Kým koncept internetu vecí (IoT) preniká do priemyslu aj do našich každodenných životov, využitie z neho vznikajúcich technológií a možností sa stáva čoraz výhodnejšie. V tomto článku sa venujeme možnosti kombinácie dát a služieb IoT so vzdialene ovládanou robotikou použitím konceptu inteligentného priestoru (IS). Okrem toho poskytneme prehľad požiadaviek na infraštruktúru a opíšeme náš vlastný návrh IS spolu s možnými aplikáciami takéhoto prístupu.

Väčšina ľudí asi pozná veľké vojenské drony, napr. Reaper, alebo drony s kamerami, napr. DJI Phantom. Avšak v súčasnosti sa už nepoužívajú len na vojenské účely či filmovanie sesternicinej svadby. Napriek tomu, že drony stále ešte prechádzajú vývojom, začínajú sa čoraz masívnejšie presadzovať aj v niektorých priemyselných odvetviach a aplikáciách. Doterajšie použitie dronov bolo limitované vysokou obstarávacou cenou a technickými obmedzeniami. Ceny poklesli, technologické výzvy sa riešia čoraz rýchlejšie, ale je tu ešte legislatíva. To je kapitola sama o sebe, napr. na Slovensku si prakticky nikto bez príslušných papierov, povolení a zaplatených poplatkov, ktoré definuje Ministerstvo obrany SR a Dopravný úrad v súlade s platnou legislatívou (najmä tzv. letecký zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve), s dronom vybaveným kamerou nezalieta [1], [2]. Na spresnenie – tento stav platí pre súkromné osoby, právnické osoby pri splnení príslušných podmienok môžu drony využívať na lietanie aj s kamerou. Cieľom tohto príspevku však nie je polemika o legislatíve, ale inšpirácia o možnom využití dronov v iných ako civilných aplikáciách.

Ochrana pred zásahom blesku a prepätia do objektov patrí medzi dôležité ochrany z hľadiska zabezpečenia ochrany zdravia a majetku. V poslednom období rastie jej význam vzhľadom na to, že súčasné elektronické zariadenia sú citlivé na pôsobenie atmosférického aj spínacieho prepätia, preto ich treba chrániť. Takáto ochrana nie je jednoduchá ani lacná a vyžaduje patričné vedomosti a skúsenosti človeka, ktorý ju navrhuje a realizuje. Len tak možno docieliť požadovanú ochranu a zabezpečiť objekt pred zásahom blesku a prepätia. Ochrana pred atmosférickým prepätím vyžaduje, aby mal objekt vonkajšiu aj vnútornú ochranu. Vonkajšia ochrana pozostáva zo zachytávacieho zariadenia, zvodov a z uzemnenia. Vnútornú ochranu tvorí dôsledné pospájanie (ekvipotencialita objektu) a inštalácia prepäťových jednotiek v objekte budovy. Povinnosť inštalovať v objekte bleskozvodnú ochranu udáva § 38 vyhlášky MŽP č.532/2002 Z. z. Povinnosť inštalovať v objekte prepäťové ochrany udáva norma STN 33 2000-1: 2009.

tručný návod vám predstaví jednoduché prvotné kroky vedúce k automatizácii výrobných procesov pomocou robotov.

Pri implementácii zabezpečenej a spoľahlivej bezdrôtovej siete pre najdôležitejšie aplikácie sa riaďte týmito osvedčenými bezpečnostnými postupmi vychádzajúcimi z noriem. Príchod informačného veku do výroby je významný nielen tým, k akým údajom získate prístup vo svojich výrobných procesoch.

Pri návrhu elektronického systému sú káble často poslednou špecifikovanou položkou. Keďže sa očakáva, že ideálny káblový systém bude spoľahlivo pracovať počas celej životnosti zariadenia, je dôležité vyvinúť systém káblov tak, aby bol trvácny a mal schopnosť udržať správnu integritu signálov.

V prvej časti seriálu sme uviedli krátku charakteristiku dôležitosti a funkcie bezpečnostných opatrení, bol opísaný životný cyklus takéhoto bezpečnostného systému a vysvetlili sme základný rozdiel medzi jeho spoľahlivostnými a bezpečnostnými vlastnosťami. V závere prvej časti sme tiež upozornili na dôležitosť komunikačnej bezpečnosti a problémy súvisiace s hodnotením softvéru.

Príspevok je venovaný návrhu základného označovania, grafických značiek, skratiek a delenia dynamických členov. Uvádzame označovanie najdôležitejších veličín a signálov používaných v automatickej regulácii. Navrhované označovanie uvažuje súčasné zvyklosti pri písaní odborných textov na väčšine pracovísk, ktoré sa zaoberajú automatizáciou.

Mnoho ľudských aktivít je spojených s určitým rizikom. Napríklad pri obsluhe rôznych strojov alebo pri riadení priemyselných procesov môže dôjsť k nežiaducej udalosti, ktorá môže mať za následok úraz osôb, značné materiálne škody, škody na životnom prostredí alebo iné neželané následky. Na vylúčenie (zníženie) výskytu týchto nežiaducich udalostí alebo obmedzenie ich následkov možno použiť rôzne bezpečnostné opatrenia. Požiadavky na tieto opatrenia, ich realizácia a hodnotenie ich kvality vždy boli a aj sú závislé od existujúcej technológie, poznatkov a názorov, ale aj od danej aplikačnej oblasti.

V dnešnej dobe informačných technológií sa údaje nachádzajú všade. Ako môžeme zlepšiť efektívnosť a usporiadať tieto údaje do ziskových „zlatých tehličiek“? Manažéri prevádzok a podnikov dostávajú každý deň množstvo štruktúrovaných aj neštruktúrovaných údajov. V tomto článku ukážeme, ako možno rýchlo sprístupniť informácie a bez veľkých nákladov zvýšiť výkon.
Historizačné moduly sú zásobníky údajov z rôznych systémov a predstavujú dobrý zdroj na tvorbu pokročilých analýz. Avšak nástroje na zaznamenávanie histórie procesov nie sú ideálne na zautomatizovanie tvorby analýz alebo vyhľadávania. Sú optimalizované na „zápis“ a nie na „čítanie/analýzy“. Nachádzanie historicky podobných udalostí a vytváranie súvislostí v rámci sledovaných procesov je často časovo náročná a zložitá úloha.