V oblasti medicíny možno pozorovať výrazné využitie AM – pri výrobe kĺbových náhrad alebo presných a zložitých individuálnych implantátov pre rôzne oblasti medicíny, ako je neurochirurgia, maxilofaciálna chirurgia, traumatológia, hrudná chirurgia, stomatológia, plastická a estetická chirurgia a pod. [2]. Článok opisuje možnosti kovovej aditívnej výroby, jej výhody oproti štandardným výrobným technológiám využívaných v medicíne, prehľad výrobcov zariadení a typov, ktoré sa využívajú v medicínskych aplikáciách, a opis vybraných medicínskych a dentálnych aplikácií.

Termín aditívna výroba zahŕňa technológie, pomocou ktorých sa vytvára objekt z trojdimenzionálnych (3D) dát, a to zhotovovaním postupných vrstiev objektu z požadovaného materiálu [7]. Bežne sa AM označuje ako 3D tlač, ktorá využíva procesy počítačovej automatizovanej výroby (computer-automated manufacturing – CAM) na výrobu fyzických 3D objektov vrstvu po vrstve z modelov pomocou počítačovo podporovaného dizajnu (computer-aided design – CAD). Použité materiály môžu byť plasty, keramika, kovy, kvapaliny alebo živé bunky, čo robí tento proces mimoriadne všestranným. AM je relatívne presná a nákladovo efektívna, čo umožňuje spoľahlivú výrobu objektov tvarovo prispôsobených používateľovi a aplikácii. Na obr. 1 je podiel AM v jednotlivých odvetviach priemyslu, pričom medicínske aplikácie tvoria približne 16 % [8].

Z celkovej produkcie pomocou AM sa najčastejšie používajú polymérne materiály, ktoré zahŕňajú až 59 % celkovej produkcie. Následne je druhým najčastejšie používaným materiálom kov – 32 % všetkých aplikácií [9]. Spočiatku sa aditívne technológie využívali na výrobu prototypov, neskôr na kusovú výrobu, dnes už môžeme hovoriť o malosériovej výrobe v rôznych priemyselných odvetviach.

Prehľad 3D tlače v medicínskych aplikáciách

Aditívne technológie sa používajú v medicíne od roku 2000, keď sa prvýkrát použili na výrobu zubných implantátov a v protetike [11]. Dobrým príkladom medicínskych aplikácií sú individuálne implantáty, ktoré sú pri použití tradičných metód obrábania na výrobu časovo náročné a nákladné. Špecializované alebo prispôsobené chirurgické nástroje pomáhajú skrátiť čas operácie. Zlepšenie ergonómie alebo jednoduchšieho používania nástroja pomáha chirurgovi a tiež znižuje riziko, že implantát nie je správne fixovaný.

V medicínskych aplikáciách sa využívajú metódy aditívnej výroby, ako je napríklad metóda priameho spekania kovového prášku (DMLS), selektívneho laserového sinterovania/tavenia (SLS/SLM), priama tlač z kovového prášku (DMP), metóda tavenia elektrónovým lúčom (EBM), resp. ďalšie technológie bližšie opísané v tab. 1. Tieto technológie využívajú výkonný laser, resp. elektrónový lúč, pomocou ktorého sa lokálne sinteruje, príp. taví kovový prášok a tým sa vytvára požadovaná geometria. V porovnaní s technológiou odlievania sa môžu pomocou kovovej aditívnej výroby vyrábať napr. stomatologické náhrady, pórovité implantáty na mieru, chirurgické navádzacie systémy a množstvo iných zdravotníckych pomôcok (obr. 2).

Budúcnosťou v AM náhrad tkanív a orgánov je 3D tlač buniek na tzv. nosiče alebo konštrukcie s cieľom tvorby skáfoldov. Preto by 3D tlač ľudských buniek a bunkových štruktúr mohla pomôcť pri testovaní liečiv a stať sa tak neoddeliteľnou súčasťou farmaceutického priemyslu, kde je neoceniteľný etický prínos v podobe eliminácie testov na zvieratách. Predpokladá sa, že bioaditívna výroba bude súčasťou tzv. výrobných nemocníc, kde sa budú dizajnovať a vyrábať náhrady tkanív a orgánov.

