Ďalšia skoková zmena v inováciách nasledovala neskôr, a to s nástupom počítačov a globálneho internetu, ktoré záviseli od prelomových objavov v oblasti uskladňovania informácií a výpočtových a komunikačných technológií. Dosah týchto inovácií na produktivitu bol ešte silnejší ako v prípade prechádzajúcich dvoch skokových zmien, avšak zdá sa, že po desiatich rokoch, okolo roku 2005, stratila táto zmena svoju „hybnosť“.

V súčasnosti sa zvykne uvádzať, že tu sa príbeh končí. Niektorí analytici priznávajú, že firmy a ekonomika výrazne profitovali z predchádzajúcich vĺn inovácií, ale v súčasnosti sú pesimistami, čo sa týka potenciálu rastu produktivity v budúcnosti. Argumentujú tým, že zmeny, ktoré priniesla priemyselná revolúcia, boli jednorazové a vyťažili sa už všetky prínosy, ktoré mohla priniesť; pomaly sa skončila aj internetová revolúcia a inovácie, ktoré priniesla, boli len
o niečo výraznejšie a mali väčší vplyv na nárast produktivity ako tie, ktoré priniesla priemyselná revolúcia.

Tento pohľad sa stal pre nás výzvou. V predkladanom seriáli článkov zisťujeme potenciál novej vlny zlepšovania produktivity. Obzvlášť sa zameriavame na skutočnosť, ako sa ovocie priemyselnej revolúcie  a stroje, skupiny strojov a fyzické siete, ktoré to celé posúvajú vpred, čoraz viac približujú k ovociu internetovej revolúcie: inteligentné zariadenia, inteligentné siete a inteligentné rozhodovanie. Toto približovanie nazývame priemyselným internetom. Zdôrazňujeme fakty, ktoré naznačujú, že široké spektrum nových inovácií môže znamenať výrazné prínosy pre firmy a globálnu ekonomiku. Veríme, že skepticizmus je v tomto prípade unáhlený a netreba vykresľovať ďalší rast produktivity ako ukončenú knihu. Podstatne vhodnejšie je konštatovanie, že priemyselná a internetová revolúcia sa začínajú prezentovať podstatne dynamickejším spôsobom – a my sa v súčasnosti nachádzame v bode tohto zlomu.
Uvádza sa množstvo dôkazov, prečo sa fenomén nazývaný priemyselný internet deje práve teraz.

Možnosti strojov ešte nie sú stále vyčerpané. Slabá účinnosť, ktorá sa stále vyskytuje, je teraz podstatne väčšia na úrovni systémov ako na úrovni jednotlivých strojov. Zložitosť strojov predbehla schopnosti operátorov z hľadiska identifikácie a odstránenie slabej účinnosti. Tieto skutočnosti sťažujú dosiahnutie zlepšení tradičnými spôsobmi. Na druhej strane sú zdrojmi stimulov na aplikáciu nových riešení postavených na inováciách využívajúcich internet. Výpočtové, informačné a telekomunikačné systémy dokážu v súčasnosti podporovať rôznorodé prístroje či monitorovacie a analytické systémy. Cena prístrojov, resp. snímačov, sa znížila zásadným spôsobom, čo umožnilo ich nasadenie na strojoch a tým sledovanie stavu týchto strojov v širokom rozsahu. Neustále dochádza k zvyšovaniu výroby a došli sme k bodu, keď možno fyzické stroje vybaviť digitálnou inteligenciou. Vzdialené úložiská údajov, množiny obrovského množstva údajov (big data) a pokročilejšie nástroje na analýzy, ktoré dokážu spracovať enormné množstvá informácií, boli vylepšené zásadným spôsobom a sú dostupnejšie čoraz častejšie. Tieto zmeny pri svojom nasadení na stroje, v prevádzkach a sieťach spoločne vytvárajú nové vzrušujúce príležitosti.
Výrazný pokles cien prístrojov a snímačov súvisí aj s vplyvom cloudových počítačových služieb, ktoré umožňujú zber a analýzu oveľa väčšieho množstva údajov pri nižších nákladoch, ako to bolo možné kedykoľvek doteraz. Uvedený stav vytvára trend znižovania nákladov podobný tomu, ktorý umožnil prudké rozšírenie zariadení z oblasti informačných a komunikačných technológií v druhej polovici 90. rokov minulého storočia a ktorý bude hlavným motorom rýchleho rozvoja priemyselného internetu. Trend znižovania nákladov bude umocnený aj revolúciou v oblasti mobilných technológií, ktoré umožnia cenovo ešte prístupnejšie a efektívnejšie využívanie informácií a budú viesť k decentralizovanej a personalizovanej optimalizácii.

Medzi najlepšie prípady z tejto oblasti paria vzdialený monitoring  a riadenie priemyselných výrobných prevádzok, distribúcia energie  a personalizovaná a mobilná lekárska starostlivosť.
Aby sme úplne dokázali doceniť potenciál týchto zmien, treba si uvedomiť, do akých veľkých rozmerov sa vypracoval globálny priemysel. V súčasnosti je na svete v prevádzke niekoľko miliónov strojov – od jednoduchých elektrických motorov po pokročilé počítačové tomografy (CT skenery) používané v zdravotníckej starostlivosti. Existujú desiatky tisíc prevádzok a skupín zariadení, ako sú elektrárne vyrábajúce elektrickú energiu až po lietadlá prevážajúce ľudí  a tovar po celom svete. Existujú tisícky zložitých sietí od elektrických rozvodných sietí až po železničné siete spájajúce stroje s inými entitami (skupinami).

