Realizácia LPS musí byť bezpečná v zmysle legislatívnych a normatívnych požiadaviek na ochranu pred účinkami blesku (súbor STN EN 62305 1 až 4), ale hlavne v zmysle zákona č. 124/2009 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Všeobecne platí, že projektované, zhotovené a prevádzkované zariadenie musí byť bezpečné. Používanie noriem je „dobrovoľné“, avšak len dovtedy, pokiaľ norma nie je súčasťou právneho predpisu, napríklad priamym odkazom na konkrétnu normu, alebo pokiaľ nie je zmluvne dohodnuté vypracovanie projektu a dodanie diela, napríklad LPS, v zmysle konkrétneho normatívneho predpisu (napríklad súboru noriem STN EN 62305).

Vtedy sa normy stávajú všeobecne záväznými. Je potrebné podotknúť, že používanie platných noriem predstavuje splnenie minimálnych požiadaviek na bezpečnosť. Všeobecnú povinnosť dodržiavať normy ustanovuje aj § 39 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. – Zákonník práce, v ktorom sa uvádza, že právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú predpisy na ochranu života a zdravia, hygienické a protiepidemické predpisy, technické predpisy, technické normy, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane a predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia.

Používanie noriem je zakotvené aj v § 3 vyhlášky č. 508/2009 Z. z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (MPSVaR SR), ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia. Podľa § 3 vyhlášky č. 508/2009 Z. z. bezpečnostnotechnickou požiadavkou je požiadavka upravujúca technické riešenie a spôsob prevádzky a kontroly technického zariadenia ustanovená právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Normatívny rámec na návrh a vyhotovenie LPS ustanovuje v SR súbor noriem:

  • STN EN 62305-1:2012 Ochrana pred bleskom. Časť 1: Všeobecné princípy,
  • STN EN 62305-2:2013 Ochrana pred bleskom. Časť 2: Manažérstvo rizika,
  • STN EN 62305-3:2012 Ochrana pred bleskom. Časť 3: Hmotné škody na stavbách a ohrozenie života,
  • STN EN 62305-4:2013 Ochrana pred bleskom. Časť 4: Elektrické a elektronické systémy v stavbách.

Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR (ÚMNS SR) vydal vo februári 2025 nový súbor noriem STN EN IEC 62305-1 až 4 (edícia 3), zatiaľ v anglickom jazyku. Na prekladoch z anglického do slovenského jazyka sa aktuálne stále pracuje. Ukončenie prekladu všetkých štyroch noriem je naplánovaný na koniec roka 2025, ich zverejnenie v slovenskom jazyku sa predpokladá začiatkom roka 2026. Prechodné obdobie používania súboru noriem STN EN 62305 (edícia 2) je do októbra 2027.

Technická norma je podľa ÚMNS SR dokument určený na dobrovoľné používanie, nie je záväzný ako všeobecne záväzný právny predpis (napr. zákon), pričom predstavuje podrobný dokument, ktorý určuje požiadavky na kvalitu a bezpečnosť, dôležité parametre či vlastnosti materiálu, výrobku, súčasti alebo pracovného postupu. Každá realizácia LPS má byť vykonaná na základe dokumentácie na realizáciu stavby (DRS) spracovanej elektroprojektantom (špecialistom na LPS) podľa aktuálne platných noriem v SR na návrh LPS.

Prax však ukazuje, že veľa realizácií je vykonaných len na základe dokumentácie pre stavebné povolenie (DSP). Dokumentácia DSP neposkytuje pre realizátora detailné riešenia LPS, ako napríklad návrh zachytávacej sústavy a presné osadenie zachytávačov, spôsoby uchytenia komponentov LPS, potrebné výpočty (dostatočná vzdialenosť s) a podobne. Je úspechom, ak sa v DSP nájde návrh zvodičov bleskových prúdov alebo zvodičov prepätia SPD (Surge Protection Device) či aspoň zmienka o ich inštalovaní. Ak bude realizátor postupovať len na základe dokumentácie DSP, je vysoko pravdepodobné, že pri výkone OPaOS budú zistené nedostatky a samotný LPS nebude vyhovujúci, teda bude NEBEZPEČNÝ pre osoby nachádzajúce sa v objekte.

