S rastom vysoko komplexných priemyselných činností však šéfovia firiem rýchlo dospeli k poznaniu, že najlepší spôsob ako sa vyrovnať s touto komplexnosťou, je vyškoliť špecialistov v kľúčových oblastiach prevádzky. Operátor nejakého strojného zariadenia tak už nebol zodpovedný aj za jeho údržbu. Namiesto toho sa zriadilo osobitné oddelenie údržby a prevádzky. To isté sa potom udialo v účtovníctve, inžinieringu, plánovaní výroby a niekoľkých ďalších disciplínach.

Dokonca v samotnom inžinieringu vznikli ďalšie špecializácie, ako napr. mechanici, chemici, elektronickí a priemyselní inžinieri. Hoci pôvodne bolo vytvorenie týchto špecializácií kriticky dôležité, aby sa komplexné činnosti vykonávali efektívne, zároveň to viedlo k tomu, že mnohé dnešné priemyselné organizácie sú nesúrodé.

Časom si každá špecializovaná disciplína vyvinula svoj vlastný žargón a pracovné postupy a následne sa stala akýmsi ostrovom špecializácie v rámci celkovej priemyselnej prevádzky. Pre špecialistov jedného ostrova bolo čoraz ťažšie komunikovať a rozumieť tých z iných ostrovov.

Avšak najväčší dopad mal tento fenomén „ostrovnej organizácie“ na prevádzkovú úroveň závodu. Vo väčšine závodov tímy údržby a prevádzky vzájomne veľmi dobre nekooperujú. V skutočnosti sa zdá, že sa oba tábory dostávajú do konfliktu, pretože každý sa snaží zrealizovať svoje úlohy a povinnosti. Vzhľadom na to, že oba tímy pracujú s rovnakými technickými zariadeniami, môže tento konflikt viesť k nie úplne optimálnej prevádzke a zníženej ziskovosti. Veľa priemyselných prevádzok cíti čoraz väčší tlak konkurencie a vyťažiť z technických zariadení maximum je tak dôležité ako nikdy doteraz.

Korene konfliktu

Konflikt medzi tímami údržby a prevádzky v priemysle ani nie je tak prekvapujúci, keď si uvedomíme, ako sa meria výkonnosť každého tímu. Najbežnejšou meranou veličinou údržby je prevádzkyschopnosť technického zariadenia, zatiaľ čo v prípade tímu prevádzky to je miera využitia technického zariadenia.

Bežná analýza týchto dvoch meraných veličín jasne ukazuje, že inklinujú k tomu byť inverzné funkcie. Ak technické zariadenie pracuje v rozumnom režime, zvýšenie jeho prevádzkyschopnosti si typicky vyžaduje zníženie miery jeho využitia a naopak. Predstavuje to pre priemyselné závody skutočný hlavolam. V zásade to vytvára problém, že oddelenie údržby a oddelenie prevádzky musia byť vo vzájomnom konflikte takmer z princípu. A čím je každý tím lepší, tým je konflikt väčší. Je pomerne náročné nájsť v súčasnosti priemyselný podnik, v ktorom oba tábory naozaj kooperujú. Spomínaný hlavolam sa stal veľkou prekážkou k zvýšeniu výkonnosti mnohých priemyselných prevádzok.

Meranie výkonu technického zariadenia

Pred načrtnutím možných spôsobov riešenia tohto konfliktu by mohlo byť užitočné vyhodnotiť prevádzkyschopnosť a mieru využitia technického zariadenia v priemyselnej sfére. Zaujímavé je, že oba pojmy nie sú doteraz poriadne definované. Prevádzkyschopnosť sa typicky počíta ako percento času, kedy je zariadenie k dispozícii pre svoju činnosť. Ide o veľmi obmedzený pohľad. Zariadenie síce môže byť k dispozícii, ale ak je v zlom technickom stave, môže pracovať iba na zlomok svojho projektovaného výkonu.

Výkon lepšie popisuje súčasný stav údržby zariadenia, čo by sa dalo zapísať takto:

Stav údržby = Súčasný plný výkon zariadenia / Projektovaný maximálny výkon zariadenia

Najlepšie meranie pre činnosť zariadenia je tzv. efektívne využitie definované nasledovne:

Efektívne využitie = Výkon zariadenia / (Stav údržby * Projektovaný maximálny výkon)

Tieto dva parametre by aspoň stanovovali dobre definované metriky so vzťahom k prevádzke a údržbe a prezrádzali by skutočnú hodnotu efektívneho programu údržby závodu. Problémom týchto parametrov je, že stále neriešia spomínaný konflikt, keďže sú to naďalej inverzné funkcie (obr. 1).

Niekedy pomôže nájsť riešenie analógia z iných na výkon zameraných oblastí. V automobilových pretekoch, ktoré sú extrémne zamerané na výkon, je podobný vzťah medzi tímami prevádzky (jazdci) a údržby (personál v depe). Jedna z najúspešnejších organizácii v motošporte, Hendrick Motorsports, prezradila kľúč k úspechu. Tvrdí, že skôr, ako sa sústrediť primárne na stav údržby alebo efektívne využitie, je hlavnou prioritou víťazstvo v pretekoch. Všetko ostatné sa tomu podriaďuje.

Zadefinovaním primárneho cieľa, ktorý sa snažia efektívne dosiahnuť jazdci aj technici v depe, sa podarilo vytvoriť neuveriteľne kooperatívny vzťah v pretekárskych tímoch Hendrick Motorsports. A výsledky sú fenomenálne.