Aditívna výroba z kovu v implantológii a v oblasti stomatológie

Implantáty a stomatologické náhrady môžu byť vyrobené v takmer akejkoľvek predstaviteľnej geometrii pomocou prenosu röntgenových, MRI alebo CT skenov do digitálnych tlačových 3D súborov vo formáte. stl. Celý postup aditívnej výroby z kovu v medicíne je znázornený na obr. 3 v stomatologickej aplikácii. AM sa dnes už bežne používa na výrobu stomatologických, spinálnych a bedrových sériových implantátov, ako aj implantátov na mieru pre rôzne časti ľudského tela.
V medicínskej AM je rozšírené okrem polymérov využitie kovových zliatin, a to hlavne na báze titánu (napr. cp Ti, Ti-6Al-4V – Grade 5, Ti-6Al-4V ELI –Grade 23) kvôli ich pevnosti, tuhosti, nízkej hmotnosti, odolnosti proti korózii a hlavne biokompatibilite. Titán umožňuje výrobu pórovitej architektúry s definovanou geometriou na fixáciu, pričom sa znižuje odolnosť proti napätiu vznikajúcom pri kontakte implantátu s tkanivom (tzv. stress-shielding effect). Okrem titánu sa využívajú aj nehrdzavejúca oceľ a zliatiny kobaltu.

Aj v stomatologickej oblasti sa pozornosť najviac sústredí na zliatiny kobaltu a titánu. Zliatina kobaltchrómu (CoCr) je najviac používaným materiálom v stomatologickej oblasti hlavne kvôli jej jednoduchému spracovaniu a relatívne dobrej biokompatibilite. Zliatina CoCr sa používa v stomatológii na výrobu snímateľných cˇiastočných zubných náhrad a kovových konštrukcií (korunky a mostíky).

Technológia výroby zubných náhrad a konštrukcií za posledných 30 rokov rýchlo napreduje, a to hlavne vďaka vývoju simulácie, digitalizácie a implementácie aditívnych technológií. Využívanie systémov CAD/CAM v dentálnej oblasti viedlo k eliminácii mnohých manuálnych činností, zvýšeniu presnosti zubných náhrad a konštrukcií, ako aj zníženiu času výroby. Aditívne technológie boli vyvinuté ako alternatíva subtraktívnej technológie výroby koruniek a mostíkov (frézovanie).

Aditívna technológia ponúka množstvo výhod oproti subtraktívnej alebo tradičnej metóde výroby zubných náhrad. Prvou výhodou je možnosť výroby geometricky zložitejších prvkov, ako aj kontrolovateľnosť a rýchlosť procesu výroby. Ďalšími výhodami je možnosť výroby z rôznych materiálov a optimalizácia mechanických vlastností. V súčasnosti je k dispozícii relatívne široký výber aditívnych technológií s využitím v implantológii a stomatologickej oblasti (tab. 1).

Zavedenie novej výrobnej technológie vyžaduje experimentálne testovanie – verifikáciu na nastavenie kvality procesov a produktov v stomatológii a implantológii. Dôležité je nastavenie výroby v zmysle nových štandardov, ktoré postupne vyžadujú rôzne inštitúcie, ako je napr. americká FDA [15].

Kategória aditívnej technológie
(podľa ISO)
Názov technológie Skratka Spoločnosti/firmy Stroje/zariadenia
Powder bed fusion (PBF):
selektívne spájanie kovového prášku
pomocou tepelnej energie
Laserové spekanie
(laser sintering)
LS Additive Industries Metal FAB 1
Renishaw Inc. RenAM Series, AM Series
Selektívne laserové spekanie
(selective laser sintering)
SLS 3D Systems ProX SLS 6100, sPro 60 HD-HS
Shining 3D EP-P380, EP-C5050, EP-C3650
Priame laserové spekanie kovu
(direct metal laser sintering)
DMLS EOS EOSINT M 280, EOS M100, EOSINT M270
Selektívne laserové tavenie
(selective laser melting)
SLM SLM Solutions SLM Series
Shining 3D EP-M250
Sisma MYSINT100
Concept Laser Inc. Mlab cusing Series, M Series
Priama tlač kovu
(direct metal printing)
DMP 3D Systems Prox DMP Series
Tavenie elektrónovým lúčom
(electron beam melting)
EBM GE Additive (with Arcam EBM) Arcam Spectra H, Arcam Q Series, A2X
Mikro laserové nanášanie
(mikro laser sintering)
MLS 3D MicroPrint DMP50 GP, DMP 60 Series
Seletívne tepelné spekanie
(selective heat sintering)
SHS Blueprinter Blueprinter M3
Skenovanie laserom epitaxy
(scanning laser epitaxy)
SLE DDM Systems SLE System
Tavenie Multi-JET
(multi-jet fusion)
MJF HP Jet Fusion Series
Fúzia kovu laserom
(laser metal fusion)
LMF Triumpf Inc. TruPrint 1000

Tab. 1 Vybraní výrobcovia zariadení pre aditívnu výrobu v implantológii a stomatologickej oblasti [9]

Záver

Vývoj aditívnej výroby z kovu v medicínskych aplikáciách vedie k redukcii finančných prostriedkov z hľadiska nákladov výrobných spoločností alebo aj nákladov na starostlivosť o pacienta. Aditívne technológie umožňujú pri aplikácii environmentálnych princípov vytvárať optimalizované produkty s využitím biomimetiky (inšpirácia prírodou, napr. pórovité štruktúry, biomechanická a hmotnostná optimalizácia). Stále je však aj v tejto oblasti priestor na výskum a vývoj, najmä pri vytváraní nových materiálov (napr. magnéziové zliatiny, pamäťové či inteligentné materiály), zrýchľovaní procesov, zabezpečovaní opakovateľnosti výroby, resp. zjednodušovaní práce s týmito výrobnými technológiami.

