Internetová revolúcia
Azrazu sa udialo niečo nové: v polovici 90. rokov minulého storočia sa začala produktivita práce v USA jednoznačne zrýchľovať a vrátila sa späť na rekordné úrovne zo 60. rokov. Takéto zrýchlenie sa prenieslo aj do nasledujúceho desaťročia: medzi rokmi 1996 a 2004 zaznamenala produktivita nárast o famóznych 3,1 %. To bol takmer dvojnásobok toho, čo sa podarilo dosiahnuť v predchádzajúcom štvrťstoročí.
Ako sa to podarilo dosiahnuť? Existuje množstvo akademických publikácií zaoberajúcich sa opätovným nárastom produktivity v 90. rokoch. Široká zhoda panuje v tom, že nárast produktivity bol hnaný kombináciou rozširujúcich sa informačných a komunikačných technológií, ktoré neskôr vzájomne prepojila internetová revolúcia a výpočtové technológie, ktoré to celé umožnili.
V tejto súvislosti sa oplatí spomenúť niekoľko bodov:
- Zlepšenie produktivity sa objavilo relatívne neskoro po raste ekonomiky. Rast produktivity zviditeľnil významné cyklické fluktuácie a zvykne sa objavovať na začiatku ekonomického oživenia.
- Revolúciu poháňalo impozantné tempo inovácií (Moorov zákon; spoluzakladateľ spoločnosti Intel Robert E. Moore v roku 1965 predpovedal, že počet tranzistorov v integrovaných obvodoch sa približne každé dva roky aspoň zdvojnásobí. Predpovedal trend, ktorý sa dial nasledujúcich desať rokov, pričom slovíčko „aspoň“ bol dôležitý kvalifikátor.) Inovácie mali za následok, že výrazným spôsobom začala klesať cena informačných a telekomunikačných zariadení.
- Revolúcia sa následne rozšírila aj do ďalších odvetví ekonomiky, pretože spomínané zariadenia sa nasadzovali v čoraz väčšom množstve. Empirické záznamy ukazujú, že oblasti priemyslu zamerané viac na služby zažívali rýchlejší rast produktivity ako iné oblasti priemyslu a znovu to podporuje tvrdenie, že tou hnacou silou bola internetová revolúcia (zdroj: Stiroh, Kevin: Information Technology and the US Productivity Revival: What Do the Industry Data Say? Staff Report, Federal Reserve Bank of New York, nr. 116, January 2001).
- Investície zohrávali rozhodujúcu úlohu pri podpore inovácií hardvéru a softvéru a ich klesajúce ceny pobádali spoločnosti rýchlejšie modernizovať svoj základný kapitál.
- Služby takisto zaznamenali výrazný nárast produktivity, ale nevyhli sa ďalšiemu ekonomickému omylu známemu ako Baumolova choroba. Prominentný ekonóm William Baumol už v 60. rokoch minulého storočia zdôrazňoval, že (i) zvýšenie produktivity možne pochádzať len z inovácií základných technických zariadení a (ii) sektor služieb bol náročnejší na pracovnú silu a menej náročný na kapitál ako výrobné odvetvia; preto (iii) sektor služieb bude vykazovať nižšiu produktivitu. V sektore služieb sa v skutočnosti udiali zásadné zmeny a stal sa jedným z odvetví, ktoré v najväčšom rozsahu začali nasadzovať a využívať informačné a komunikačné technológie (IKT), čím dosiahli jeden z najpozoruhodnejších rastov produktivity. Oblasť veľkoobchodu a maloobchodu je jasným príkladom, ako IKT zmenili vzájomne prepojené siete dodávateľov a distribútorov (zdroj: Bosworth, Barry – Triplett, Jack: Productivity Measurement Issues in Services Industries: „Baumol’s Disease“ Has Been Cured. Federal Reserve Bank of New York Economic Policy Review, September 2003; Bosworth, Barry – Triplett, Jack: Services Productivity in the United States. Hard-to-measure goods and services: Essays in Honor of Zvi Griliches. University of Chicago Press 2007).
Návrat skepticizmu
V roku 2005 začala produktivita opäť klesať. Ako sa dalo očakávať, vyvolalo to ďalšiu vlnu odmietavého skepticizmu. Spôsob, akým sme dovtedy komunikovali a vytvárali vzájomné väzby, sa ďalej menil nástupom inteligentných telefónov a tabletov a rozkvetom sociálnych médií, ktoré sa hneď preklopili aj do podoby komerčných aplikácií. Len čo však začala produktivita klesať, začali sa objavovať názory, že všetky IKT inovácie sú len zábavka a hlúpe hry.
Obr. Pokles a nárast produktivity v USA (Zdroj: United States Departement of Labor, Bureau of Labor Statistics, Labor Productivity and Costs Database, Annual Data, November 2012, http://www.bls.gov/lpc/)
Globálna finančná kríza a následne veľká recesia tiež ovplyvnili nálady a zamútili vodu. Kritika poslednej vlny inovácií IKT bola obdobná ako kritika trhovej ekonomiky. Stále sa opakovali slová, že všetky tie inovácie, nech sú akokoľvek úžasné, nebudú pozitívne ovplyvňovať životný štandard a budú sa miešať so skazou a beznádejou, ktorá príliš často dominovala titulkom ekonomických a finančných správ. Navyše hlboká recesia v rokoch 2008 – 2009 a následné slabé oživenie spojené s dramatickým znížením počtu zamestnancov neumožňovali načrtnúť žiadne spomenutia hodné riešenia, ako vyskočiť z víru klesania produktivity za posledné roky (produktivita práce sa výraznejšie zvýšila v rokoch 2009 – 2010 a následne opäť prepadla v r. 2011). Bolo by veľmi lákavé skonštatovať, že oživenie produktivity v rokoch 1996 – 2004 bol len výkyv.
Prof. Robert Gordon z Northwestern University, ktorý sa intenzívne zaoberal produktivitou a ekonomickým rastom, argumentuje tým, že inovácie internetovej revolúcie jednoducho neznamenali takú zmenu ako inovácie, ktoré sa objavili počas priemyselnej revolúcie. V jednom zo svojich provokatívnych vyjadrení ďalej uvádza, že niektoré z hlavných zmien, ktoré priniesla priemyselná revolúcia sú typu „raz a navždy“: rýchlosť leteckej dopravy nie je vyššia od tej, ktorá sa dosahovala v 50. rokoch minulého storočia, a rozsah pre urbanizáciu v USA bol vyčerpaný.
V nasledujúcom pokračovaní opíšeme nástup priemyselného internetu a jeho vzťah k produktivite.
Zdroj: Evans, P. C. – Annunziata, M.: Industrial Internet: Pushing the Boundaries of Minds and Machines. General Electric Co. November 2012.
Seriál článkov je publikovaný so súhlasom spoločnosti General Electric Co.
