Prvý panel dvojdňovej konferencie sa venoval téme energetickej bezpečnosti a obnoviteľným zdrojom energie. Je to kľúčová téma aj z pohľadu prezidentskej kancelárie, ktorá nad podujatím prevzala oficiálnu záštitu, ale aj z pohľadu medzinárodnej energetickej agentúry. Táto téma, samozrejme, nie je v ničom nová, ale v súčasnosti po invázii na Ukrajinu sa práve potreba zbavenia sa fosílnych palív stáva hlavným problémom v energetike. „Aktuálnu situáciu, keď čelíme výpadku energetických dodávok a energetických komodít, vnímame veľmi citlivo. Teraz je otázka, ako sa k tomu postaviť. V krátkom časovom horizonte je potrebné siahnuť po tvrdších opatreniach, k redukcii spotreby, a to bez výrazného dosahu na ekonomiku. V strednodobom horizonte je potrebné vrhnúť sa do masívneho rozvoja OZE. Rozvoj by mal prebiehať podľa určitých pravidiel, aby sme dosiahli maximálny efekt v synergii s ostatnými zdrojmi energie,“ povedal analytik výskumného centra Asociácie pre medzinárodné otázky Oldřich Sklenář.

Slovensko je vnútrozemská krajina, ktorá si doteraz užívala luxus fosílnych palív. Teraz sa ukazuje, že na našu takmer 100 % závislosť sa nedá spoliehať a treba sa porozhliadnuť po ďalších riešeniach. „V horizonte niekoľkých rokov túto závislosť nedokážeme zmeniť a môžeme len dúfať, že vďaka voľnému svetovému trhu sa nám podarí zabezpečiť dostatok palív. Na druhej strane vieme, aký máme potenciál. Konečne sa pristúpilo k zmene legislatívy, ktorá umožňuje rýchlejšie zapájanie obnoviteľných zdrojov. Zmenilo sa aj povedomie ľudí. Vidíme to na obrovskom záujme o tepelné čerpadlá a solárne panely, kde cieľom nie je len ušetriť, ale byť aj sebestační. Súčasný konflikt a ceny palív zanechajú kultúrnu stopu a ľudia budú viac uvažovať, aké to je mať vlastné zdroje,“ priblížil Radovan Ďurana, hlavný analytik INESS.

Dekarbonizácia ekonomiky je priestor pre súkromný sektor. Niektoré oblasti priemyslu sa dekarbonizujú ľahšie, iné ťažšie. „Tému dekarbonizácie by som rozdelil na sektor elektroenergetiky, vykurovania, chladenia a dopravy. Pri doprave je to beh na dlhú trať. Nemáme jednoznačné riešenia na dekarbonizáciu dopravy. Riešením je kombinácia batériových úložísk, vodíka a podobne. V teplárenstve sú riešením tepelné a priemyselné čerpadlá. Nemáme však strategické dokumenty, ktoré by dali odpoveď, akým smerom sa máme uberať. Ja osobne vidím najväčší priestor v oblasti elektroenergetiky aj napriek vysokému podielu jadra. Uhlíkovú neutralitu jadrom nedosiahneme. Treba siahnuť po obnoviteľných zdrojoch, solárnej a veternej energii. Na Slovensku máme potenciálnych investorov, hlavne zo súkromného sektora. Nepotrebujeme podporu štátu, potrebujeme dobre nastavené legislatívne prostredie,“ doplnil Ján Karaba, riaditeľ SAPI.

Na to, aby sa obnoviteľné zdroje energie stali integrovanou a plnohodnotnou súčasťou energetickej bezpečnosti, treba urobiť ešte niekoľko krokov. „V mnohých prípadoch to vyžaduje diametrálne odlišný prístup ako v prípade fosílnych palív. Mali by sme sa zamýšľať aj nad spotrebou, vytvorením prostredia na to, aby to bolo výhodné, dostupné pre priemyselné podniky, ale aj domácnosti. Vyžaduje sa komplexný prístup,“ doplnil O. Sklenář.

Prvú panelovú diskusiu uzavrel hostiteľ konferencie Ján Karaba: „Nepodceňujme potenciál obnoviteľných zdrojov energie. Dajme im politickú prioritu, ktorú stále nemajú, a potom sa konečne niekam dostaneme.“

Rozvoj sústav a pripojiteľnosť OZE

V ďalšom paneli sa diskutovalo najmä o rozvoji sústav a pripojiteľnosti OZE. Aj keď slovenská vláda deklaruje podporu obnoviteľných zdrojov energie, investori naďalej čelia mnohým prekážkam. Slovenská elektrizačná sústava bude musieť byť pripravená integrovať novú kapacitu do svojho systému. Bude potrebné vybudovať dostatočnú kapacitu siete a zvýšiť flexibilitu tak, aby bolo možné jednoduchšie a rýchlejšie pripojiť nové projekty OZE. Ďalším problémom je samotné pripájanie nových zdrojov do siete. „Treba si uvedomiť, že elektrizačná sústava má svoje zákonitosti postavené na fyzike a je ťažké aplikovať voľný trh. Sú potrebné investície a čas,“ povedal Peter Dovhun, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ SEPS.

Je tiež nevyhnutné vybudovať inteligentnú sústavu, ktorá umožní rozsiahlejšiu integráciu výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov. Projekty spoločného záujmu ACON a Danube InGrid spolufinancované Európskou úniou, na ktorých spolupracujú SEPS a Západoslovenská distribučná, to umožnia. Zásadným aspektom projektov je inštalácia zariadení inteligentnej siete. Inteligentné riadenie distribučnej siete následne uľahčí čoraz väčšie pripájanie OZE a distribuovanej výroby elektriny.