Ochranu pred bleskom s použitím aktívnych zachytávačov riešila norma STN 34 1398: 2014-03-01 Ochrana pred účinkami blesku. Aktívne bleskozvody. Norma bola vhodná pre systém ochrany pred účinkami blesku pomocou bleskozvodu s včasnou emisiou výboja (ESE), ktorý sa používa na ochranu objektov a otvorených priestorov pred priamym zásahom blesku. Aktívny bleskozvod sa skúša, vyberá, navrhuje, projektuje, inštaluje a reviduje podľa tejto normy.

Pôvodná národná STN 34 1398: 2014 (ktorá bola de facto prevzatá z NF C 17-102: 2011) bola v previerke odborníkmi oficiálnej pracovnej skupiny PS 709 zriadenej ÚNMS SR vyhodnotená ako neopraviteľná, v ktorej nemožno vykonať revízie z dôvodu oficiálne a odborne preukázaných bezpečnostných rizík jej používania, okrem iného aj vzhľadom na spochybnenú veľkosť ochranného priestoru a vedecky nepodložený a neoveriteľný princíp činnosti aktívnych zachytávačov. Opis procesu zrušenia STN 34 1398:2014 uvádza dokument [2].

Na základe oficiálnych záverov a stanoviska členov pracovnej skupiny PS 709 slovenský národný normalizačný orgán následne normu STN 34 1398: 2014 zrušil 1. 3. 2017 bez náhrady. Zástancovia ESE sa často odvolávajú na pôvodnú francúzsku národnú normu NF C 17-102 zo septembra 2011: Ochrana proti blesku. Systém ochrany proti blesku bleskozvodom s včasnou iniciáciou výboja [3]. Na základe tejto normy zástancovia ESE obhajujú osadenie aktívneho zachytávača ako prvku do systému LPS na objekte (súčasť LPS).

Treba upozorniť, že nejde vyslovene o výrobkovú normu, obsahuje aj pravidlá na inštaláciu bleskozvodovej sústavy, ktoré môžu byť odlišné od pravidiel na inštaláciu LPS uvedených v súbore noriem STN EN 62305. Na medzinárodnej a európskej normalizačnej úrovni pôsobí Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO), Medzinárodná elektrotechnická komisia (IEC ), CEN – Európsky výbor pre normalizáciu či CENELEC – Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike.

V súčasnosti neexistuje normatívny predpis pre ESE vydaný ktoroukoľvek uvedenou organizáciou. Splnením požiadaviek uvedených v súbore noriem STN EN 62305 sa preukazuje ochrana budov pred účinkami atmosférickej elektriny v súlade so zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Koncom roka 2024 bol Národný inšpektorát práce (NIP) požiadaný o stanovisko k ochrane pred účinkami atmosférickej elektriny pomocou ESE (aktívnych zachytávačov).

V odpovedi na žiadosť uviedol stanovisko k ochrane pred účinkami atmosférickej elektriny, v ktorom sa odvoláva na už zverejnené stanovisko na webovej stránke NIP [4]. Zo stanoviska NIP vyberáme len časť pre novo navrhované zariadenia ochrany budov pred účinkami atmosférickej elektriny od 1. 3. 2017. Ochrana budov pred účinkami atmosférickej elektriny sa preukazuje splnením požiadaviek uvedených v súbore STN EN 62 305 1 až 4.

Podľa § 38 ods. 1 zákona, ak zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, plnia povinnosti ustanovené týmto zákonom a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci spôsobom alebo postupom upraveným v slovenskej technickej norme, toto plnenie sa považuje za splnenie požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; tieto povinnosti možno splniť aj iným preukázateľne primeraným spôsobom.

Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, môže splniť požiadavky na ochranu pred bleskom aj iným spôsobom po preukázaní splnenia bezpečnostných požiadaviek, ktoré nesmú zvyšovať úroveň rizík technického zariadenia nad úroveň rizík definovaných v technickej norme. Zamestnávateľ môže splniť požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej BOZP) aj iným preukázateľne primeraným spôsobom (napr. skúškami, meraniami, certifikáciou), pričom musí byť zachovaná aspoň minimálna úroveň BOZP stanovená v príslušných STN.

Ak sa projektant elektrického zariadenia – ochrany objektu pred účinkami atmosférickej elektriny rozhodne v súlade s § 38 ods. 1 a 3 zákona o BOZP použiť iný postup, ako je uvedený v platnej slovenskej technickej norme (napr. STN EN 62 305-2:2013), musí vypracovať analýzu rizík a na základe tejto analýzy navrhnúť riešenie pri dodržaní minimálnej úrovne ochrany bezpečnosti a zdravia stanovenej v platných STN.

Projektant sa v navrhovanom riešení musí vyrovnať s vonkajšou, vnútornou a koordinovanou ochranou objektu pred účinkami atmosférickej elektriny a musí stanoviť požiadavky na overenie bezpečnosti (postup a vyhodnotenie odbornej prehliadky a odbornej skúšky, prípadne úradnej skúšky) ním navrhovaného riešenia. V jeho návrhu musí byť podrobne rozpracované vyhodnotenie neodstrániteľného nebezpečenstva a ohrozenia, ktoré vyplýva z jeho navrhovaných riešení v určených prevádzkových a používateľských podmienkach; zároveň musí vypracovať nielen konštrukčnú dokumentáciu, ale aj sprievodnú technickú dokumentáciu s uvedením informácií o bezpečnom umiestnení, inštalácii, používaní, kontrole, údržbe a oprave elektrických zariadení v súlade s § 4 ods. 1 a ods. 2 zákona o BOZP.

V takýchto prípadoch musí projektant stanoviť aj spôsob overenia bezpečnosti vyhradeného technického elektrického zariadenia odbornou prehliadkou a odbornou skúškou, prípadne úradnou skúškou, ak ide o vyhradené technické elektrické zariadenie skupiny A. Existuje mnoho normatívnych rozporov medzi súborom noriem STN EN 62305 a NFC 17-102. Uvádzame len niekoľko z nich.

Návrh zachytavácej sústavy LPS a následne modelovanie ochranného priestoru zachytávacej sústavy možno v zmysle STN EN 62305-3 určiť pomocou troch metód:

  • metódou ochranného uhla,
  • metódou valivej gule,
  • metódou mreže.

Z uvedených metód je najuniverzálnejšia a najvhodnejšia metóda valivej gule, ktorá vychádza z elektrogeometrického modelu fyzikálnych vlastností blesku, resp. výboja. Ochranný polomer aktívneho zachytávača je daný výpočtom na základe vzorca podľa francúzskej národnej normy NF C 17-102 čl. 5.2.3.2:

Aktívny zachytávač možno definovať ako pasívny zachytávač doplnený o budiacu elektroniku umiestenú pod jeho hrotom, ktorá zaistí včasnú iniciáciu ústretového výboja; z neho sa vychádza pri odvodení druhého ochranného priestoru pre ΔL. (Obr. 1)

Ďalšou zaujímavosťou je skutočnosť, že v priebehu návrhu ochranného priestoru dochádza k zmene podmienok vlastného návrhu (pozri vyššie uvedené dve rovnice), z čoho možno odvodiť umelo vytvorené podmienky návrhu odporujúce zákonom fyziky.

