Prvý panel dvojdňovej konferencie s názvom Moderná energetika SR a ČR vs. EÚ Green Deal sa venoval téme obnoviteľných zdrojov a ich rozvoju na Slovensku a v Čechách. Zmeny v legislatíve umožňujú rýchlejšie zapájanie obnoviteľných zdrojov. Mení sa aj povedomie ľudí, pokiaľ ide o solárnu energiu. S veternou energiou sú však stále komplikácie. Veterné elektrárne sú z pohľadu verejnosti hlučné, nebezpečné, povoľovacie procesy sú zdĺhavé a náročné. „Jedným z kľúčových parametrov, ktorý sme identifikovali, bude zmena povoľovacích procesov. Avšak postoj verejnosti je tu veľmi dôležitý. Diskusia s verejnosťou musí byť otvorená a transparentná. Pokiaľ budú zmeny predmetom každého volebného obdobia, môže to byť pre bežného občana metúce. Ak občania budú vedieť, prečo Slovensko investuje do týchto zdrojov, aký to má vplyv na ich peňaženku, životné prostredie našej aj budúcej generácie, bude to úplne iná diskusia,“ uviedol Peter Dovhun, bývalý minister hospodárstva SR.
Na to, aby sa obnoviteľné zdroje energie, najmä veterná energia, stali integrovanou a plnohodnotnou súčasťou energetickej bezpečnosti, treba urobiť ešte niekoľko krokov. „Vietor má v rámci energetického mixu opodstatnené miesto. Potrebujeme kapacitu, zjednodušiť povoľovacie procesy a potom aj to akceptovanie verejnosťou vieme dosiahnuť rozumnou diskusiou. Často sa stretávam s tým, že ľudia majú rôzne predstavy o veterných elektrárňach, že sú hlučné, zabíjajú vtáky, škodia životnému prostrediu, opak je však pravdou,“ spresnil Karol Galek, poslanec NR SR.
Spotreba elektrickej energie bude stúpať
Spotreba elektrickej energie na Slovensku má stúpať a do roku 2050 sa má takmer zdvojnásobiť. Elektromobilita, elektrifikácia priemyslu a príchod nových technológií Priemyslu 4.0 zvýšia spotrebu elektriny tak, že budú potrebné nové zdroje. Otázka, aký má byť energetický mix na Slovensku, ktorý umožní vyššiu spotrebu bez potreby dovozu energie zo zahraničia, je preto na mieste. „Na Slovensku máme unikátny energetický mix. Dnes je to zhruba 60 % energie z jadra a približne 22 % z obnoviteľných zdrojov. Máme veľmi dobrú trajektóriu, aby sme do roku 2050 dosiahli uhlíkovú neutralitu. Čakajú nás však veľké výzvy. V roku 2050 sa počíta, že spotreba Slovenska by mala stúpnuť o ďalších 17 TWh. Aktuálny slovenský priemer je na úrovni 28 až 30 TWh. To znamená, že v roku 2050 budeme potrebovať pokryť možno 50 % spotreby. Obnoviteľné zdroje môžu výrazne pomôcť. Jadro nám poskytuje pomerne stabilný zdroj elektriny, avšak nie je to obnoviteľný, udržateľný zdroj. A to môže byť bariéra,“ povedal K. Galek.
Bariérou sa môže javiť aj vopred stanovená životnosť jadrových elektrární. Jadrové elektrárne na Slovensku vyrobili minulý rok približne 16 TWh elektrickej energie, čo je približne 60 % celkovej vyrobenej elektrickej energie. Po dostavbe tretieho a štvrtého bloku elektrárne Mochovce budeme siahať na úroveň 90 % vyrobenej elektrickej energie. „Naša najstaršia jadrová elektráreň Bohunice v2, ktorá bola uvedená do prevádzky v období 1984 – 1985, má plánovanú životnosť 60 rokov. Už teraz musíme počítať s tým, že bude elektráreň nahradená. Ak ju chceme nahradiť iným jadrom, v roku 2030 by sme mali urobiť fixné rozhodnutie, keďže výstavba a povoľovanie môžu trvať aj 15 rokov. V opačnom prípade sa musíme pozerať na iné obnoviteľné zdroje,“ uviedol Andrej Žiarovský, člen predstavenstva VUJE, a. s.
Zelená energia v komunitách
Téma komunitnej energetiky začína výrazne rezonovať nielen na úrovni Európskej únie, ale aj na úrovni jednotlivých členských štátov, ktoré ju postupne implementujú aj do svojej národnej legislatívy. Okrem legislatívy sa však téma komunitnej energetiky začína rozvíjať aj na úrovni miest, obcí a aktívnych odberateľov, ktorí majú záujem znižovať náklady na energie a pomáhať životnému prostrediu, nehovoriac o benefitoch, ktoré komunity ponúkajú energetickému trhu.
Prirodzene, najväčší záujem o energetické spoločenstvá bude zo strany samospráv, výrobných podnikov v spojení s obyvateľmi alebo zamestnancami. „Nemenej dôležité bude samotné technické zabezpečenie v podobe meračov a pripravenosti sietí, aby bolo možné zdieľanie a posielanie elektriny napríklad v rámci výrobného podniku a obyvateľstva v blízkej obci. Hlavný princíp komunitnej energetiky je ten, že obyvatelia môžu profitovať z vyrobenej energie zo zdroja blízko ich bydliska. O tom je komunitná energia, ktorú si môžete nielen sami vyrobiť, ale sa o ňu aj deliť,“ objasnila problematiku Patrícia Čekanová z Asociácie komunitnej energetiky ČR.
