Obr. Na základe počítača SM 3-20 vznikla aj interaktívna grafická stanica GS 1, ktorá obsahovala okrem počítača SM 3-20 aj abecedne číslicový videoterminál CM 7202 a interaktívny vektorový grafický displej CM 7405.


Po inicializačnej etape Ústavu technickej kybernetiky (ÚTK) SAV má v tejto histórii nezastupiteľné miesto Výskumný ústav výpočtovej techniky (ďalej VÚVT) v Žiline. Z pôvodného malého výskumno- -vývojového strediska Tesly Orava v Žiline vznikol vysoko hodnotený výskumný ústav s federálnou pôsobnosťou (t. j. v rámci celého vtedajšieho Československa), ktorý bol však uznávaným partnerom v celom hospodárskom priestore RVHP v projekte Systému malých elektronických počítačov (SMEP). Aj keď významným „iniciátorom“ rozvoja tohto odvetvia elektrotechniky v krajinách RVHP bolo embargo USA a ďalších krajín NATO na vývoz tejto pokrokovej technológie do krajín RVHP, zanietenosť mladých elektrotechnikov na Slovensku umožnila vybudovať, a to napriek prísnemu embargu, toto nové odvetvie priemyslu v podstate z nuly na vysokú technologickú úroveň.

Prvý slovenský 16-bitový riadiaci počítač RPP 16 (ktorého výskum, zakončený laboratórnou vzorkou, riešil UTK SAV a vývoj zakončený realizáciou a skúškami prototypov a odovzdaním dokumentácie do výroby, riešil (predchodca) VUVT Žilina) sa začal vyrábať v závode Tesla Orava v Námestove v roku 1974 a v Československu najrozšírenejší 16-bitový minipočítač SMEP SM 4-20, tiež vyvinutý v Žiline, sa začal vyrábať v tom istom (ale medzičasom premenovanom) závode ZVT Námestovo v roku 1980, t. j. cca 3 roky po začatí výroby porovnateľného špičkového minipočítača v USA. V krajinách RVHP vôbec prvý výkonný 32-bitový minipočítač SMEP s virtuálnou pamäťou SM 52/12 bol tiež vyvinutý vo VÚVT v Žiline v r. 1984 a vyrábať sa začal v k. p. ZVT v roku 1986 (vo VÚVT Žilina už v r. 1985). Porovnateľný počítač z USA bol pritom prísne embargovaný (údajným dôvodom prísneho embar ga na vývoz bolo používanie tohto počítača pri programovaní rakiet s plochou dráhou letu s jadrovými hlavicami typu Pershing, rozmiestnenými USA v 80. rokoch 20. stor. v západnej Európe).

Toto nové odvetvie elektroniky dalo prácu tisíckam vysokokvalifikovaných pracovníkov vo výskume, vývoji, výrobe, nasadzovaní a servise prostriedkov výpočtovej techniky. Je (možno) na škodu veci, že tak ako aj v iných odvetviach nastupujúca globalizácia spôsobila likvidáciu tohto výrobného odvetvia, a to nielen u nás, ale v podstate v celej Európe. No v Európe, ako aj u nás, tisícky vyškolených špecialistov v oblasti IT umožnili hladký prechod Slovenska, resp. celej Európy do éry informačnej spoločnosti.

Prvotným zámerom pri spracovaní tohto prehľadu bolo pripomenutie si jednej významnej etapy rozvoja elektrotechnického priemyslu na Slovensku a tiež pozdvihnutie sebavedomia tých výskumno-vývojových pracovníkov Výskumného ústavu výpočtovej techniky v Žiline, ktorí významným spôsobom prispievali k rozvoju IT na Slovensku. Druhým, nemenej významným zámerom bolo na základe historickej skúsenosti povzbudiť súčasných politikov a vrcholových manažérov k vytváraniu podmienok na podobné výskumno-vývojové projekty, ktoré by využili tvorivý potenciál mladých absolventov vysokých škôl a súčasne vytvárali pre slovenský priemysel realizačné projekty s vysokou pridanou hodnotou. Fondy z EÚ k tomu vytvárajú dobré predpoklady.