Odborný príspevok Je ochranný priestor aktívnych zachytávačov (ESE) určený podľa NF C 17-102 skutočne taký rozsiahly? [5] poukázal na to, že využitie metódy valivej gule (ďalej len RSM) pre ochranný priestor aktívneho zachytávača ESE je celkom nesprávne, pretože sa neberie do úvahy najhoršia poloha valivej gule (guľa sa dotýka zeme). Táto skutočnosť umelo zvyšuje chránený priestor aktívneho zachytávača ESE a takto chránená budova môže byť vystavená priamemu úderu blesku. Navyše, v dôsledku použitia RSM rôznymi spôsobmi nie je možné ochranný priestor aktívneho zachytávača ESE porovnávať s ochranným priestorom klasického bleskozvodu. (Obr. 2)

Na základe fyzikálnych meraní bleskov bolo posúdenie výpočtu ochranných priestorov použité ako podklad pri tvorbe bezpečnostných noriem v ochrane pred bleskom. Tie musia pokrývať celé predpokladané spektrum rýchlosti šírenia blesku (od 105 m/s do 108 m/s) [6], nie iba určitý výsek, ako je to predikované vo francúzskej norme a stanovené od 106 m/s do 108 m/s. Výpočet ochranných priestorov zachytávacej sústavy bude vykonaný pre rovnaký časový úsek s veľkosťou 100.10-6 (s):

  • pre klasický (Franklinov) typ bleskozvodu podľa IEC/EN/STN 62305-3: 2012:

typická rýchlosť výboja: 𝑣 = 105 (𝑚/𝑠)
čas predstihu výboja: Δ𝑡 = 100 . 10−6 (𝑠)

  • pre aktívne zachytávače ESE podľa NF C 17-102:

rýchlosť generovaného výboja: 𝑣 = 106 (𝑚/𝑠)
čas predstihu výboja: Δ𝑡 = 100 . 10−6 (𝑠)

Z uvedených výsledkov je zrejmé, že pri rôznej rýchlosti šírenia bleskového prúdu pri rovnakom časovom úseku vychádzajú rôzne hodnoty dĺžky ochranného priestoru. Ochranný priestor aktívneho zachytávača ESE je celkom nedostatočný, pretože nepokrýva rýchlosť blesku 105 m/s, tzn. nezachytí „pomalé“ bleskové výboje. Navyše, iniciovaná iskra zo zachytávača ESE nezaistí trvalé navádzacie pole ako klasická tyč. Prírodný vodcovský bleskový výboj (nahromadený náboj v mraku) určuje dráhu ústretových výbojov na rozdiel od zachytávačov ESE, kedy dráhu ústretového výboja určuje energia frekvenčného obvodu v jeho hlavici.

Nemenej dôležitý je pri návrhu výpočet dostatočnej vzdialenosti s na navrhovanom LPS. Ako príklad výpočtu dostatočnej vzdialenosti uvádzame výpočet pre klasický LPS s počtom zvodov podľa triedy LPS v zmysle STN EN 62305-3 a pre ESE s požadovaným počtom zvodov podľa NF C 17-102:

  • s podľa STN EN 62305

Objekt 40 m x 40 m x 20 m, trieda LPS III, 8 zvodov, km = 0,5, s = 0,60 – 0,71 m
(Obr. 3)

  • s podľa NF C 17-102

Objekt 40 m x 40 m x 20 m, trieda LPS III, 2 zvody, km = 0,5, s = 1,25 – 1,64 m
(Obr. 4)

Okrem tých uvedených je viacero rozdielov medzi LPS v zmysle súboru noriem STN EN 62305 a bleskozvodu s aktívnym zachytávačom v zmysle NF C 17-102. Rovnako dôležitý je napríklad nesúlad niektorých koeficientov na posúdenie analýzy rizík a následnom návrhu ochranných opatrení. Napríklad tolerovateľné riziko RT pri strate L3 (strata kultúrneho dedičstva) je podľa STN EN 62305-2 hodnota 10-4, avšak v NF C 17-102 je táto hodnota 10-3. Z uvedeného vyplýva, že tolerovateľné riziko straty kultúrneho dedičstva podľa NF C 17-102 je menej dôležité.

