Prinášame vám tie najdôležitejšie myšlienky, ktoré počas diskusie zazneli.
Ako si predstavujete rozvoj OZE, aby Slovensko dokázalo naplniť ciele, ktoré v oblasti energetiky a OZE nastavila Európska komisia do roku 2030?
P. Poláček: Naša predstava je taká, že by sa mali čo najskôr odstrániť legislatívne bariéry, ktoré rozvoju OZE bránia. Na Slovensku funguje tzv. stop stav, keď sa nové zdroje do elektrizačnej sústavy nepripájajú; je tu G-komponent, ktorý výrazne predražuje nové inštalácie. Na druhej strane máme nejaké inštitúty, ako napr. lokálny zdroj, ale tie sa nevyužívajú naplno. Viac ako polovica kapacity lokálneho zdroja je nevyčerpaná (stav k novembru 2020, pozn. red.), a to hlavne preto, že sa nedajú pripájať do miestnych distribučných sústav. Zákony ako také sú nastavené dobre, problém vidím skôr v ich praktickej aplikácii. Je to o vôli posunúť sektor energetiky a OZE dopredu, pričom pozitívne vnímam zmenu klímy, ktorá sa v poslednom období ukazuje v tejto časti odbornej verejnosti. Už len to, že tu je dnes s nami pán predseda ÚRSO, je veľká vec, donedávna to bolo takmer nepredstaviteľné.
P. Poncik: Po tom ako Európska komisia zverejnila svoje predstavy a definovala ciele v oblasti energetiky a OZE do roku 2030, Slovensko to bude musieť zohľadniť a nastaviť aj svoje ciele. Z pohľadu energetického mixu Slovenských elektrární môžem povedať, že ťažiskom zostanú jadrové elektrárne, ktoré sú bezuhlíkovým zdrojom energie, ďalej treba využiť vodné elektrárne, bez ktorých takisto nevieme ciele stanovené do roku 2030 splniť. U nás chceme tieto ciele splniť ešte vo vyššej miere, ako si stanovila Slovenská republika. Obrovský potenciál vidíme v existujúcich prevádzkach a podnikoch, ako sú Elektrárne Nováky či Vojany.
K. Galek: Klimatické ciele, ktoré stanovila EK a ktoré sme si stanovili na Slovensku, sa budú musieť doladiť. Využívanie OZE na konečnej spotrebe energie je v rámci Integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021 – 2030 stanovené vo výške 19,2 %, čo je pri našich súčasných kapacitách tiež na hranici. Do budúcnosti by sme vedeli tieto zdroje navýšiť, pričom po zohľadnení určitých opatrení by bolo možné už spomínaný stop stav uvoľniť. Ministerstvo je pripravené tieto zmeny v legislatívnej rovine podporiť; realitou je zimný energetický balíček, snažíme sa, aby pokračoval projekt Zelená domácnostiam, pokračovať by mal už spomínaný lokálny zdroj a dôležité budú aj zdroje, ktoré nebudú potrebovať žiadnu podporu a preberú zodpovednosť za odchýlku. Aby sme dosiahli nastavené ciele, je dôležité, aby nepovypadávali zo sústavy staré zdroje. Podstatné bude vyčleniť prostriedky na modernizáciu niektorých dôležitých zdrojov, ako sú vodné elektrárne, zároveň treba hovoriť aj o špeciálnych aukciách pre tie zdroje, ktoré by za štandardných okolností neboli konkurencieschopné fotovoltike či vetru. Sme len na začiatku a vždy v takýchto diskusiách pripomínam, že pre nás by nemal byť rozhodujúci cieľ, ale cesta, aby sme to celé dobre nastavili, aby sme sa nevyčerpali na začiatku a nespravili rovnaké chyby ako v roku 2009, keď sa rozdalo 120 MW medzi politikov a ich priaznivcov, pričom OZE získali na dlhé obdobie veľmi negatívnu nálepku ako niečo, čo zvyšuje cenu energie. V programovom vyhlásení vlády sme OZE definovali ako jednu z priorít za predpokladu, že budú mať len minimálny, resp. nulový vplyv na cenu energie. Som presvedčený, že keď to pekne vyskladáme a nastavíme tak, aby to nešlo skokovo, ale kontinuálnym nárastom pri zohľadnení stavu a kapacity siete nielen prenosovej, ale aj jednotlivých distribučných sústav, vplyv na cenu elektriny a aj to, ako budú vypadávať jednotlivé podpory, tak podľa môjho názoru v roku 2030 dosiahneme nielen 19,2 %, ale aj nové, vyššie ciele definované EK.