Okolnosti vzniku Výskumno-vývojového strediska Tesly Orava v Žiline

V druhej polovici 60. rokov boli v Československu realizované viaceré významné opatrenia na podporu výskumu, vývoja, výroby a nasadzovania výpočtovej techniky do národného hospodárstva. V r. 1965 bola rozhodnutím ministra všeobecného strojárstva vytvorená Výrobno-hospodárska jednotka (VHJ) v Závodoch priemyselnej automatizácie (ZPA) so sídlom v Prahe. V rámci nej vznikol Výskumný ústav matematických strojov (VÚMS) v Prahe. V r. 1965 bol tiež rozhodnutím ministra všeobecného strojárstva vytvorený Výskumný ústav automatizácie priemyslu (VÚAP) v Prahe. Závod ZPA Čakovice Praha bol poverený výrobou počítačov druhej generácie ZPA 600, navrhnutých vo VÚMS Praha, závod Aritma Praha výrobou diernoštítkovej techniky a ZVS Brno okrem výroby ďalekopisov tiež výrobou elektrických písacích strojov, diernopáskovej techniky a magnetických diskových pamätí.

Mimo tohto prúdu nechcela zostať ani VHJ Tesla Praha, no tá sa rozhodla riešiť výrobu výpočtovej techniky nie vlastným vývojom, ale nákupom licencie. Štát jej schválil nákup licencie na výrobu počítača druhej (niekde uvádzanej tiež 2,5-tej) generácie na báze tranzistorov (od firmy BULL – General Electric, Francúzsko) v r. 1967 v prospech podniku Tesla Pardubice. Sériová výroba licenčných počítačov pod názvom Tesla 200 sa rozbehla r. 1969. Nadväzne sa uskutočnili veľké investície do súčiastkovej základne (zavedenie výroby TTL integrovaných obvodov v Tesle Rožnov, pamätí na báze tenkých magnetických vrstiev (TMV) v Tesle Blatná, zavedenie výroby feritových pamäťových jadier a blokov v Pramet Šumperk) a do výroby periférnych zariadení, napr. MPM 40 v Tesle Pardubice a pod. – všetko v ČR.

Medzičasom sa však v Rade vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) prijalo rozhodnutie, že v podmienkach embarga uvaleného krajinami NATO na vývoz výpočtovej techniky do krajín RVHP, resp. Varšavskej zmluvy, a v súlade so svetovými trendmi, kde sa viac- -menej presadila hegemónia firmy IBM vo výrobe a dodávkach počítačov tretej generácie spracúvajúcich dáta (nie však vo výrobe minipočítačov a riadiacich počítačov), treba skoordinovať úsilie krajín RVHP na zabezpečenie sebestačnosti v štandardných počítačoch spracúvajúcich dáta, a preto bola v r. 1968 vytvorená Medzivládna komisia pre výpočtovú techniku (MVK VT) krajín RVHP. Tá rozhodla o vytvorení Jednotného systému elektronických počítačov (JSEP), v ktorom Československo zastupoval od r. 1969 VÚMS Praha. VÚMS tak uznal realitu a zanechal rozvíjanú líniu počítačov ZPA 600 a svoju aktivitu v oblasti počítačov spracúvajúcich dáta preniesol v plnom rozsahu na JSEP.

Slovensko nebolo nijako zahrnuté do týchto perspektívnych technologických aktivít. Len Ústav technickej kybernetiky Slovenskej akadémie vied (ÚTK SAV) v Bratislave riešil v rokoch 1965 až 1968 výskumnú úlohu SAV pod názvom Rýchly programový procesor (RPP). Úlohu v r. 1968 zakončil postavením laboratórnej vzorky (LV) 16-bitového procesora orientovaného na riadenie v reálnom čase. Lenže aj v ÚTK SAV si uvedomovali, že od laboratórnej vzorky procesora k fungujúcemu riadiacemu počítaču schopnému sériovej výroby je veľmi dlhá cesta.

