v pedagogickej aj vo vedeckej oblasti. Dôležité bolo jeho pôsobenie v akademických funkciách. Šesť rokov bol prodekanom EF SVŠT a v rokoch 1976 – 79 dekanom EF SVŠT. Svojimi aktivitami výrazne prispel k rozvoju vysokoškolského vzdelávania v elektrotechnike a kybernetike v celej bývalej Československej republike. Bol vo vedeckých radách EF SVŠT, SVŠT, EVÚ Nová Dubnica, tiež predsedom Vedeckého kolégia SAV pre matematiku, fyziku a elektroniku, podpredsedom Vedeckého kolégia ČSAV pre elektrotechniku a kybernetiku, predsedom komisií pre obhajoby kandidátskych a doktorských dizertačných prác atď. Funkcie, ktoré vykonával, boli náročné a výsledky jeho práce pozitívne ovplyvnili vzdelávanie i vedu v relevantných oblastiach v celej republike.

V pedagogickej oblasti výrazne prispel k vytvoreniu kvalitných študijných plánov pre elektrotechnické univerzitné vzdelávanie a osobitne pre odbory spojené s automatizáciou a robotikou. Vybudoval nové predmety, v ktorých boli mimoriadne kvalitné a zaujímavé prednášky a tvorivé cvičenia. Prof. V. Kalaš bol učiteľom, ktorý vedel nadchnúť svojich poslucháčov, vedel ich naplno zaujať, zapojiť ich do riešenia úloh. Bol vedúcim študijného odboru technická kybernetika, založil zameranie robotika, viedol okolo 100 diplomových prác a vykonal veľa ďalšej práce v tejto oblasti. Dá sa povedať že „cez jeho ruky prešlo“ viac ako 3 500 absolventov odboru, ktorých ovplyvnil a ktorí sa k nemu hrdo hlásia ako k svojmu učiteľovi.

Výsledky vedeckého bádania spracoval do 21 knižných publikácií a vysokoškolských učebníc a predniesol na viac ako 120 kongresoch, sympóziách a konferenciách. Vytvoril špičkovú vedeckú školu servosystémov. Vychoval 13 vedeckých pracovníkov – z toho traja sú vysokoškolskí profesori. Viedol 13 štátnych výskumných úloh. Pod jeho vedením vznikol celý rad unikátnych zariadení, ktoré boli nasadené v praxi. Publikoval takmer 200 vedeckých prác doma i v zahraničí. Bol autorom, resp. spoluautorom 23 patentov. Viedol kolektívy riešiteľov viac ako pol stovky významných projektov pre priemysel a výskumné organizácie. Vypracoval 65 expertíznych posudkov, oponoval takmer päťdesiat dizertačných a habilitačných prác a viac ako štyridsať výskumných správ.

Profesor Kalaš ako vedec a učiteľ významne prispel k rozvoju automatizácie, kybernetiky a robotiky a k ich aplikácii v praxi. Významné výsledky dosiahol v oblasti analýzy a syntézy nelineárnych pohybových systémov. Rozvinul problematiku invariantnosti a odolnosti pohybových systémov s výrazne premenlivými parametrami, a to najmä pre robotiku so zachovaním referenčných responzií. Ďalej prispel k rozvoju senzorových systémov pre pohybové systémy a rozvinul i problematiku nelineárnej filtrácie signálov. Jeho práce vytvorili priestor na ďalšie tvorivé pokračovanie v daných oblastiach.

Profesor Václav Kalaš aj na podnet šéfredaktora ATP Journal Anton Gérera pripravil v rokoch 2004 – 2005 trinásťdielny seriál s názvom Tridsať rokov svetovej robotiky, ktorý bol neskôr vydaný aj knižne. Zámerom vytvorenia tohto seriálu bolo zhrnutie historických faktov, výsledkov výskumu a vývoja v oblasti robotiky, použitia robotov v oblasti technologickcýh procesov a uvedenie faktorov, ktoré mali zásadný význam z hľadiska rozvoja robotiky a pod.

