Dodávatelia technológií

Cieľom bude bezpečnosť dodávateľského reťazca, ako aj vyhotovenie a výkon produktov. Produkty (zariadenia a softvér) by mohli obsahovať zabudované bezpečnostné funkcie, vďaka čomu by sa maximalizovali obranné vrstvy proti kybernetickým útokom.

Majitelia/operátori technických prostriedkov

Prioritou bude ochrana nehnuteľností a sietí. V spolupráci s regulátormi, právnikmi a komunitami odborníkov bude možné zlepšiť odhaliteľnosť blížiacich sa útokov. Akcie by mali zahŕňať zdieľanie informácií o útoku a úsilie o zmiernenie ich dosahu.

Regulátori/tvorcovia politík

Účinný regulačný systém kybernetickej bezpečnosti by mali podporovať inovácie, vzdelávanie všetkých zúčastnených strán a vytváranie a dostupnosť kompetentnej pracovnej sily. Aby sa podarilo vytvoriť stabilný základ, vládne inštitúcie by sa v oblasti kybernetickej bezpečnosti mali usilovať o rozvoj a celoplošné prijatie dobrovoľných priemyselných štandardov a osvedčených postupov.

Treba si osvojiť praktiky priemyslu a technické štandardy, ktoré podporujú tzv. kultúru bezpečnosti. Ideálne by bolo, keby normy a politiky týkajúce sa ochrany údajov boli jednotné v rámci jednotlivých štátov. V súčasnosti pôsobí na trhu množstvo subjektov zameraných na normotvorbu a štandardy, no nie sú jednotné. Vytvorenie a prijatie spoločných jednotných štandardov týkajúcich sa štruktúry údajov, kryptovania, mechanizmov prenosu či správneho používania údajov prejde z hľadiska zlepšovania kybernetickej bezpečnosti ešte dlhú cestu.

Medzinárodné inštitúcie

Hoci jednotlivé krajiny budú vyvíjať národné pravidlá a normy, bude potrebné vytvoriť aj medzinárodne platné normy a štandardy. Tie by sa mali sústrediť na normy a štandardy týkajúce sa ochrany IP a cezhraničného toku údajov (napr. požiadavky na lokalizáciu servera), ako aj „vyzbrojenia“ internetu.

Akademická sféra

Presadzovať by sa mal ďalší výskum v oblasti bezpečnosti a ochrany údajov a súkromia vrátane výskumu a vylepšovania metrológie bezpečnosti IT, pravidiel práce s necitlivými údajmi, ako aj spracovania právneho základu ochrany súkromia pri zhromažďovaní údajov (zdroj: National Institute of Science and Technology). Snaha o súdržnú stratégiu kybernetickej bezpečnosti minimalizuje riziká a umožní spoločnosti vyťažiť prínosy spojené s priemyselným internetom.

Podpora talentov

Inovácie nie sú možné bez talentov špecializujúcich sa na určité oblasti. Nástup priemyselného internetu bude vyžadovať vytvorenie a rozvíjanie skupín nových talentov. Okrem tradičných znalostí a zručností v oblasti elektrotechniky a strojárstva vyvstane potreba aj po novej vlne technických zručností v oblasti analytiky a vedenia, ktoré prechádzajú viacerými disciplínami. Bude to niečo ako „vedec zaoberajúci sa údajmi“, pričom už dnes mnohí talentovaní ľudia takto pracujú. V nasledujúcej časti uvádzame niekoľko kategórií pracovných pozícií, ktoré budú potrebné pri podpore rozvoja priemyselného internetu:

Technici novej generácie

Vyvstane čoraz naliehavejšia potreba rôznorodých prierezových pozícií, v ktorých sa budú snúbiť tradičné technické disciplíny, ako je strojárstvo, so znalosťami informačných a výpočtových technológií, čo bude možné nazvať „technik pre digitálne a strojárske technológie“.

Vedci údajov

Budú vytvárať platformy a algoritmy na analýzu a softvérové aplikácie. Budú k nim patriť aj technici pre kybernetickú bezpečnosť. Predmetom bude štatistika, údajový inžiniering, rozpoznávanie štruktúr a učenie sa, pokročilé výpočty, modelovanie neurčitostí, správa údajov a vizualizácia.

Odborníci na používateľské rozhrania

Od návrhu systémov na vzájomnú komunikáciu človek – stroj až po efektívne skĺbenie hardvéru a softvéru – to všetko sa bude vyžadovať, aby sa dosiahol očakávaný výstup pri minimálnom vstupe a aby stroj minimalizoval nežiaduce výstupy s ohľadom na človeka.