Vznik VVS TO Žilina

Preto sa vedenie ÚTK SAV v r. 1968 spojilo s vedením najväčšieho slovenského výrobcu elektroniky n. p. Tesla Orava a spoločne predložili návrh štátnej úlohy rozvoja vedy a techniky, ktorej realizačným výstupom mal byť rýchly riadiaci počítač 3. generácie na riadenie procesov v reálnom čase pod názvom RPP 16, ktorý mal byť vyrábaný v novobudovanom závode Tesly Orava v Námestove. Projekt bol v r. 1968 schválený a od r. 1969 bola do štátneho plánu rozvoja vedy a techniky zaradená úloha č. P-04-561 079 Univerzálny riadiaci počítačový systém 3. generácie RPP 16. Funkciou koordinátora bol poverený ÚTK SAV, úlohu realizátora prevzala Tesla Orava, n. p. Na základe týchto rozhodnutí prijal podnikový riaditeľ Tesly Orava rozhodnutie vybudovať Výskumno-vývojové stredisko Tesly Orava v Žiline (ďalej VVS) ako gesčné a odborne spôsobilé pracovisko na zabezpečenie vývoja a zavedenie výroby počítačov RPP 16 v novobudovanom závode Tesly Orava v Námestove. Pracovníci VVS Tesly Orava v Žiline, väčšinou novoprijatí pracovníci – čerství absolventi vysokých škôl, sa od r. 1969 zúčastňovali na štúdiu podkladov z ÚTK SAV, niektorí na stážach v ÚTK SAV aj priamo na výskume ďalších modulov počítača, ako I/O kanál, kanál jednoslovných prenosov (KJP), kanál blokových prenosov (KBP) a riadenie referenčných prídavných zariadení.

V nasledujúcom roku 1970 už pracovníci VVS v Žiline zrealizovali a na konci roka aj oživili prvú tzv. malodoskovú (MD) verziu funkčného vzoru (FV) základnej jednotky počítača RPP 16, pozostávajúcu z vlastného procesora, feritovej operačnej pamäte, I/O kanála, KJP a referenčných prídavných zariadení (elektrického písacieho stroja, snímača a dierovača diernej pásky).

Prvýkrát vôbec bola realizovaná a oživená aj vlastná feritová operačná pamäť (ktorú v LV zastupovala pamäť dovezená zo zahraničia). Koordinačné pracovisko uznalo námietky, že technológia malých dosiek nie je vhodná na sériovú výrobu RPP 16, a preto zadalo do Konštrukty Trenčín konštrukčné a technologické prepracovanie zrealizovanej MD verzie FV na tzv. veľkodoskovú (VD) verziu FV. VVS preto po skúškach malodoskovej verzie FV odovzdalo v r. 1971 do Konštrukty verifikovanú dokumentáciu FV a Konštrukta na základe týchto podkladov vypracovala dokumentáciu VD FV, vyrobila FV základnej jednotky počítača a v r. 1972 ho odovzdala zadávateľovi.

VVS Žilina bolo v roku 1972 premenované na Výskumno-vývojové laboratóriá Tesly Orava (ďalej VVL TO) v Žiline, no stále zostali detašovaným hospodárskym strediskom technického úseku. VVL Žilina vypracovali po testovaní a skúškach VD FV RPP 16 prototypovú (PT) dokumentáciu a v r. 1973 vyrobili a oživili prvý prototyp (PT), vykonali typové skúšky a koncom roka aj tzv. komisionálne skúšky PT, ktoré odporučili odovzdať počítač do výroby v Námestove. Začiatkom r. 1974 VVL Žilina odovzdali podľa výsledkov skúšok upravenú výrobnú dokumentáciu výrobnému závodu a ten do konca r. 1974 vyrobil sériu prvých desiatich výrobných kusov.