Poďakovanie

Publikácia vznikla vďaka projektom Agentúry na podporu výskumu a vývoja – APVV-17-0278, APVV-14-0294, APVV-15-0356 a projektu VEGA, 1/0179/19 Výskum, vývoj a testovanie bioreaktora pre kultiváciu tkanív a orgánov po bioaditívnej výrobe, projekt Medicínsky univerzitný vedecký park v Košiciach MEDIPARK faza I – ITMS 26220220185, MediPark, Košice – Fáza II. –  ITMS 2014+: 313011D103.

Literatúra

[1] Schubert, C. – Langeveld, van M. C. – Donoso, L. A.: Innovations in 3D printing: a 3D overview from optics to organs. In: British Journal of Ophthalmology, 2014, 98(2), pp. 159 – 161.
[2] Klein, G. T. – Lu, Y. – Wang, M. Y.: 3D printing and neurosurgery – ready for prime time? In: World Neurosurgery, 2013, 80(3 – 4), pp. 233 – 235.
[3] Banks, J.: Adding value in additive manufacturing: Researchers in the United Kingdom and Europe look to 3D printing for customization. In: IEEE Pulse, 2013, 4(6), pp. 22 – 26. [PubMed]
[4] Mertz, L.: Dream it, design it, print it in 3-D: What can 3-D printing do for you? In: IEEE Pulse, 2013, 4(6), pp. 15 – 21. [PubMed]
[5] Ursan, I. – Chiu, L. – Pierce, A. Three-dimensional drug printing: a structured review. In: Journal of the American Pharmaceutical Association, 2013, 53(2), pp. 136 – 144. [PubMed]
[6] Gross, B. C. – Erkal, J. L. – Lockwood, S. Y. et al.: Evaluation of 3D printing and its potential impact on biotechnology and the chemical sciences. In: Analytical Chemistry, 2014, 86(7), pp. 3240 – 3253.
[7] ASTM F2792-12a, Standard Terminology for Additive Manufacturing Technologies (Withdrawn 2015), ASTM International, West Conshohocken, PA, 2012. Dostupné na: www.astm.org.
[8] Additive Manufacturing for Medical Technology: an overview of the additive manufacturing market and its role on the advances in medical, bioprinting and drug discovery. MedTec. 2015. Dostupné na: www.medtec.com.
[9] Medical Additive Manufacturing/ 3D Printing: Annual Report 2018. Medical Manufacturing Inovations. 2018. Dostupné na: https://www.sme.org/medical-additive.
[10] Lewandowski, J. – Seifi, M.: Metal additive manufacturing: a review of mechanical properties. In: Annual review of materials research, 2016, 46, pp. 151 – 186.
[11] Cui, X. – Boland, T. – D’Lima, D. D. – Lotz, M. K.: Thermal inkjet printing in tissue engineering and regenerative medicine. In: Recent Patents on Drug Delivery and Formulation, 2012, 6(2), pp. 149 – 155.
[12] Paul, G. M. – Rezaienia, A. – Wen, P. – Condoor, S. – Parkar, N. – King, W. – Korakianitis, T.: Medical Applications for 3D Printing: Recent Developments. In: Missouri medicine, 2018, 115(1), pp. 75 – 81.
[13] Tuomi, J.: Medical Applications of Additive Manufacturing – Application-Oriented Classification for Case Design and Documentation. Aalto University publication series DOCTORAL DISSERTATIONS, 172/2018. ISSN 1799-4942.
[14] Klein, G. T. – Lu, Y. – Wang, M. Y.: 3D printing and neurosurgery – ready for prime time? In: World Neurosurgery, 2013, 80(3 – 4), pp. 233 – 235.
[15] Lövgren, N. – Roxner, R. – Klemendz, S. – Larsson, Ch.: Effect of production method on surface roughness, marginal and internal fit, and retention of cobalt-chromium single crowns. In: The Journal of Prosthetic Dentistry, 2017, Vol. 118, Iss. 1, pp. 95 – 101. ISSN 0022-3913.

doc. Ing. Radovan Hudák, PhD.
Ing. Viktória Rajťúková, PhD.
Ing. Alena Findrik Balogová,PhD.
Dr. h. c. prof. Ing. Jozef Živčák, PhD., MPH

Technická univerzita Košice
Strojnícka fakulta
Katedra biomedicínskeho inžinierstva a merania
radovan.hudak@tuke.sk
viktoria.rajtukova@tuke.sk