Až 20 % územia SR môžu pokrývať veterné elektrárne

Program podujatia okrem panelových diskusií umožnil účastníkom vypočuť si tematické prezentácie, ktoré sa venovali inováciám a trendom vo fotovoltike a v energetických úložiskách. Otvorili sa témy prípravy veľkých projektov OZE, ako aj ich zapojenia v rámci energetických trhov.

Na konferencii bola exkluzívne predstavená aj nová štúdia SAPI o potenciáli využitia veternej energie na Slovensku a o prekážkach jej rozvoja. Dokument vypracovaný odbornou skupinou v rámci SAPI analyzuje národné strategické dokumenty a legislatívu relevantnú pre oblasť veternej energetiky. Na základe širokého zapojenia aktérov štúdia identifikuje najzásadnejšie bariéry rozvoja tohto odvetvia a ponúka nadväzujúcu sériu politických odporúčaní na naštartovanie rastu získavania energie z vetra na Slovensku.

Slovensko má potenciál na rozvoj veternej energetiky, máme ciele aj potenciálnych investorov. Napriek veľmi silným predpokladom však veterné elektrárne nepribúdajú. Štúdia SAPI odkrýva, že dôvodom je séria viacerých bariér. Ide o legislatívne (t. j. hodnotiace procesy podľa EIA, administratívna náročnosť získania osvedčenia na výstavbu a absentujúca certifikačná schéma inštalatérov veterných elektrární), regulačné (tzv. stop stav a G komponent), ako aj o administratívne bariéry (nepredvídateľnosť procesu EIA, predlžovanie povoľovacích procesov a nevyhnutnosť splnenia podmienky charakteru tzv. výrobného územia pri územnoplánovacej dokumentácii). Pri technických bariérach hovoríme predovšetkým o vysokej nákladovosti a netransparentnosti poplatku za pripojenie do siete. Ako problematické hodnotí štúdia aj negatívne vnímanie a postoj verejnosti k veternej energetike a vysoký počet nevysporiadaných pozemkov.

„Všetky bariéry, ktoré štúdia identifikovala, majú svoje riešenia, o ktorých sme pripravení viesť otvorenú odbornú diskusiu. Súčasťou dokumentu je séria národných politických odporúčaní, ktorých pretavenie do praxe pomôže nielen podnikateľskému prostrediu, ale aj Slovensku pri plnení jeho cieľov v oblasti rozvoja sektora udržateľnej energetiky smerujúceho, okrem iného, k tvorbe zelených pracovných miest, posilneniu energetickej bezpečnosti, ako aj plneniu klimatických záväzkov štátu. Zistenia, ku ktorým sme dospeli, jednoznačným spôsobom demonštrujú, že veterná energetika už viac nepotrebuje finančne náročné dotačné schémy, ale predovšetkým systémový a medzirezortne koordinovaný prístup, ktorý bude smerovať prostredníctvom odstránenia alebo zásadného zmiernenia pretrvávajúcich bariér k plneniu dekarbonizačných cieľov SR,“ povedal autor štúdie Boris Valach, projektový manažér SAPI.

Častým argumentom odporcov veternej energetiky na Slovensku je, že na jeho území nie sú dostatočné prírodné podmienky na využitie energie z vetra, ako napríklad v susednom Rakúsku. Spomínané tvrdenia definitívne vyvracia štúdia veterného potenciálu Slovenska, ktorú pre SAPI realizoval Energiewerkstatt v minulom roku. V dokumente rakúski výskumníci zaradili do analýz meteorologické a geografické údaje, terénne charakteristiky, ako aj základné environmentálne kritériá. Rovnako brali do úvahy odstupové vzdialenosti od obydlí a, samozrejme, aj spomínanú dostatočnú veternosť. Po zohľadnení všetkých uvedených kritérií bol vyčíslený teoretický technický potenciál veternej energetiky na Slovensku na úrovni približne 168 000 MW, čo predstavuje 420 000 GWh. Spomínaný prírodný potenciál bol lokalizovaný na približne 20 % územia (9 765 km2) krajiny, hoci je potrebné zdôrazniť, že stále ide iba o hrubý obraz pri identifikovaní možností a príležitostí rozvoja veternej energetiky na Slovensku.

OZE a ich úloha na ceste SR k uhlíkovej neutralite

V poslednej panelovej diskusii s názvom OZE a ich úloha na ceste SR k uhlíkovej neutralite sa rozoberali témy ako dôležitosť a potreba cielenia na uhlíkovú neutralitu, úloha OZE na ceste k uhlíkovej neutralite, ale aj o nastavení národných a klimatických politík, aby sme sa k uhlíkovej neutralite dostali.

„Prečo je uhlíková neutralita taká dôležitá? Okrem toho, že sme sa k tomu zaviazali a sľúbili, že Slovensko bude do roku 2050 uhlíkovo neutrálne, z môjho pohľadu je to istá zodpovednosť bežného človeka zachovať planétu a prostredie, v ktorom žijeme, pre budúce generácie minimálne v takom stave, v akom sme ho dostali od predošlej generácie. Negatívne prejavy klimatických zmien sú poháňané najmä emisiami skleníkových plynov. Prispieť k zlepšeniu životného prostredia môžeme tým, že budeme žiť v uhlíkovo neutrálnej spoločnosti a udržateľne. Nie je to ľahká cesta, pokiaľ sme si zvykli na istý komfort a neustále sa ho snažíme zvyšovať. Pri niektorých opatreniach budeme musieť rozmýšľať racionálne, robiť opatrenia, ktoré nás budú aj niečo stáť, ale s výsledkom radostnejšieho a spokojnejšieho žitia. Obnoviteľné zdroje energie sú základom uhlíkovej neutrality,“ uzavrela Dušana Dokupilová, výskumná pracovníčka SAV.