V r. 1971 sa začal vo VVS Žilina samostatný vývoj zjednodušenej (tzv. mini) verzie počítača pod označením RPP 16 M, pričom pôvodné RPP 16 sa začalo označovať ako RPP 16 S. Pri verzii RPP 16 M sa vo VVL Žilina – na rozdiel od RPP 16 S – realizovala kompletne i veľkodosková verzia FV RPP 16 M, samozrejme aj PT a skúšky v termínoch ako RPP 16S vrátane typových a komisionálnych skúšok koncom r. 1973; následne začiatkom r. 1974 sa odovzdala upravená výrobná dokumentácia výrobnému závodu.

Transformácia a rast VVL TO Žilina

VVL Žilina v rokoch 1974 – 1978 už samostatne riešili samostatnú odborovú úlohu technického rozvoja RC-1-22-0210: Inovácia systému počítačov RPP 16 a rozvoj technológie výroby. V rámci tejto úlohy vyriešili tiež inovovanú, tzv. stojanovú verziu RPP 16 S, ako aj inovovanú stojanovú verziu RPP 16 M, pričom riešenie výrazne technicky zdokonalili:

  • doplnili základnú jednotku oboch počítačov RPP 16 aj o riadiacu jednotku (RJ) diskových pamätí DP 4 a RJ ½“ magnetických páskových pamätí MPM 40, pripojené cez kanál blokových prenosov (KBP),
  • doplnili pripojenie mozaikovej tlačiarne DZM 180, displejov EC 7063 (vyvinutých vo VVL Žilina v rámci programu JSEP I) a ďalekopisov T 100 cez kanál jednoslovných prenosov (KJP),
  • doplnili základnú jednotku oboch počítačov RPP 16 aj o modulárnu stavebnicovú jednotku styku s prostredím (JSP) v stojanovej verzii, pripojiteľnú cez KJP alebo KBP,
  • rozšírili základný 16-úrovňový prerušovací systém do 256 úrovní,
  • vyriešili feritovú operačnú pamäť 64K18 tak, aby v stojanovej verzii pre RPP 16 S zaberala iba jeden stojan, zatiaľ čo v pôvodnej stolovej verzii z Konštrukty Trenčín by zaberala štyri dvojskrine,
  • procesor RPP 16 S v stojanovej verzii doplnili o aritmetiku v dvojnásobnej presnosti v pevnej rádovej čiarke a v pohyblivej rádovej čiarke v jednoduchej presnosti (DP&FP).

Modulárna JSP pritom v náročných inštaláciách, napr. v Elektrárni Nováky, blok ENO IV, niekoľkonásobne prekračovala rozsah samotného počítača. Realizované výsledky vo forme dokumentácie pre výrobu priebežne odovzdávali VVL realizátorovi tak, že prvé dodávky počítačov RPP 16 S a RPP 16 M v stojanovej verzii z výroby začali už v r. 1978 a dodávky JSP v stojanovej verzii začali už v r. 1977.

Počítače RPP 16 boli základom týchto riadiacich systémov:

  • Elektráreň Nováky ENO IV – dvojpočítačový systém riadenia výroby elektrickej energie v energobloku 2 x 200 MW,
  • Slovenský energetický dispečing Žilina – dvojpočítačový systém riadenia rozvodu elektrickej energie v pôsobnosti SSR,
  • Vodné elektrárne Trenčín – riadenie Vážskej kaskády vodných elektrární,
  • ZVL Kysucké Nové Mesto – riadenie automatizovaného skladu,
  • SCP Ružomberok – riadenie papierenského stroja,
  • ORGREZ Brno – trenažér obsluhy atómových elektrární.

Rozvoj závodu VVL TO Žilina

Rok 1976 znamenal pre dovtedy hospodárske stredisko Výskumnovývojové laboratóriá Tesly Orava v Žiline významný krok vpred. Od r. 1976 sa pretransformovalo na Výskumno-vývojové laboratóriá Tesly Orava, závod v Žiline (ďalej VVL), čím sa výrazne rozšírili ich právomoci, ale aj zodpovednosť. No hlavne na seba prevzali funkciu koordinačného aj hlavného riešiteľského pracoviska programu Systému malých elektronických počítačov (SMEP) v Československu.

