Priemyselný internet – prichádza ďalšia vlna
Veríme, že druhá, podstatne silnejšia a účinnejšia vlna internetovej revolúcie práve prichádza: volá sa priemyselný internet. Priemyselný internet je úzko spätý s produktivitou. V predchádzajúcich častiach seriálu sme uvádzali argumenty, ako môže priemyselný internet priamo ovplyvniť veľkú časť globálnej ekonomiky. Hovorili sme o konkrétnych a detailne opísaných príkladoch, ako dokáže priemyselný internet priniesť podstatné zvýšenie účinnosti a úspory vo viacerých kľúčových odvetviach ekonomiky, od zdravotníckej starostlivosti a letectva až po dopravu a energetiku.
Nič takéto sa doteraz neudialo. Priemyselný internet je prísľubom optimalizácie rýchlosti zlepšení prevádzok v mnohých ekonomických aktivitách. Rýchlosť, akou sa bude priemyselný internet rozširovať, bude posilnená trendom klesajúcich cien podobným tomu, ktorý sme už v minulosti zažili v prípade infokomunikačných zariadení. Cloudové výpočty nám v súčasnosti umožňujú analyzovať podstatne väčšie objemy údajov pri nákladoch nižších ako kedykoľvek predtým. Cena spracovania údajov klesá, čo pomáha odomknúť reťaze, ktorými je spútaná produktivita.
Podobne aj revolúcia v oblasti mobilných technológií bude tento trend podporovať a umožní účinne sa deliť o informácie, čo bude viesť k decentralizovanej, ako aj osobnej optimalizácii. Vzdialený monitoring a riadenie priemyselných prevádzok, distribuovaný výkon, osobne prispôsobená a prenosná zdravotnícka starostlivosť sú len niektoré z príkladov, kde sa spomínané trendy zviditeľnia.
Aká veľká zmena to bude?
Predpovedanie rastu produktivity je ťažká úloha, pri ktorej riešení sa treba vyrovnať s veľkou neurčitosťou a rozpätím. Navyše naša analýza potenciálneho dosahu priemyselného internetu v niekoľkých sektoroch poukazuje na to, že tento dosah na zvýšenie produktivity by mohol byť minimálne taký rozsiahly, ako to bolo pri prvej vlne internetovej revolúcie.
Priemyselný internet nie je však len „priemyselný“. To je mimoriadne dôležité si uvedomiť. Druhú vlnu internetovej revolúcie sme nazvali „priemyselný internet“, pretože jeho zreteľnou črtou je spôsob, akým je inteligencia zabudovaná do strojov a zariadení vyrábaných v priemyselnom sektore. No tak isto, ako to bolo v prípade prvej vlny informačných a komunikačných technológií, práve mnohé odvetvia služieb sú tie, kde sa vo veľkom nasadzujú nové technológie. Zdravotnícka starostlivosť či doprava sú len dva príklady služieb, ktoré budú mať, a v niektorých prípadoch už majú, z priemyselného internetu veľký prínos. To je významná informácia, pretože sektor služieb predstavuje v USA takmer 80 % HDP.
Ako veľmi dokáže priemyselný internet zmeniť rast produktivity? Ak jeho dosah bude aspoň taký výrazný, ako to bolo v prípade prvej vlny internetovej revolúcie, nebol by dôvod nepredpokladať, že produktivita by sa mohla zdvihnúť na úroveň z obdobia rokov 1996 – 2004, keď produktivita pracovnej sily rástla v priemere o 3,1 %. A navyše očakávame, že na rozdiel od priemyselnej revolúcie bude dosah priemyselného internetu podstatne dlhotrvajúcejší.
Obr. 7 Potenciál zmeny HDP na osobu v USA
Aby sme získali predstavu o tom, čo by to mohlo znamenať, uvedieme nasledujúci jednoduchý príklad. Predpokladajme, že produktivita sa bude zvyšovať až do roku 2030, čo by predstavovalo niečo viac ako dvojnásobok trvania počas prvého rozmachu informačných a komunikačných technológií. Pre jednoduchosť si predstavme, že rýchlejší rast produktivity sa plne prejaví aj vyšším rastom príjmov na jedného obyvateľa. HDP na jedného obyvateľa v USA je v súčasnosti okolo 50 000 USD. Ak medzi súčasnosťou a rokom 2030 vzrastie príjem na jedného obyvateľa o 3,1 % na rozdiel od 1,6 % rastu medzi rokmi 1925 až 1995, mohlo by sa to prejaviť vytvorením zisku 20 000 USD (merané v súčasnej hodnote dolára). Inými slovami, rýchlejší rast produktivity by predstavoval 40 % z dnešného HDP.
V prípade konzervatívnejšieho pohľadu predpokladajme, že rast produktivity by sa zrýchlil len o jeden percentuálny bod na 2,6 %, čo je úroveň produktivity, ktorá sa dosiahla vďaka rozmachu priemyselnej revolúcie v rokoch 1950 – 1968. Napriek tomu by sa stále dosiahol priemerný zisk z príjmov na úrovni 13 000 USD, resp. jedna štvrtina dnešného HDP na obyvateľa.
Čarom priemyselného internetu je, že aj pri 1,6 % raste za rok sa príjmy v priebehu 44 rokov zdvojnásobia, pri 3,1 % raste to bude trvať len 23 rokov. Inými slovami, pri rýchlejšom tempe rastu produktivity by sa príjmy zdvojnásobili za jednu generáciu, kým pri pomalšom raste by to trvalo dve generácie.