Výsledky jeho práce boli ocenené 54 vyznamenaniami a oceneniami, z ktorých najvýznamnejšie sú Zlatá medaila SVŠT (1976), Zlatá plaketa Aurela Stodolu (1978, SAV), Za zásluhy o výstavbu – udelené v r. 1978 prezidentom republiky, Medaila ČSAV J. E. Purkyně (1987), Cena ministra školstva (1982), Zlatá plaketa F. Krížika (1988, ČSAV), Národná cena SR (1989), Zlatá plaketa STU (1998), Čestné uznanie SAV v rámci akcie Významné osobnosti roka 2003, Veľká medaila sv. Gorazda 2003.

Pri príležitosti slávnostného kolokvia sme požiadali bývalých spolupracovníkov profesora Kalaša o krátku spomienku na neho. Na naše dve otázky odpovedali:

  • prof. Ing. Ján Murgaš, PhD., riaditeľ Ústavu robotiky a kybernetiky, vedúci Oddelenia kybernetiky, FEI STU, Bratislava,
  • prof. Ing. Peter Hubinský, PhD., zástupca riaditeľ Ústavu robotiky a kybernetiky, vedúci Oddelenia robotiky, FEI STU, Bratislava,
  • prof. Ing. Milan Žalman, PhD., emeritný profesor, Ústavu robotiky a kybernetiky, Oddelenie umelej inteligencie, FEI STU, Bratislava,
  • prof. Ing. Ladislav Jurišica, PhD., emeritný profesor, Ústavu robotiky a kybernetiky, Oddelenie robotiky, FEI STU, Bratislava
  • Ing. Pavol Sivíček, CSc., spoločník v MicroStep, spol. s r. o.

Ktoré ľudské vlastnosti ste si na prof. V. Kalašovi najviac vážili a čím vás osobne inšpiroval?

J. Murgaš: Profesor Kalaš vedel zaujať ľudí, a to nielen študentov svojím zápalom pre vec a energiou vloženou do riešenia veci.

P. Hubinský: Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že profesor Kalaš bol vždy ochotný pomôcť svojim spolupracovníkom s riešením pracovných aj mimopracovných problémov a napriek svojmu postaveniu sa nikdy nepovyšoval nad ostatných. Inšpirovali ma jeho pedagogické schopnosti, spôsob vedenia prednášok s dôrazom na alternatívne možnosti riešenia reálnych technických problémov.

M. Žalman: Na profesorovi Kalašovi som si najviac vážil jeho cieľavedomosť, skromnosť a priateľský vzťah.

L. Jurišica: Profesor Kalaš bol zásadový, ale zároveň s citom vedel riešiť problémy. Mal veľký cit pre určenie podstatného v danom procese. Bol mimoriadne tvorivý, mal množstvo riešení pre každý problém. Mal obrovské praktické skúsenosti. Vedel pútavo podať každú myšlienku a problémy riešiť netradične. Vedel si systematicky usporiadať informácie a samozrejme ich efektívne využiť. Inšpiroval snáď najviac tým, že každý problém sa da riešiť, keď nie hneď, tak po náležitej príprave a dôslednej snahe. Keď nie „pôvodnou“ metódou, tak inou a dopracovať sa aspoň k „približnému“ riešeniu a to spresňovať. Verifikovať teoretické poznatky experimentom.

P. Sivíček: Na profesora Kalaša mám ešte živú spomienku, lebo som bol členom jeho kolektívu pracovníkov na vtedajšej Katedre automatizácie a regulácie EF STU. Z jeho ľudských vlastností som si vážil najmä jeho pracovitosť, cieľavedomosť, ako aj schopnosť riadiť pracovný kolektív. U spolupracovníkov podnecoval nápaditosť pri riešení odborných problémov. Pri častých osobných stretnutiach a rozhovoroch prezradil, že niektoré riešenia odborných problémov mu často napadnú aj večer v posteli pri zaspávaní. Preto mal vždy v pohotovosti na nočnom stolíku, v spálni, pripravené pero a zošit, aby si nápady mohol zapisovať a nezabudol na ne. Aj to pôsobilo na mňa silne inšpiratívne.