VVL začali intenzívne presadzovať plnenie národných potrieb v tzv. malej výpočtovej technike programom SMEP a v rámci tohto programu sa stali významným hráčom i v celom medzinárodnom programe SMEP. Po skúsenostiach s dodatočným zabezpečovaním základného programového vybavenia pre už vyrábané počítače RPP 16 presadzovali VVL od začiatku líniu maximálnej systémovej kompatibility so systémovými vzormi.

V prvej etape projektu SMEP (neskôr označovanej SMEP I) sa VVL sústredili na presadenie a realizovanie vývoja dvoch výkonovo odstupňovaných, no modernejších 16-bitových minipočítačov SM 3-20 a SM 4-20 namiesto starších SM 3 a SM 4, riešených a vyrábaných v ostatných krajinách SMEP. Napriek úspešnému zvládnutiu novej generácie feritových operačných pamätí s feritovými jadrami s priemerom 0,55 mm a kompaktným pamäťovým modulom 8K18 presadzovali VVL použitie polovodičových operačných pamätí pre perspektívne mini- a mikropočítače SMEP, čo sa potvrdilo ako správne koncepčné rozhodnutie po zavedení výroby dynamických pamäťových prvkov NMOS RAM MHB 4116 v Tesle Piešťany.

Napriek prvotným námietkam z ostatných členských krajín SMEP VVL presadili pripojovanie terminálov cez asynchrónny sériový prenos prúdovou slučkou IRPS (na ktorý spracovali aj normatívny materiál), čo sa napokon stalo všeobecne zavedeným štandardom počítačov SMEP.

Ako závod Tesly Orava sa VVL prioritne sústredili na vyriešenie obrazovkových videoterminálov CM 7202, ktoré sa stali štandardom minimálne v Československu, a ich zavedenie do výroby v Tesle Orava. Škoda len, že výrobca obrazoviek Tesla Rožnov nebol ochotný zainvestovať do zvýšenia kvality ich zobrazovania.

Vývoj základného 16-bitového minipočítača SM 3-20 so spoločnou zbernicou (SZ) s feritovou operačnou pamäťou (FOP) 32K18, podsystémom kazetových diskových pamätí (KDP) s mechanizmami CM 5400 s kapacitou 5 MB, podsystémom snímača a dierovača diernej pásky a videoterminálmi CM 7202 VVL úspešne zakončili v r. 1978 medzinárodnými skúškami, ktoré kladne hodnotili hlavne jeho technickú pokrokovosť a dosiahnutú úroveň systémovej kompatibility.

Vývoj výkonnejšieho 16-bitového minipočítača so spoločnou zbernicou (SZ) SM 4-20 so 64-bitovým procesorom FPP, operačnou polovodičovou pamäťou (OPP) 256 KB so samoopravou jednej chyby a s indikáciou dvojchyby (ECC), podsystémom KDP s mechanizmami CM 5400 s kapacitou 5 MB, podsystémom ½“ magnetickej páskovej pamäte (MPP) a videoterminálmi CM 7202 VVL úspešne zakončili r. 1979 medzinárodnými skúškami. Tento systém sa stal – hlavne pre výhodný pomer výkonu a ceny – na relatívne dlhý čas štandardom v minipočítačoch SMEP nielen v Československu. Pre tieto minipočítače VVL zabezpečili tiež základné programové vybavenie obsahujúce jednopoužívateľské a viacpoužívateľské operačné systémy vhodné aj na prácu v reálnom čase s prekladačmi z vyšších jazykov vrátane jazykov Basic a Fortran.

Počítače SM 3-20, resp. SM 4-20 boli základom týchto riadiacich systémov:

  • VÚLB Bratislava – využitie SM 4-20 v NsP,
  • TOS Hostivař – využitie počítačov SMEP v priamom dispečerskom riadení výroby,
  • OZ 026 Nový Jičín – využitie SM 4-20 v dispečerskom riadení strojárskej výroby,
  • VSŽ Košice – využitie počítačov SMEP v riadiacom systéme vysokej pece.

Pokračovanie v ďalšom čísle.

Ing. Milan Gábik