Odkiaľ však takéto talenty zoberieme? V súčasnosti existuje nedostatok kapacít pre rôzne oblasti: kybernetickú bezpečnosť, softvérové inžinierstvo, odborníci na analýzu a pod. Pracovný trh s talentovanými ľuďmi by sa mohol vystavať nanovo, avšak je pravdepodobné, že samotné firmy budú musieť vytvoriť svoje vlastné skupiny talentovaných ľudí z tých najschopnejších (a po dobrodružstve bažiacich) pracovníkov. Pracovné trhy, ktoré sú konzervatívnejšie, či už pre kultúrne, alebo regulačné súvislosti, budú menej schopné prispôsobiť sa týmto novým potrebám.

Druhou alternatívou získania zdrojov prierezových talentov je možnosť ich vytvorenia rozvinutím existujúcich zdrojov na národnej úrovni prostredníctvom spolupráce. Namiesto vytvárania alebo kupovania talentovaných ľudí s prierezovými zručnosťami bude potrebné vytvoriť prostredie, ktoré im pomôže zlepšiť ich schopnosti a zručnosti tak, aby spolupracovali a prinášali inovácie spoločne. Prístupy ako vytváranie zdrojov z davu by na makroúrovni mohli pomôcť preklenúť isté nedostatky v oblasti schopností, ktoré sa určite objavia.

Záver

Dlhé cykly inovácií a evolúcie v rámci ekonomiky a spoločnosti, ktoré sa udiali, možno veľmi dobre pochopiť. Len čo sa začnú nové technológie prijímať a nasadzovať vo veľkom, rozpútajú sa obrovské vlny transformácií, ktoré narušia existujúci stav. Tieto transformačné cykly sa dejú vždy, keď sa tradičné priemyselné systémy prepájajú s inteligentnými technológiami. A to nielen na okrajoch priemyselného systému, ale v podobe návrhu a funkcií úplne novej generácie strojových zariadení. Aj keď sme stále ešte len na začiatku týchto zmien, môžeme už teraz povedať, že prepojenie sveta priemyselných technológií s internetom a súvisiacimi technológiami by mohlo predstavovať takú zmenu, aká sa udiala v histórií v podobe vĺn inovácií a zmien, ktoré vyústili do priemyselnej a neskôr internetovej revolúcie.

Priestor na zmenu je obrovský. Technológie priemyselného internetu by mohli mať dosah na viac ako polovicu celosvetovej ekonomiky a na viac ako polovicu celosvetových energetických tokov. Prepojenie inteligentných zariadení, prevádzok, dopravných prostriedkov a sietí s ľuďmi priamo na pracoviskách aj na vzdialených miestach ponúkne úplne nové možnosti optimalizácie procesov, zvýšenia produktivity a účinnosti.

Inovátori už zmapovali niektoré cesty a možnosti už teraz a položili prvé základy priemyselného internetu. Pri pohľade do blízkej budúcnosti možno očakávať podstatne rozsiahlejšie nasadzovanie technológií priemyselného internetu, čo ešte viac zvýrazní zmeny z hľadiska štruktúry nákladov v priemysle. Tým sa zmení konkurenčná rovnováha, pričom zvyšok priemyslu bude musieť prijať tieto zmeny čo najskôr, aby v takomto prostredí prežil. V rôznych priemyselných oblastiach sa tieto zmeny budú diať rôznym tempom, ale čím viac sa budú tieto technológie nasadzovať, tým citeľnejší bude ich prínos pre celú ekonomiku.

Synergické efekty relatívne malých zmien v oblasti účinnosti v rôznych oblastiach priemyslu budú mať globálny dosah a nebude ich možné už ignorovať. Ako sme už v tomto seriáli spomenuli, zníženie nákladov už aj o jedno percento môže pri ich spočítaní naprieč rôznymi oblasťami priemyslu a geografickými teritóriami viesť k významným úsporám peňazí. Ak úspory nákladov a zvýšenie účinnosti môžu podporiť rast produktivity v USA čo len o 1 až 1,5 percentuálneho bodu, môžu byť prínosy z pohľadu ekonomického rastu výnimočné a môžu sa pretransformovať do podoby 25 – 40 % aktuálneho HDP na obyvateľa. Internetová revolúcia zvýšila približne za desať rokov produktivitu o 1,5 percentuálneho bodu – čo sme už podrobnejšie rozoberali. Veríme, že priemyselný internet má potenciál priniesť podobný výsledok, a to počas ešte dlhšieho obdobia.