A. Juris: Kompetenciou ÚRSO je nastaviť regulačný rámec na to, aby priority štátnej energetickej politiky a ciele, ku ktorým sa SR zaviazala, boli reflektované v regulačnom rámci, ktorý bude rozvoj v danej oblasti podporovať. Čo to znamená z pohľadu práce ÚRSO? V prvom rade je to o prednastavení súčasného rámca cenovej regulácie a tiež celého rámca vecnej regulácie, ktorá definuje podmienky pripájania jednotlivých typov zdrojov, technické podmienky a tiež trhové pravidlá, t. j aké práva a povinnosti majú jednotliví účastníci trhu. Z novej európskej legislatívy prichádza viacero nových „hráčov“, ako napr. aktívny odberateľ, skladovanie energie a ďalšie formy, ktorých cieľom je často podporiť výrobu energie z OZE.
M. Pokorný: Musím súhlasiť, že spomínaný plán je výrazne ambiciózny, až na hranici splniteľnosti. Z pohľadu prevádzkovateľa prenosovej sústavy spomeniem len to, že tie bariéry, ktoré sú často dávané za vinu nám, t. j. stop stav, sú vlastne slovensko-maďarské elektrické vedenia, na ktorých dostavbe sa aktuálne intenzívne pracuje (stav ku koncu novembra 2020, pozn. red.) a dokončené by mali byť koncom marca 2021. Takže táto bariéra bude odstránená v dohľadnom čase. Ďalšou bariérou je rozsah regulačného výkonu na to, aby sme boli schopní absorbovať také obrovské množstvo inštalovaného výkonu, ako je naplánované v národnom energeticko-klimatickom pláne. Existuje niekoľko spôsobov, ako sa k tomu môžeme postaviť, čo koordinujeme aj s Ministerstvom hospodárstva SR. Dnes môžem povedať len toľko, že buď trh zabezpečí väčšiu ponuku podporných služieb – to je podľa mňa ten najjednoduchší, i keď relatívne nákladný prístup – alebo určíme také podmienky hry pre výrobcov elektriny z OZE, najmä fotovoltiky a vetra, ktoré zabezpečia, že ich charakter výroby bude veľmi podobný tomu, aký je charakter výroby pri ostatných klasických zdrojoch. Inak povedané, z nášho pohľadu treba pozitívne aj negatívne motivovať subjekty zúčtovania, ktoré sú zodpovedné za odchýlku v rámci výroby elektriny z fotovoltiky a vetra. Aby jednoducho dodržiaval svoj diagram čo najpresnejšie. Pokiaľ sa nám podarí udržať filozofiu súčasného nastavenia systému zúčtovania odchýlky, t. j. že existuje tvrdá platba za odchýlku a relatívne vysoká platba za protiodchýlku (negatívna aj pozitívna motivácia), môžeme sa prikloniť k názoru, že ak budú mať výrobcovia elektriny z fotovoltiky a vetra od určitého rozsahu zodpovednosť za odchýlku, vieme ich považovať za klasické zdroje. V takom prípade nie je potrebné uvažovať s nejakým dramatickým nárastom podporných služieb. O všetkých týchto možnostiach v rámci SEPS ešte diskutujeme; osobne si myslím, že by sme mali donútiť výrobcov z OZE inštalovať zariadenia pozitívnou aj negatívnou motiváciou cez zúčtovanie odchýlok. Je potom už na každom výrobcovi, či si také zariadenia ako baterka, nainštaluje alebo nie. Pokiaľ ho systém bude tlačiť do toho, aby dodržiaval diagram, my s tým nemáme problém. Dostavbou prepojenia s Maďarskom, ktoré som spomínal, pribudne na pripojenie fotovoltiky a vetra okolo 260 MW kapacity. Na iné typy klasických zdrojov a ich pripojenie do sústavy, ak splnia všetky ostatné náležitosti, sa tento limit nebude vzťahovať.
