Vplyv na globálnu ekonomiku
Prvá vlna internetovej revolúcie nám znovu pripomína jeden míľnik: po roku 1995 sa investície do IKT začali zväčšovať nielen v USA, ale na celom svete, najmä v pokročilých ekonomikách a v rozmachu v ázijskej časti sveta. Profesori Jorgenson a Vu odhadujú, že po roku 1995 sa podiel investícií do IKT vzhľadom na celkový rast zdvojnásobil najmä v Ázii, Latinskej Amerike, vo východnej Európe, na Strednom Východe a v severnej a subsaharskej Afrike (zdroj: Jorgenson, Dale W. – Vu, Khuong M.: Potential growth of the world economy. In: Journal of Policy Modeling, 2010, Vol. 32, Nr. 5). Tento nárast bol globálne sprevádzaný výrazným zrýchlením svetového rastu takmer o jeden percentuálny bod.
To, ako rýchlo sa objavia prínosy priemyselného internetu v globálnej ekonomike, bude závisieť od rýchlosti nasadzovania nových technológií. A pretože rozvíjajúce sa trhy už narástli na takmer polovicu celosvetovej ekonomiky, rýchlosť, s akou budú nasadzovať nové technológie, bude podstatne dôležitejšia, než ako to bolo v priebehu internetovej revolúcie, a neporovnateľne dôležitejšia ako počas priemyselnej revolúcie.
Pozitívnym faktorom je, že rozvíjajúce sa trhy majú enormnú potrebu zvýšiť investície do infraštruktúry, ktoré sú prioritou pri tvorbe rýchlo stúpajúceho objemu výroby a ziskov. Ak by sa rozvíjajúce trhy ukázali ako tie, ktoré veľmi skoro nasadia nové technológie a nebudú s tým otáľať, revolúcia priemyselného internetu by mohla mať podstatne silnejší a rýchlejší dosah na celosvetovú ekonomiku. Jej vplyv na zmiernenie obmedzenia udržateľného globálneho rastu, napr. z pohľadu spotrebných komodít a vplyvu na životné prostredie, by mohol byť ešte výraznejší.
Obr. 8: Prínosy nasadenia priemyselného internetu pre celosvetovú ekonomiku
Predstavme si, že priemyselný internet by dokázal zdvihnúť produktivitu práce v USA späť na úroveň 3,1 %, ktorú sa podarilo dosiahnuť počas internetovej revolúcie. Predpokladajme, že cez investície smerujúce do nových technológií by sa zvyšku sveta podarilo dosiahnuť len polovicu úrovne produktivity USA. Ak by sa podarilo túto úroveň produktivity udržať až do roku 2030, mohli by tieto investície predstavovať prírastok takmer 15 biliónov USD do celosvetového HDP v tomto období (pri hodnote dolára z roku 2005). Inak povedané, rýchlejší rast produktivity by sa mohol premietnuť do vytvorenia ďalšieho HDP podobnej veľkosti, ako je dnešné HDP v USA. Zodpovedajúcim spôsobom by vzrástol aj príjem na osobu, pričom v roku 2030 by HDP na osobu z hľadiska celosvetovej ekonomiky bol o jednu pätinu vyšší ako bez nasadenia priemyselného internetu.
Predstavme si teraz alternatívnu možnosť, podstatne konzervatívnejšiu, než aká bola opísaná vyššie, že sa produktivita USA zrýchli len o jeden percentuálny bod na úroveň 2,6 %. Opäť si k tomu predstavme, že zvyšok sveta bude schopný dosiahnuť polovicu z toho, čo predstavuje zrýchlenie 0,5 percentuálneho bodu z hľadiska rastu produktivity. Aj pri takomto scenári by sa ešte podarilo navýšiť celosvetové HDP o 10 biliónov USD za rovnaké obdobie.
Úloha obchodných praktík a obchodného prostredia
Rýchlosť, s akou sa objavia prínosy zavedenia priemyselného internetu v rámci globálnej ekonomiky, bude závisieť aj od toho, ako budú firmy schopné zapracovať ich do svojich obchodných procesov; a to naopak bude závislé od podnikateľského prostredia a ekonomických pravidiel, ktoré môžu pomôcť pri zavádzaní. Prínosy priemyselného internetu sa neodvíjajú len od vyššej efektivity zariadení či od schopnosti posunúť stroje a zariadenia na hranicu ich technických možností. Odvíjajú sa aj od možnosti optimalizácie prevádzok a rýchlosti zlepšení týchto prevádzok. To bude vyžadovať zmenu obchodných praktík, ktoré musia ísť ruka v ruke s technickými inováciami.
Pracovník MIT Erik Brynjolfsson zdôrazňuje dôležitosť vykonávania rozhodnutí na základe získavaných údajov (DDD), pričom poukázal na to, že firmy, ktoré uplatňujú DDD, môžu dosiahnuť úroveň produktivity o 5 – 6 percent vyššiu ako tie, ktoré tieto nástroje nevyužívajú (zdroj: Brynjolfsson, Erik – Hitt, Lorin M. – Kim, Heekyung Hellen: Strength in numbers: How does data-driven decision making affect firm performance? In: ICIS Proceedings, Paper 13, 2011). Preto sú výhody podstatne dôležitejšie a viditeľnejšie na úrovni jednotlivých firiem ako na úrovni celej ekonomiky. Aby bolo možné tieto prínosy dosiahnuť, potrebujú aj ony na to tie správne podmienky. Tu máme na mysli hlavne tie, ktoré boli viditeľné po roku 1995, najmä investície do IKT, ktoré sa objavovali po celom svete a ktorých hlavnými ťahúňmi boli štáty s rozvinutou ekonomikou. Aj keď vtedy produktivita v USA výrazným spôsobom narástla, v Európe práve naopak výrazným spôsobom klesla (takmer o jeden celý percentuálny bod; zdroj: Ark, Bart Van – O’Mahony, Mary – Timmer, Marcel P.: The productivity gap between Europe and the United States: Trends and causes. In: Journal of Economic Perspectives, 2008, Vol. 22, Nr. 1). Tento pokles produktivity sa neskôr stal predmetom mnohých akademických diskusií a štúdií.
Zdá sa, že praktiky z oblasti riadenia a obchodných procesov budú zohrávať dôležitú úlohu: aktuálna štúdia autorov Blooma, Saduna a Van Reenena totiž odhalila, že americké nadnárodné spoločnosti operujúce v Európe dosiahli vyššiu úroveň produktivity ako neamerické nadnárodné spoločnosti, pričom tie americké sú podstatne lepšie vybavené IKT infraštruktúrou (zdroj: Bloom, Nicholas – Sadun, Raffaella – Reenen, John Van: Americans do it better: US multinationals and the productivity miracle. In: American Economic Review, 2012, Nr. 102). Autori zdôrazňujú najmä skutočnosť, že americké nadnárodné spoločnosti dosiahli lepšie výsledky v oblasti „praktík v oblasti riadenia ľudí“, t. j. efektívnejšie využívali procesy ako prijímanie, prepúšťanie či propagáciu.
Pokračovanie v ďalšom čísle.
Zdroj: Evans, P. C. – Annunziata, M.: Industrial Internet: Pushing the Boundaries of Minds and Machines. General Electric Co. November 2012.
Seriál článkov je publikovaný so súhlasom spoločnosti General Electric Co.