Zdieľať elektrinu môžu od 1. októbra 2023 tzv. aktívni odberatelia alebo energetické spoločenstvá. Aktívnym odberateľom je podľa platnej legislatívy odberateľ prevádzkujúci zariadenie na výrobu alebo uskladňovanie elektriny. Takíto odberatelia môžu zdieľať elektrinu medzi sebou.
Nová podoba európskeho trhu s elektrinou
Nová podoba európskeho trhu s elektrinou je téma, ktorá sa na konferenciách objavuje pravidelne. Posledné roky ukázali zrýchlené tempo rozvoja trhu s elektrinou v oblasti legislatívy aj cenotvorby. Na európskej úrovni sa zavádza množstvo regulácií a legislatívnych zmien, ktoré ovplyvňujú fungovanie trhu s elektrinou. Potrebuje európsky trh ďalšie zmeny? „O návrhoch z radov Európskej komisie intenzívne diskutujeme na rôznych úrovniach. Je na mieste položiť otázku, čo regulácia znamená, pretože tá môže mať niekoľko podôb. Osobne si myslím, že na európskom trhu chýbajú krátkodobé, strednodobé, ale aj dlhodobé trhy. Čo to však znamená pre energetiku? Napríklad aj to, že si môžete nakúpiť elektrinu alebo plyn na spote na najbližší deň, ale aj na 10 rokov dopredu. Môžete ju predať, ak potrebujete investovať do nového výrobného zariadenia a hľadáte finančné prostriedky, ktoré vám investíciu pokryjú. Určite treba zabezpečiť, aby sa trhy s energiou rozšírili, aby boli prispôsobené na strednodobé a dlhodobé štandardizované kontrakty,“ uviedol Andrej Juris, bývalý predseda ÚRSO.
Úspešnosť projektu prezradia financie
Čo sú udržateľné financie a ako sa prejavujú v udržateľných projektoch? Aj na tieto otázky sa hľadali odpovede v prvom bloku prednášok druhého dňa podujatia SAPI Energy Conference 2023. V súčasnosti sa naprieč každým sektorom skloňuje slovo dekarbonizácia. A práve v oblasti financovania možno vidieť, či implementácia dekarbonizačných mechanizmov funguje alebo nie. Udržateľné financovanie tiež zohľadňuje tzv. ESG faktory pri rozhodovaní o investíciách, pričom ESG predstavujú environmentálne a sociálne faktory a faktory udržateľného systému správy a riadenia spoločností.
„Koncept udržateľných financií je pre väčšinu ľudí nový. Vidíme obrovskú medzeru vo financovaní z verejných zdrojov. Bude preto potrebné spojiť sa so súkromným sektorom, ktorý chce investovať do klimatických technológií a technológií šetrných k biodiverzite a do obehového hospodárstva. Nie je to vláda, bude to súkromný sektor a k tomu by mal prispieť nástroj udržateľného financovania. ESG je jedným z týchto nástrojov a bude čoskoro povinný pre väčšinu podnikov. Ako sa môžu slovenské podniky na túto povinnosť pripraviť? Začnite sa zoznamovať s tým, čo ESG predstavuje a hlavne, začnite zbierať údaje. Pomôže vám to napríklad v prípade, keď budete banku žiadať o refinancovanie a bude od vás ESG ukazovatele pýtať,“ povedal David Rusnok, spoluzakladateľ Climate & Company.
Potenciál obnoviteľných zdrojov v teplárenstve
Na tému využitia OZE v teplárenstve bola upriamená pozornosť v poslednom bloku dvojdňovej SAPI Energy Conference 2023. Ďalším krokom v podpore napĺňania potenciálu OZE v teplárenstve je nová Štúdia rozvoja OZE ako súčasti udržateľného vykurovania na Slovensku. Dokument opisuje súčasné charakteristiky sektora teplárenstva, pričom pozornosť venuje predovšetkým nedostatočnému využívaniu OZE, dominantnému postaveniu systémov centralizovaného zásobovania teplom (CZT) a tiež aspektu emisne intenzívneho individuálneho vykurovania domácností. Poskytuje stručný prehľad kľúčových strategických dokumentov Slovenskej republiky relevantných pre oblasť využívania OZE ako prostriedku dekarbonizácie.
Podľa záverov štúdie by mala Slovenská republika podporiť miestne plánovanie obcí v oblasti rozvoja tepelnej energetiky a tiež rozvoja miestnych energetických komunít. Zároveň sa ako žiaduca javí potreba úpravy legislatívnej definície faktora primárnej energie pre systémy CZT a tiež zavedenie motivačnej cenovej regulácie zo strany ÚRSO. K zvýšeniu tempa transformácie sektora by malo prispieť zavedenie daňových výhod a preferenčných taríf, ako aj cielená dotačná podpora pre nízkopríjmové domácnosti. „Ako asociácia sme sa v štúdii vôbec prvýkrát zaoberali komplexne možnosťami dekarbonizácie sektora teplárenstva na Slovensku. V kontexte zaostávania za európskym tempom nasadzovania OZE v sektore vykurovania je cieľom dokumentu identifikovať kľúčové prekážky a pripraviť sériu odporúčaní, s ktorými budeme ďalej strategicky pracovať aj s ohľadom na nadchádzajúcu aktualizáciu Integrovaného národného energetického a klimatického plánu v roku 2024,“ uzavrel autor štúdie Boris Valach, SAPI.