Samozrejme, v priemyselných činnostiach vyhrať preteky nie je hlavným cieľom a nie je to ani primárne meradlo úspechu. Môžu sa však inšpirovať a naučiť niečo práve od takýchto športových tímov tým, že sa pokúsia identifikovať, aký je spoločný cieľ tímov údržby a prevádzky. Ak sa podarí identifikovať spoločný cieľ a vyplývajúci výkonnostný parameter, výsledky v zlepšení spolupráce a výkonu môžu byť ohromujúce.

Určiť ekvivalent „víťazstva“ v priemyselných činnostiach však môže byť ťažké. Inými slovami, čo je ústredný cieľ prevádzky a údržby, ktorý by bol nadradený individuálnym ukazovateľom KPI v oboch oblastiach?

Efektívna odpoveď na túto otázku môže byť oveľa jednoduchšia ako sa zdá. Existencia tímov prevádzky a údržby v priemyselných podnikoch je priamo spätá s najhlavnejším cieľom, kvôli ktorému vôbec vznikajú – zarábať peniaze. V reálnom svete sú rôzne prekážky, ktoré obmedzujú schopnosť kontinuálne prevádzkovať akékoľvek technické zariadenie pri súčasnom 100% stave údržby a 100% efektívnom využití. Preto je potrebné nájsť nejaký ideálny bod, kde je výkon zariadenia optimálny z finančného hľadiska (obr. 2). Ak sa takýto bod nájde, môže to znamenať pre zariadenie ekvivalent „víťazstva“. O efektívne meranie vektora finančnej výkonnosti zariadenia sa môžu postarať na senzoroch založené evidenčné a prevádzkové ukazovatele v reálnom čase.

Informácia o výkone zariadenia môže byť pre tímy prevádzky aj údržby k dispozícii v jednoduchých kontextuálnych informačných obrazovkách alebo vyhodnocovacích tabuľkách. Tie poskytujú návod a spätnú väzbu personálu, ktorý tak vidí, či jeho aktivity majú pozitívny alebo nepriaznivý dopad na prevádzku. Keďže oba tímy sledujú rovnaký cieľ, stupeň vzájomnej spolupráce prirodzene narastá. To môže priniesť pôsobivé výsledky v podobe zvýšenej ziskovosti.

Hoci je táto perspektíva reálneho času krokom vpred pri tradičných výkonových ukazovateľoch zariadenia, je limitovaná, pretože zohľadňuje iba okamžitý výkon zariadenia v akomkoľvek časovom okamihu a neberie do úvahy degradáciu výkonu zariadenia spôsobenú jeho životnosťou alebo opotrebovaním. Toto sa dá efektívne vyriešiť vyhodnocovaním výkonu zariadenia z prevádzkového a finančného hľadiska v čase (obr. 3).

Pri tvorbe softvérového modelu ideálnej prevádzky zariadenia môže byť aktuálny prevádzkový výkon zariadenia v akomkoľvek čase vydelený namodelovaným ideálnym prevádzkovým výkonom. K dispozícii je tak ukazovateľ prevádzkovej výkonnosti zariadenia, ktorý je možné zobraziť v akomkoľvek historickom priebehu. Ten sa môže následne porovnať s trendom finančnej výkonnosti zariadenia, čím sa poskytne dôležitá informácia potrebná pre riadenie výkonnosti zariadenia z hľadiska zisku. Rozhodnutia, ako dlho prevádzkovať zariadenie medzi preventívnou údržbou, či predĺžiť jeho prevádzku a splniť výrobný plán resp. kedy uvažovať nad modernizáciou alebo výmenou zariadenia, je možné urobiť z pohľadu prevádzky aj financií.

Zlepšenie výkonnosti zariadenia

Akonáhle sa aplikujú adekvátne výkonnostné opatrenia a tímy prevádzky, údržby, inžinieringu, kontroly a riadenia majú k dispozícii informácie potrebné na realizáciu spoločných lepších a včasnejších rozhodnutí, výkon a ziskovosť prevádzky začne výrazne narastať.
Toto by sa však malo považovať iba za prvý krok v procese optimalizácie ziskovosti zariadenia. Obr. 4 ukazuje zjednodušený pohľad na tradičný postup zlepšovania tímov prevádzky a údržby. Pravá strana obrázku zobrazuje progres v prevádzke od základného riadenia, cez pokročilé riadenie až po optimalizáciu procesu. Úspech týchto programov sa obvykle meral prostredníctvom ukazovateľov KPI. Ľavá strana zobrazuje podobne tradičný progres v správe technického zariadenia od reaktívnej, cez preventívnu až po prediktívnu údržbu. Kľúčovým krokom vpred je, keď sa tieto dva pohľady spoja a ponúknu kombinovaný pohľad na výkonnosť a keď finančné a prevádzkové ukazovatele reálneho času poskytnú konvergenčný mechanizmus.

S realizovanými meraniami môžu priemyselné organizácie pristúpiť ku kontinuálnemu zlepšovaniu profitu určením a realizáciou špecifických projektov. Hlavnou výhodou vyplývajúcou zo systému výkonnosti zariadenia je to, že každé zlepšenie je jednoznačne merateľné z prevádzkového aj finančného hľadiska. To umožňuje priemyselným prevádzkam efektívne porozumieť tomu, čo naozaj prináša hodnotu a čo nie. V priebehu času sa podniky naučia sústrediť na tie aktivity a kroky, ktoré majú pre ne najväčší prínos. Výsledkom je bezprecedentné zlepšenie v ziskovosti priemyselných činností.
Záver
Na zvýšenie výkonnosti technických zariadení majú dnes priemyselné podniky k dispozícii technológie aj príslušné know-how. Úspech v tejto oblasti si vyžaduje, aby spoločnosti upustili od svojich tradičných pohľadov a vytvorili prostredie, kde sa dá dobre spolupracovať a je podporené vhodnými ukazovateľmi výkonu i technológiou reálneho času.

http://software.schneider-electric.com

-bb-