Pri týchto odhadoch sa, samozrejme, vyskytujú veľké neistoty. Ak by sa rast produktivity mal podpísať pod rýchlejší rast HDP, museli by sme napríklad poznať ukazovatele výroby, práce a kapitálu, ktoré boli ovplyvnené nasadzovaním spomínaných nových technológií priemyselného internetu, a porovnať ich s tými istými ukazovateľmi, ktoré by však neboli ovplyvnené nasadením a využívaním nových technológií. Napríklad úbytok pracovnej sily by mohol kompenzovať dosah rýchlejšieho rastu produktivity.
Mohli by sme očakávať, že investície by boli minimálne v takom rozsahu ako pri scenári bez investícií: prísľub vyššej návratnosti investícií vďaka novým zariadeniam bude predstavovať silnú motiváciu obnoviť základné imanie. Investície sa v skutočnosti stanú kľúčovou podmienkou realizácie inovácií – podobne ako to bolo v prípade prvej vlny internetovej revolúcie.
No čo pracovná sila? Bude ďalšia vlna inovácií určených na zvýšenie produktivity predstavovať zrušenie pracovných miest? V súčasnej situácii, keď ešte stále registrujeme vysokú nezamestnanosť či už v USA, alebo aj ďalších vyspelých ekonomikách, to predstavuje veľmi dôležitú otázku. Je nepochybné, že ďalšie inovácie urobia z niektorých pracovných miest prebytočnú záležitosť – napr. ak sa niektoré procesy zautomatizujú. Ak však niektoré z pôvodných pracovných pozícií už viac nie sú potrebné, budú vytvorené nové a lepšie pracovné miesta. Ako bude uvedené neskôr, rozvoj priemyselného internetu bude vyžadovať veľký počet zručných pracovníkov, medzi inými v oblasti analytiky a inžinieringu. Vzdelávacie systémy sa budú musieť čo najskôr prispôsobiť a jeho prepojenie s priemyslom sa bude musieť zlepšiť. Bude to dôležité pre zabezpečenie toho, aby dodávka nových, zručných pracovníkov zodpovedala dopytu. Ak to však takto vieme spraviť, potom vytvorenie nových pracovných pozícií spolu s rýchlejším ekonomickým rastom povedie k vytvoreniu väčšieho počtu lepších pracovných miest.
Priemyselný internet a pokročilá výroba
A je toho ešte viac. Aj keď sa prínosy priemyselného internetu budú odrážať naprieč celou ekonomikou, je pravdepodobné, že jeho začiatočný vplyv sa prejaví najmä v oblasti pokročilej výroby (zdroj: Science and Technology Polici Institute, 2010). Jednoznačný rast nezamestnanosti v USA počas veľkej recesie a jej pretrvávanie na stále vysokej úrovni až dodnes zintenzívnil diskusiu o dôležitosti výroby versus služby. Aj keď je podrobnejšia analýza nad rámec tohto seriálu, treba zdôrazniť niekoľko zistení:
- Posun od výroby smerom k službám je bežne sa vyskytujúcim znakom rozvoja ekonomiky; v najrozvinutejších ekonomikách predstavujú služby oveľa najväčší podiel na HDP a zamestnanosti. Napr. v USA, Anglicku či Austrálii predstavujú služby okolo 80 % ekonomiky (merané v hrubej pridanej hodnote), v EÚ je to okolo 73 % a v Japonsku okolo 72 %.
- Na mieste je však otázka, či tento posun v USA môže ísť ešte ďalej. Profesori Spencer a Hlatshwayo ukázali, že všetky nové miesta, ktoré sa vytvorili v USA v rokoch 1990 a 2008 (ktorých bolo okolo 27 miliónov), boli v rámci neobchodovateľných sektorov, čo je najmä sektor služieb. Dve tretiny z týchto pracovných miest boli vytvorené piatimi odvetviami: štátne inštitúcie, zdravotníctvo, maloobchod, ubytovacie a stravovacie služby a stavebníctvo. Profesori zdôrazňovali, že takéto tempo tvorby pracovných miest v týchto odvetviach, ako bolo za posledných tridsať rokov, je do budúcnosti nepravdepodobné. Oveľa vyšší verejný dlh, zvyšujúce sa náklady na zdravotnú starostlivosť a realitný sektor, ktorý sa stále zotavuje z obrovskej bubliny z nedávnej minulosti, však predstavujú stále silný protivietor.
- Výrobný sektor by preto mohol zohrať silnejšiu úlohu, aby sa úroveň nezamestnanosti v USA vrátila na predkrízovú úroveň. Oživenie výroby v pokročilej ekonomike musí byť hnané vyšším rastom produktivity, aby bol v súlade s trvalým rastom miezd a životnej úrovne.
Objavenie nových, cenovo dostupných energetických zdrojov, ako je napr. bridlicový plyn, môže poskytnúť dôležitý impulz pre konkurencieschopnosť USA ako výrobnej základne. Priemyselný internet by mohol byť rovnakým, ak nie silnejším motorom transformácie.
V nasledujúcom pokračovaní opíšeme nástup priemyselného internetu a jeho vzťah k produktivite.
Zdroj: Evans, P. C. – Annunziata, M.: Industrial Internet: Pushing the Boundaries of Minds and Machines. General Electric Co. November 2012.
Seriál článkov je publikovaný so súhlasom spoločnosti General Electric Co.