Aj keď z relatívneho hľadiska sa USA dostávajú na hranicu technologických možností, prínosy nasadenia priemyselného internetu budú viditeľné na celom svete. Rozvíjajúce sa trhy majú stále veľkú potrebu investícií do infraštruktúry, čo je prioritou pri generovaní rýchleho rastu úrovne výroby a zisku. Ak by sa práve tieto krajiny stali prvými prijímateľmi nových technológií, revolúcia priemyselného internetu bude mať silný vplyv na globálnu ekonomiku. Ak si USA budú chcieť udržať rast produktivity na úrovni 1,5 percentuálneho bodu a zvyšok sveta sa dostane na úroveň len polovice tohto rastu, dokáže priemyselný internet v priebehu nasledujúcich 20 rokov vygenerovať do globálnej ekonomiky okolo 15 biliónov USD – čo je približne veľkosť celej súčasnej ekonomiky USA – a zároveň zvýšiť celosvetové HDP na obyvateľa takmer o jednu pätinu.

V situácii, keď najväčšie vyspelé ekonomiky bojujú s neuspokojivým hospodárskym rastom, ktorý sa pretavuje do vysokej nezamestnanosti a sklamania v oblasti dynamiky príjmov, uvedené prínosy v oblasti produktivity a rastu môžu byť výnimočné. Priemyselný internet by navyše mohol zohrávať dôležitú úlohu pri zmierňovaní úskalí brzdiacich silnejší a trvalo udržateľný globálny rast, a to najmä z pohľadu spotreby komoditných tovarov a znižovania dosahu na životné prostredie.

Inovácie boli vždy tou najlepšou prísadou pri našej snahe tvoriť viac s menšími vstupmi, pri zjemňovaní obmedzení, ako aj pri tvorbe lepšieho životného štandardu pre čoraz väčší počet obyvateľov na Zemi. Priemyselný internet má potenciál hnať novú vlnu inovácií posúvaním hraníc myslenia a strojov.

Poďakovanie

Radi by sme sa poďakovali mnohým spolutvorcom tohto seriálu. Naša vďaka a ocenenie obzvlášť patria nasledujúcim ľuďom: Michael Farina, Brandon Owens, Shlomi Kramer, JP Soltesz, Matthew Stein, Niloy Sanyal, Nicholas Garbis, Alicia Aponte a Georges Sassine.

O autoroch

Peter C. Evnas je riaditeľom odboru pre Globálne stratégie a analýzy v spoločnosti General Electric Co. a už viac ako päť rokov vedie divíziu Globálnych stratégií a plánovania v GE Energy. Pred nastúpením do GE pracoval ako riaditeľ spoločnosti Global Oil a riaditeľ výskumu v Global Energy Forum v rámci CERA (Cambridge Energy Research Associates). Pracoval aj ako nezávislý konzultant pre klientov z oblasti korporácií a vládnych inštitúcií vrátane Ministerstva energetiky USA, Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) a Svetovú banku. Dr. Evans má rozsiahle znalosti v oblasti medzinárodnej energetiky a pôsobil ako hosťujúci vedec v Centrálnom inštitúte pre výskum energetického priemyslu v Tokiu. Je doživotným členom Výboru pre medzinárodné záležitosti a členom dozornej rady Národnej asociácie pre podnikovú ekonómiu. Dr. Evans získal titul BA na Hampshire College a titul Masters a PhD. na MIT (Massachusetts Insitute of Technology).

Marco Annunziata je hlavný ekonóm a výkonný riaditeľ Global Market Insight v spoločnosti General Electric Co. Je autorom diela Ekonomika finančnej krízy publikovaného vo vydavateľstva Palgrave MacMillan a dvojnásobným držiteľom Rybczynski Price za najlepší článok v oblasti podnikovej ekonomiky, ktorú udeľuje Spoločnosť pre podnikovú ekonómiu v Londýne. Pred svojím nástupom do GE v r. 2010 pracoval ako hlavný ekonóm v Unicredit, hlavný ekonóm pre východnú Európu, Stredný Východ a Afriku v Deutsche Bank a strávil šesť rokov v International Monetery Fund, kde mal na starosti rozvíjajúce sa aj rozvinuté ekonomiky. Dr. Annunziata získal titul BA v odbore ekonómia na Bolonskej univerzite a PhD. v odbore ekonomika na Princeton University.

Koniec seriálu.

Zdroj: Evans, P. C., Annunziata, M.: Industrial Internet: Pushing the Boundaries of Minds and Machines. General Electric Co. 2012.
Seriál článkov je publikovaný so súhlasom spoločnosti General Electric Co.

-tog-