Pohľad na problematiku ESE je v Českej republike jednoznačný. Vo vyhláške č. 146 z 31. mája 2024 o požiadavkách na výstavbu je v časti 3 Požiadavky na bezpečnosť a prístupnosť v § 26 Ochrana pred bleskom v bode 4 uvedené: „... ochranné priestory musia byť navrhnuté a vyhotovené na základe skutočných fyzických rozmerov kovovej zachytávacej sústavy...“ [7].

Autori odborného článku [8] veľmi výstižne v závere uvádzajú: „Zatiaľ sa dôveryhodne nepreukázalo to, že aktívny bleskozvod vytvára omnoho väčší ochranný priestor ako klasický bleskozvod. Potvrdením tohto je aj to, že zatiaľ nebola vydaná európska norma, ktorá by sa zaoberala ochranou pred bleskom aktívnymi bleskozvodmi [...]. Na základe toho môžeme povedať, že aktívne bleskozvody nemusia byť až také bezpečné, ako tvrdia ich výrobcovia.“

Z uvedených dôvodov nemožno uplatňovať národnú francúzsku normu NF C 17-102: 2011 (a všetkých národných noriem vychádzajúcich z tejto normy) ako iný preukázateľne primeraný spôsob splnenia povinnosti podľa ustanovenia § 38 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z., pretože predstavuje rovnaké bezpečnostné riziká ako zrušená STN 34 1398: 2014 a tým preukázateľne zvyšuje úroveň rizík technického zariadenia (ochrany pred bleskom) nad úroveň rizík definovaných v slovenskej technickej norme, t. j. v súbore STN EN 62305.

Úplne na záver je vhodné upozorniť aj na trestnoprávnu rovinu. Dodávatelia, ktorí ešte stále uvádzajú do prevádzky nové inštalácie ochrany pred bleskom, ktoré nie sú riešené v zmysle ustanovení právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, uvádzajú svojho odberateľa do omylu a dopúšťajú sa tým trestného činu podvodu. Trestného činu podvodu sa podľa § 250 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Trestný zákon) dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu, alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu. Uvedením do omylu sa rozumie konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci, pričom môže ísť o konanie, opomenutie aj konkludentné konanie.

Literatúra

[1] Súbor noriem STN EN 62305 1 až 4.
 [2] https://appo.sk/popis-procesu-zrusenia-stn-34-1398-2014-aktivne-bleskozvody/
[3] http://www.slpa.sk//files/2018-03-01-101233-__radn___preklad_normy_NF_C_17-102_do_slovensk__ho_jazyka.pdf.
 [4] https://www.ip.gov.sk/ochrana-objektov-pred-ucinkami-atmosferickej-elektriny/
[5] https://www.atpjournal.sk/buxus/docs/casopisy_cele/ATP%20Journal%206%202016.pdf#page=39
[6] Rakov, V. A. – Uman, M. A.: Lightning Physics and Effects. CAMBRIDGE UNIVERSITY PRESS, 2003, ISBN 0521 58327 6.
[7] https://mmr.gov.cz/getattachment/Ministerstvo/Stavebni-pravo/Pravo-a-legislativa/Novy-stavebni-zakon/Vyhlasky/Navrh-vyhlasky-o-pozadavcich-na-vystavbu/Dokumenty/Navrh-vyhlasky-o-pozadavcich-na-vystavbu/Vyhlaska-c-146_2024-o-pozadavcich-na-vystavbu_final-13_6_2024-(1).pdf.aspx?lang=cs-CZ&ext=.pdf.
[8] https://dusan.medved.website.tuke.sk/VEGA/VEGA-1-0372-18/clanky/Ilenin3.pdf
[9] Technická špecifikácia ATN005 – Zariadenia na ochranu pred účinkami atmosférickej elektriny. Detaily návrhu a zhotovenia. Dostupné online 

Ing. Rudolf Štober

ELIN PRO s.r.o.
revízny technik a projektant VTZE, špecialista LPS, člen TK 43 pri ÚNMS SR, člen prezídia SEZ-KES
E-mail: elinpro@elin.sk