Integrovaný národný energetický a klimatický plán uvažuje o zvýšení inštalovaného výkonu fotovoltických a veterných elektrární o 1 100 MW do roku 2030, čo je pomerne veľké číslo. Podľa SAPI by toto číslo malo byť ešte vyššie. Ako sa to celé dá prakticky splniť a naštartovať?
K. Galek: Pomôžem si analógiou z minulosti, keď sa ľudia presúvali z miesta na miesto pešo alebo na koňoch. A chceli vedieť, ako by to vyzeralo o 50 či 100 rokov, keby všetci chceli mať koňa. Vyšlo im, že by boli všetci po kolená zaborení v konskom truse. No prišli autá, iné spôsoby mobility. To je aj príležitosť pre OZE. Dnes pri stanovovaní nejakých cieľov vychádzame zo súčasného stavu a modelujeme s tým, čo poznáme, čo nám umožňuje legislatíva, prenosové a distribučné sústavy. Máme pred sebou viacero výziev a nástrojov, ktoré to môžu zmeniť. Napr. tých 250 MW a ďalšie sa nachádzajú v zimnom balíčku, ktorý sa snažíme transponovať do našej legislatívy. Potom sú tu také prostriedky, ako agregácia, akumulácia, kde nejde len o batériové systémy, ale elektrolyzéry, vodíkové technológie, ďalej prečerpávacie vodné elektrárne a pod. Tých možností, ktoré dokážu pomôcť rozvoju a zvýšeniu kapacity sústavy, je niekoľko. Takisto sa nemusíme obmedzovať len na súčasné technológie. Ako štát vieme už dnes podporiť existujúce technológie aj formou spomínaných technologicky neutrálnych aukcií. Prvá marcová aukcia síce bola pre koronakrízu prerušená, ale ďalšiu plánujeme spustiť ešte do konca roku 2020. Tá by mala byť rozšírená, mala by zvýšiť kapacitu a tiež definovať jednotlivé uzly pripojenia a ich kapacitu, aby záujemcovia vedeli, s čím môžu počítať. V príprave sú aukcie už aj na rok 2021 – budú aj technologicky špecifické aukcie zamerané napr. na geotermálne a vodné zdroje. Ďalej budú aukcie určené pre zdroje, ktoré chcú pokračovať vo výrobe aj po rekonštrukcii a môžu za veľmi nízku cenu dodávať elektrinu. Nebudú chýbať ani aukcie na vopred pripravených lokalitách, keď záujemca bude ponúkať už len technológiu a bude odbremenený od toho, či dostane povolenie od ministerstva, či je v súlade s energetickou koncepciou a pod. To všetko sú nástroje, pomocou ktorých vieme naštartovať odvetvie OZE a energetiky ako takej, keď bude odstránený stop stav.
Ako môže ÚRSO pomôcť záujemcom v procese pripájania zdrojov, keď je legislatíva relatívne dobre nastavená, ale v praxi záujemcovia zisťujú, že veľa vecí nejde?
A. Juris: V individuálnych prípadoch odporúčam obrátiť sa na ÚRSO a v rámci našich kompetencií to môžeme prešetriť a keď bude dôvod zakročiť, tak to spravíme. Je to naša zákonná povinnosť. V kontexte ďalšieho rozvoja OZE na Slovensku sa mi zdá, že sme to v období rokov 2010 – 2015 príliš urýchlili. Potom sa to celé akoby vyčerpalo, pričom podporu OZE platí každý občan v rámci poplatku za spotrebovanú elektrinu. Posledné roky sme teda v takom zabrzdenom stave, no ja osobne som za to, aby sme rozbehli druhú fázu rozvoja OZE.