V čom vidíte najväčší prínos práce prof. V. Kalaša pre vtedajšiu aj súčasnú robotiku?

J. Murgaš: Jeho prínos do robotiky bol hlavne v tom, že vytvoril skupinu kolegov, ktorí sa robotike upísali, a tiež v tom, že sa osobne angažoval pri vytvorení školského robota.

P. Hubinský: Profesor Kalaš mal v danej oblasti mnoho inovatívnych myšlienok. Vždy však stál pevne na zemi, nevznášal sa v oblakoch a jeho výskumné projekty riešili reálne problémy z praxe. Navrhol viaceré nové riadiace algoritmy a technické zariadenia, ktoré spolu so svojím kolektívom vedel doviesť do realizačného štádia.

M. Žalman: V období nástupu priemyselných robotov v 70. rokoch presadzoval elektrické servopohony. Prínos pre súčasnú robotiku vidím v jeho predpovedi širokého uplatnenia robotických aplikácií nielen v priemysle, ale aj v zdravotníctve, službách a pod. V 80. rokoch už prednášal predmet robototechnické komplexy.

L. Jurišica: Robotika v našom chápaní je úzko prepojená s kybernetikou. Samozrejme veci okolo strojárskych riešení majú riešiť strojári. Teda náš prínos môže byt v riadení, pohonoch, senzoroch, komunikácii. Prof.Kalaš ako vedúci Katedry automatizácie a regulácie zaviedol výučbu robotiky na fakulte v odbore Technická kybernetika a vytvoril s kolektívom prvé učebné plány. Vytvorilo to predpoklad rozvoja robotiky na Slovensku tým, že do praxe prišli špecialisti z robotiky. Viedol rad medzinárodných, štátnych ale aj podnikových výskumných projektov zameraných na servosystémy robotov. S kolektívom svojich spolupracovníkov vytvoril prvý Československý školsky robot riadený mikropočítačom. Ale nebola to jediná robotická aplikácia. Vybudoval predmet Robototechnika v odbore Technická kybernetika o konkrétnych aplikáciách robotov. Pôsobil v postgraduálnych kurzoch robotiky na EFSVŠT. Napísal rad publikácii z oblasti servosystémov robotov a priamo z robotiky a súbornú prácu 30 rokov svetovej robotiky. Vedecky spolupracoval na úlohách robotiky s Ústavom technickej kybernetiky SAV, EVU Nova Dubnica, VUKOV Prešov, ale ja so zahraničnými pracoviskami z Ilmenau, Leningradu. Moskvy.

P. Sivíček: Veľký prínos pre robotiku najmä v bývalom Československu ja osobne vidím v jeho pedagogickej činnosti. K tomuto účelu bol podľa jeho konštrukčných návrhov v r.1978 na KAR EF STU zhotovený pedagogický robot KOLKA 025 osadený krokovými motormi s pasívnym rotorom československej výroby. Názov KOLKA znamenal kolektív Kalaša a 025 mal význam hmotnosti prenášaného bremena v chápadle v gramoch. Riadiaci systém tohto robota bol realizovaný na mikropočítačovom systéme, získanom nákupom na „čiernom trhu“ od vodičov diaľkovej dopravy TIR, ktorí využívali svoje cesty do kapitalistickej cudziny, tamojším nákupom mikropočítačových stavebníc a následne ich predajom za účelom prirobenia si. Z takejto stavebnice mikropočítača bol na katedre zhotovený hardvér pre riadenie pedagogického robota KOLKA 025. Týmto bolo umožnené študentom skúšať tvorbu riadiaceho systému robota a tým získavať veľmi cenné praktické skúsenosti. Treba si pritom uvedomiť, že na svoju dobu u nás sa jednalo o prelomový, veľmi prínosový hardvér na báze mikropočítačov keďže vieme, že pre riadenie robotov sa u nás v tej dobe používali veľké, „skriňové“ počítače.

Prof. V. Kalaš ostáva pre mnohých vzorom ako učiteľ, nositeľ nových myšlienok, nápadov, riešení. Prof. Ing. Václav Kalaš, DrSc., zomrel 24. 11. 2013.