V predchádzajúcich častiach seriálu sme rozobrali dve prístupy ku kalibrácii meracej slučky – kalibrácia celej meracej slučky a kalibrácia prístrojov v rámci slučky individuálne. V záverečnej časti zodpovieme na otázku, ako si vybrať medzi kalibráciou slučky a kalibráciou prístroja.

Ako si vybrať medzi kalibráciou slučky a kalibráciou prístroja

Výber medzi kalibráciou slučky a kalibráciou prístroja nie je o výbere jednej metódy pred druhou. V praxi závisí výber od účelu merania, požadovanej presnosti a rizík spojených s nesprávnymi meraniami. Najdôležitejšou otázkou nie je, ako kalibrovať, ale čo je potrebné zabezpečiť.

Sledovateľnosť, dokumentácia a súlad s predpismi

Pre kritické prístroje je kalibrácia často nielen technickou úlohou, ale aj požiadavkou na dokumentáciu. V prípadoch, keď je na účely sledovateľnosti, auditov alebo súladu s predpismi potrebný špeciálny kalibračný certifikát, je kalibrácia prístroja zvyčajne nevyhnutná. Kalibrácia slučky od začiatku do konca môže potvrdiť správny výkon slučky, ale zvyčajne neposkytuje individuálne kalibračné záznamy pre každý prístroj. To je obzvlášť dôležité v regulovanom prostredí, kde kalibračná dokumentácia musí jasne ukazovať, ktorý prístroj bol kalibrovaný voči ktorej referencii a aký bol výsledok. V takýchto prípadoch je kalibrácia prístroja potrebná bez ohľadu na to, či by kalibrácia slučky bola technicky postačujúca.

Požadovaná presnosť a tolerancia

Čím je požadovaná tolerancia užšia, tým dôležitejšie je pochopenie výkonu jednotlivých prístrojov. Ak je povolená chyba relatívne veľká v porovnaní s presnosťou prístrojov v slučke, kalibrácia slučky je často postačujúca. Keď sú tolerancie úzke, zvyčajne sa vyžaduje kalibrácia prístrojov na identifikáciu a opravu malých chýb v jednotlivých komponentoch.

Kombinácia kalibrácie slučky a kalibrácie prístrojov

V mnohých prevádzkach najefektívnejšia stratégia kalibrácie kombinuje:

  • kalibráciu slučky pre efektívne potvrdenie výkonu slučky,
  • kalibráciu prístrojov pre kritické slučky alebo po zmenách,
  • čiastočnú kalibráciu slučky, kde úplné testovanie od začiatku do konca nie je praktické.

Namiesto dodržiavania pevného pravidla je cieľom použiť správnu metódu v správnom čase.

Výhody a nevýhody kalibrácie slučky a kalibrácie prístrojov

Kalibrácia slučky aj kalibrácia prístrojov majú jasné výhody a obmedzenia. Ich pochopenie vám pomôže vybrať si najvhodnejšiu metódu pre danú situáciu.

Kalibrácia slučky

Výhody:

  • Kalibruje celú meraciu slučku od začiatku do konca naraz.
  • Potvrdzuje presnosť hodnoty používanej riadiacim systémom.
  • Eliminuje potrebu odpájať jednotlivé prístroje počas kalibrácie.
  • Môže byť efektívnym spôsobom kalibrácie niekoľkých podobných slučiek.

Nevýhody:

  • Často vyžaduje dvoch ľudí, jedného v teréne a jedného v riadiacej miestnosti.
  • Neposkytuje individuálne výsledky kalibrácie ani certifikáty pre každý prístroj.
  • Môže skryť chyby jednotlivých prístrojov kvôli kompenzácii chýb.
  • Nie je vždy praktické, ak nie je možné pristupovať k snímaču alebo ho simulovať.

Kalibrácia prístroja

Výhody:

  • Poskytuje jasné výsledky kalibrácie a sledovateľnosť pre každý prístroj.
  • Poskytuje individuálny kalibračný certifikát pre každý prístroj.
  • Často ju môže vykonať jeden technik.
  • Uľahčuje identifikáciu a opravu chýb v konkrétnych zariadeniach.
  • Umožňuje rôzne kalibračné intervaly pre rôzne prístroje v slučke.

Nevýhody:

  • Vyžaduje viac práce, keď slučka obsahuje niekoľko prístrojov.
  • Často zahŕňa odpájanie a opätovné pripojenie prístrojov, čo zvyšuje riziko chýb v zapojení alebo konfigurácii.
  • Neoveruje výkon celej slučky.

Kalibračný prístup založený na riziku

Nie všetky komponenty v meracej slučke sú rovnako vystavené driftu alebo poruche. Niektoré prístroje pracujú v drsnejších podmienkach alebo sú vystavené väčšiemu procesnému namáhaniu ako iné. Kalibračný prístup založený na riziku zameriava kalibračné úsilie tam, kde je riziko najvyššie. Namiesto kalibrácie celej slučky v rovnakom intervale možno jednotlivé prístroje, ktoré sú náchylnejšie na drift, kalibrovať častejšie. Napríklad snímač procesnej teploty vystavený veľkým teplotným zmenám môže vyžadovať častejšiu kalibráciu ako zvyšok slučky, zatiaľ čo kalibrácia celej slučky sa vykonáva menej často. Tento prístup pomáha efektívne využívať kalibračné zdroje a zároveň zachovať dôveru v celkové meranie.

Bezpečnostné prístrojové systémy a kalibrácia slučky

Jednou z bežných aplikácií, kde sa kalibrácia slučky široko používa v procesnom priemysle, sú bezpečnostné prístrojové systémy (SIS). V aplikáciách SIS je hlavným problémom to, či celá bezpečnostná slučka funguje správne od začiatku do konca, nielen to, ako jednotlivé prístroje fungujú samostatne. Z tohto dôvodu sa meracie slučky SIS často testujú a overujú aplikáciou referenčného signálu v prevádzke a pozorovaním reakcie v celom signálovom reťazci vrátane logického systému a konečnej indikácie alebo akcie. Vďaka tomu je kalibrácia a testovanie slučky prirodzeným a praktickým prístupom k bezpečnostne kritickým slučkám.

Záver

Kalibrácia slučky a kalibrácia prístrojov nie sú konkurenčné metódy. Sú to doplnkové prístupy, ktoré slúžia rôznym účelom pri udržiavaní spoľahlivých a presných meraní. Kalibrácia slučky poskytuje efektívny spôsob, ako potvrdiť, že nameraná hodnota používaná riadiacim systémom je dostatočne presná na zamýšľaný účel. Kalibrácia prístrojov poskytuje istotu, sledovateľnosť a podrobný prehľad o výkone jednotlivých zariadení.

V praxi najúčinnejšie kalibračné stratégie kombinujú tieto dva prístupy. Kalibráciu slučky možno použiť na efektívne overenie celkového výkonu slučky, zatiaľ čo kalibrácia prístrojov sa používa tam, kde presnosť, sledovateľnosť alebo zmeny v slučke vyžadujú hlbšiu analýzu. Pochopením silných stránok a obmedzení každej metódy môžu organizácie robiť lepšie rozhodnutia o kalibrácii, znížiť zbytočnú prácu a udržať si dôveru vo svoje meracie systémy.

Koniec seriálu.
Redakčne krátené.
Zdroj: Loop Calibration or instrument Calibration. Beamex, White Paper. [online]. 

-tog-