M. Pokorný: Podľa môjho názoru sme zle vykročili v spomínaných rokoch 2010 – 2011, keď bol limit pevnej ceny, za ktorú sa vykupovalo, nastavený veľmi vysoko, aj keď asi to bolo v poriadku, keďže aj okolité krajiny to mali nastavené podobne. Vo veľmi krátkom čase sa nainštalovalo veľmi veľa fotovolitckých elektrární. Treba však povedať aj iné fakty. Okrem OZE sa z účtu TPS financujú aj ďalšie veci, pričom jednou z veľkých položiek je hnedé uhlie, s ktorým by si malo Slovensko poradiť do roku 2023. Hovoríme pritom o sume zhruba viac ako 100 mil. eur, ktoré by sa dali efektívne využiť na zníženie TPS, resp. pomoc veľkým koncovým odberateľom, ako sú napr. priemyselné závody. Politici dlhodobo nie sú schopní povedať svojim voličom v tomto smere pravdu, ktorá niekedy bolí. Historicky sa tu totiž vygeneroval nejaký dlh na TPS, ktorý je rádovo v stovkách miliónov eur. Voličom treba povedať, že ak chcú mať zabezpečenú dodávku elektriny až do domácnosti, treba financovať náležitosti, ktoré sú záujmom štátu, resp. sú dané ako príkaz z EÚ, a ktoré budú stáť toľko a toľko. Namiesto toho sa pred nami valila guľa, ktorá sa nabaľovala a dlh je dnes okolo 280 – 290 mil. eur; zároveň tu máme koronakrízu, vďaka ktorej máme v systéme TPS ďalší nový dlh za rok 2020 vo výške 120 mil. eur. Ak nebudeme korektne regulovať TPS, t. j. náklady príslušnými výnosmi, celý systém financovania OZE skolabuje. Jediné korektné riešenie v tomto krízovom stave je, že štát sa tomu postaví čelom a povie, aký máme dlh a že ho treba dofinancovať.
A. Juris: Máme nejaký balík podpory, ktorý sa každoročne vypláca jednotlivým typom OZE, kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET), a veľký balík peňazí na podporu výroby elektriny z hnedého uhlia. To tvorí celkový balík peňazí, ktorý sa vyzbiera cez cenu elektriny v tzv. tarife za prevádzku systému, čiže TPS. V minulosti vznikol historický dlh z dôvodov, ktoré nebude podrobne rozvádzať. Vzhľadom na koronakrízu je teraz taký stav, že financie, ktoré sa cez cenu elektriny, resp. cez TPS vyzbierajú a kumulujú na OKTE, nestačia na vyplácanie podpory. To je tohtoročný dlh vo výške viac ako 100 mil. eur. Spolu s historickým dlhom to spolu dáva okolo 400 mil. eur, čo je veľký balík. Keby sme to mali premietnuť jedna k jednej do ceny elektrickej energie pre odberateľov, tak ju to výrazne zvýši. V súčasnej situácii, keď máme koronakrízu, historicky najväčší prepad ekonomiky a hospodárstva, takýto krok si naozaj nemôžeme dovoliť, pretože by to postihlo nielen podnikateľské subjekty, ale aj každú domácnosť. Riešením je zlikvidovať tento dlh postupným splácaním za nejaké definované časové obdobie, príp. ho prefinancovať cez iné zdroje ako z ceny elektrickej energie, a to rozpočtové alebo mimorozpočtové, príp. inak. Jedna z možností, ktorú na ÚRSO skúmame, je aj tzv. repowering, kde ide o predĺženie obdobia podpory, aby sa motivovali jednotliví prevádzkovatelia OZE, predĺžili prevádzkyschopnosť svojich zariadení a zároveň aby sa na ročnej báze výška podpory znižovala. Tým by sa v rámci TPS vytvoril priestor na prefinancovanie historického dlhu. Z pohľadu ÚRSO je toto najkľúčovejšia a najkomplikovanejšia téma ohľadom ceny elektriny v roku 2020.
