Neoprávnené uvedenie stroja na trh alebo do prevádzky

Výrobca alebo dovozca môže uviesť na trh alebo do prevádzky len také stroje, ktoré spĺňajú všetky bezpečnostnotechnické požiadavky, ktoré sa na ne vzťahujú. K častým nedostatkom patrí uvedenie na trh takých strojov, ktoré nespĺňajú všetky požiadavky právnych a ostatných predpisov (vrátane technických noriem), nebola na nich posúdená zhoda a strojné zariadenia neboli vybavené značkou CE. Takéto výrobky nesmú byť uvedené na trh alebo do prevádzky. Za uvedenie do prevádzky sa považuje aj výroba zariadení určených len pre vlastnú potrebu.

Na obr. 1 je starší typ stojanovej vŕtačky, do ktorej bol vykonaný zásah tým, že bol na nej upravený remeňový prevod. Prevádzkovateľ si neuvedomil skutočnosť, že z dôvodu zásahu do stroja je potrebné nové posúdenie zhody takto upraveného stroja s bezpečnostnotechnickými požiadavkami. Takýto stroj už musí vyhovovať požiadavkám legislatívy platnej v čase posúdenia po zásahu do stroja. Takáto vŕtačka sa nesmie používať, kým nebude spĺňať všetky požiadavky právnych a ostatných predpisov, ktoré sa na ňu vzťahujú.

Chýbajúce, nedostatočné alebo nefunkčné ochranné zariadenie

Nedostatky na ochranných zariadeniach strojov, ako je napríklad odstránenie ochranného krytu alebo znefunkčnenie elektrického blokovania chodu stroja pri otvorenom kryte, sú závažné nedostatky v dodržiavaní právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré často vedú k vzniku pracovných úrazov. Podľa čl. 2.8 prílohy č. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov, ak je možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku, ktorý môže spôsobiť úraz, tieto časti musia byť vybavené krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva.

Kryty a iné ochranné zariadenia: 

  1. musia mať pevnú konštrukciu,
  2. nesmú vytvárať ďalšie nebezpečenstvo,
  3. nesmú sa dať ľahko odstrániť alebo vyradiť z činnosti,
  4. musia byť umiestnené v primeranej vzdialenosti od zóny nebezpečenstva,
  5. musia byť riešené tak, aby neobmedzovali výhľad obsluhy na celý priestor, v ktorom sa pracovný prostriedok používa,
  6. musia umožniť činnosť potrebnú na upevnenie alebo výmenu častí pracovného prostriedku a činnosť pri údržbe tak, aby sa prístup obmedzil len do priestoru, v ktorom sa uvedená činnosť vykonáva, a bez odstránenia krytu alebo ochranného zariadenia, ak je to možné.

Príklady nesprávnej praxe – používanie strojov bez ochranných zariadení

Stojanová vŕtačka sa používa bez pevného krytu remeňových prevodov, v ktorých blízkosti obsluha manipuluje rukou. V prípade neopatrnosti nemožno vylúčiť zachytenie ruky, čiapky alebo vlasov obsluhy vŕtačky do remeňových prevodov. Pevný plechový kryt má byť v hornej časti pripevnený skrutkami (obr. 1).

Výrobná linka má odstránené ohradenie linky a znefunkčnené blokovanie jej chodu v prípade otvorenia vstupov do ohradenia linky, čím sa umožnil a uľahčil vstup obsluhy k manipulátoru a dopravníku, t. j. do zóny nebezpečenstva linky za jej chodu. Týmto zásahom došlo k stavu, že v prípade vstupu obsluhy do priestoru linky nedôjde k jej zastaveniu (obr. 2).

Príklad správnej praxe – používanie ochranných zariadení (obr. 3)

Výrobná linka pozostávajúca z viacerých strojov musí byť vybavená funkčnými ochrannými zariadeniami. Medzi najbežnejšie ochranné zariadenia patria:

  1. fotoelektrické ochranné pole,
  2. ochranný kryt s blokovaním chodu stroja,
  3. pevný kryt elektrického rozvádzača,
  4. vnútorné ohradenie linky,
  5. ochranná rohož reagujúca na tlak,
  6. bezpečnostný vypínač,
  7. ohradenie linky so vstupom s blokovaním chodu stroja v prípade jeho otvorenia.

Používanie nebezpečných pracovných postupov

Zamestnávatelia často určujú pracovné postupy tak, aby bola výroba na strojoch čo najefektívnejšia, pričom bezpečnosť určeného pracovného postupu je druhoradá. Neurčujú teda bezpečné pracovné postupy, ale pracovné postupy, ktoré majú viesť k zvýšeniu produkcie, čo je v rozpore s právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Rovnako prenechanie pracovného postupu na svojvôľu zamestnancov obsluhujúcich stroje je v rozpore s § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný určovať bezpečné pracovné postupy.

Príklad nesprávnej praxe – nebezpečný pracovný postup pri obsluhe lisu (obr. 4)

Obsluha lisu pri vkladaní a vyberaní výliskov rukou zasahuje do zóny nebezpečenstva v pracovnom priestore, pričom nohou spúšťa chod lisu. Pri nesprávnej koordinácii pohybov môže dôjsť k spusteniu lisu práve v čase, keď sa ruka obsluhy nachádza v pracovnom priestore, a k následnej amputácii časti ruky. Týmto pracovným postupom sa urýchľuje výroba daného výlisku na úkor bezpečnosti obsluhy. V prípade používania dvojručného ovládacieho zariadenia je potrebný na lisovanie dlhší čas, čo znižuje efektívnosť výroby.

Príklad správnej praxe – bezpečný pracovný postup pri obsluhe lisu (obr. 5)

Lis sa uvádza do chodu použitím dvojručného ovládacieho zariadenia. Aby sa zvýšila úroveň bezpečnosti, je zóna nebezpečenstva v pracovnom priestore lisu chránená kombináciou ochranných zariadení – pevným krytom, fotoelektrickým ochranným poľom, dvojručným ovládacím zariadením a bezpečnostným vypínačom. Správne používanie týchto ochranných zariadení znižuje riziko vzniku pracovného úrazu pri výrobe výliskov.

Zdroj: Bezpečné používanie strojov. Národný inšpektorát práce. [online]. Citované 14. 3. 2023. 

Publikované so súhlasom Národného inšpektorátu práce.

Ing. František Cyprich a kol.
frantisek.cyprich@ip.gov.sk