K Galek: TPS je prenesenie politických rozhodnutí na plecia spotrebiteľov, domácností aj podnikateľov. Viacerí z nich môžu využiť isté kompenzácie, ale v rozpočte máme na to „len“ 40 mil. eur. Mali by sme preto v plnej miere zohľadniť všetky náklady v cene za elektrinu, ktoré s TPS súvisia. Potom, samozrejme, cena za elektrinu narastie. No keby v minulosti TPS nepodliehala takým veľkým tlakom a politickej súťaži vo forme billboardov s heslami „Zabezpečili sme vám stabilné ceny energií“, dnes by sme neriešili nejakých 400 mil. eur, ale riešili by sme bezproblémový rozvoj OZE. Dlh voči OKTE by mal byť doriešený do konca roku 2020, pretože pre nich je to otázka prežitia a ďalšieho fungovania. Nechcem však predbiehať, pretože v tomto prípade ide aj o veľmi intenzívne rokovania s Ministerstvom financií SR.
Pri malých vodných elektrárňach do 500 kw vládne neistota z hľadiska ich ďalšej prevádzky po uplynutí tzv. feed-in taríf. Ako sa bude pristupovať k týmto zdrojom? Uvažuje sa o možnosti zrekonštruovať zdroje s ďalším nárokom na výkupnú cenu?
K. Galek: Riešením tohto problému môžu byť už spomínané aukcie pre zdroje po rekonštrukcii.
A. Juris: Tiež dostávame pomerne veľa podnetov tohto typu, a to nielen od vodných elektrární. Majitelia fotovoltiky nám píšu, že panely im zničil ľadovec a či môžu urobiť rekonštrukciu, aký dosah to bude mať na ich podporu a pod. Podobne majitelia bioplynových staníc sa na nás obracajú ohľadom možnosti rekonštrukcie existujúcich zariadení. To všetko by sme chceli riešiť v rámci už spomínaného repoweringu a prednastaviť dĺžku podpory; zároveň by sme chceli nastaviť určitý režim možností čiastočnej alebo úplnej rekonštrukcie zariadenia. Dôvodom môže byť predĺženie životnosti takýchto zdrojov a udržali ich v prevádzke a aby sme tieto ťažko vydobité percentá OZE na Slovensko udržali a ďalej rozvíjali. Pozitívne je, že mnohé z týchto zdrojov a zariadení môžu ďalej fungovať niekoľko rokov. Takto k tomu pristupujú aj iné krajiny v rámci EÚ.
V poslednom období sa často skloňuje pojem flexibilita. Skúsme tento pojem dať do súvislosti s výrobou elektriny z OZE. Čo znamená pre prevádzkovateľa zdroja z OZE?
M. Pokorný: V rámci SEPS chápeme flexibilitu ako istý regulačný rozsah zariadenia, pričom dokážeme pracovať s pracovným bodom daného zariadenia a nasadzovať ho podľa našich požiadaviek. Zároveň treba zabezpečiť vyrovnanú výkonovú bilanciu medzi výrobou a spotrebou v reálnom čase. Na to práve slúži flexibilita zdrojov. Mali by sme vytvoriť predpoklady na to, aby boli investori, podľa môjho názoru hlavne pozitívne a z menšej časti negatívne, motivovaní inštalovať si tieto zariadenia na to, aby boli schopní dodržať ich odberový diagram. SEPS ako prevádzkovateľ prenosovej sústavy sa musí správať zodpovedne. Nedokážeme skúšať na reálnej prevádzke nové veci. Potrebujeme vopred vedieť, či fungujú, pretože ak u nás niečo zle nastavíme, v sieti nebude elektrina. A následne nebude nielen svetlo, ale ani teplo či voda, pretože všade sú technológie závislé od elektriny. Budeme sa snažiť vychádzať v ústrety všetkým novým možnostiam, o ktorých sme tu hovorili, ale musíme mať stopercentnú istotu, že to, čo povolíme, neohrozí bezpečnosť ani spoľahlivosť sústavy.