Priemyselný internet pomôže každej z uvedených úrovní priemyselného systému vykonávať svoju úlohu lepšie. Prinesie vyššiu spoľahlivosť technických prostriedkov vďaka optimalizácii procesov kontroly, údržby a opravy. Zvýši prevádzkovú účinnosť na úrovni skupín, ako aj rozsiahlych sietí. Podmienky na to už dozreli a prvé dôkazy už napovedajú, že nová vlna inovácií je už blízko. V nasledujúcej časti uvedieme úvahu o tom, ako dôjde k rozvoju priemyselného internetu, a príklady konkrétnych prínosov pre firmy a ešte viac pre ekonomiku na celom svete.

Vlny inovácií a zmien

Za posledných 200 rokov sa vo svete objavilo niekoľko inovačných vĺn. Úspešné spoločnosti sa naučili na týchto vlnách kormidlovať 
a prispôsobiť sa meniacemu prostrediu. V súčasnosti sa nachádzame na vrchole ďalšej vlny inovácií, ktorá je prísľubom zmeny spôsobu, akým robíme biznis a ako spolupracujeme so svetom priemyselných strojov. Aby sme tieto zmeny úplne pochopili, bude vhodné, ak si zopakujeme, ako sme sa do súčasného stavu dostali a ako inovácie v minulosti vytvorili podmienky pre ďalšiu vlnu nazývanú priemyselný internet.

Prvá vlna: priemyselná revolúcia

Priemyselná revolúcia mala na spoločnosť, ekonomiku a kultúru vážny dosah. Bol to dlhý proces inovácií, ktorý sa odohrával počas 150 rokov v rozpätí od roku 1750 až do roku 1900. Počas tohto obdobia sa inovácie aplikovali do výrobných podnikov, výroby elektrickej energie, dopravy či poľnohospodárstva, čo prinieslo ekonomický rast. Prvé obdobie sa začalo v polovici osemnásteho storočia s komercionalizáciou parného stroja. Priemyselná revolúcia sa začala 
v severnej Európe, ktorá v tom čase predstavovala najproduktívnejšiu ekonomiku, a následne sa rozšírila aj do Spojených štátov amerických, kde jednu z rozhodujúcich úloh pri raste ekonomiky zohrávala v tej dobe železnica [1]. Druhé obdobie nastúpilo neskôr, približne v roku 1870, ale bolo podstatne údernejšie. Bol vynájdený spaľovací motor, elektrina a množstvo veľmi účinných a osožných strojov.
Priemyselná revolúcia zmenila dovtedajší spôsob života: priniesla vážne zmeny v doprave (od koňmi ťahaných vozov a plachetníc sa prešlo na železnice, parníky a nákladné autá), telekomunikáciách (telefón a telegraf) či v mestských aglomeráciách (elektrina, tečúca voda, hygienické zariadenia a zdravotníctvo). To všetko dramaticky zmenilo životný štandard a zdravotný stav populácie [2].
Toto obdobie bolo charakterizované niekoľkými kľúčovými charakteristikami [3]. Objavili sa veľké priemyselné podniky, ktoré predstavovali zrod nových priemyselných odvetví, napr. textilného, hutníckeho či výroby elektrickej energie. Vďaka tomu sa darilo dosahovať výrazné úspory z hľadiska hromadnej výroby a aj úspory nákladov, nakoľko stroje a prevádzky boli čoraz väčšie a objem výroby narastal. Sprievodným javom bola aj vyššia účinnosť hierarchických štruktúr a centralizácia riadenia. Celkový kapitál spoločností a počet zariadení dramaticky narastal. Inovácie prichádzali ako na bežiacom páse a narastal počet laboratórií a centier na výskum a vývoj. Veľké aj malé podniky pracovali na nových vynálezoch s cieľom vytvárať nové trhy a profitovať na nich. Napriek obrovským ziskom tvoreným ekonomikou a spoločnosťou priniesla priemyselná revolúcia aj negatíva. Celkový ekonomický systém začal viac spotrebúvať prírodné zdroje a mal výrazný vplyv na životné prostredie jednak pre ťažbu zdrojov, jednak pre generovanie priemyselného odpadu. Navyše pracovné podmienky v tom čase vyžadovali zásadnú zmenu. Väčšina z inovácií, ktoré sa objavili počas priemyselnej revolúcie, sa zamerala na zlepšenie účinnosti, znižovanie odpadu a zlepšenie životného prostredia.

Druhá vlna: internetová revolúcia

Na konci dvadsiateho storočia opäť zmenila svet internetová revolúcia. Časový rámec, v ktorom sa odohrala, bol podstatne kratší, približne 50 rokov v porovnaní so 150 rokmi priemyselnej revolúcie. Avšak podobne ako priemyselná revolúcia, aj internetová revolúcia bola rozložená do niekoľkých období. Prvé z nich sa začalo v 50. rokoch minulého storočia, keď sa objavili prvé veľkosálové počítače, softvér a vynájdenie „paketov informácií“, vďaka ktorým boli počítače schopné navzájom komunikovať. Prvé obdobie zahŕňalo experimentovanie s počítačovými sieťami dotovanými vládou. 
V 70. rokoch tieto uzavreté vládne a súkromné siete pripravili pôdu na nástup otvorených sietí a toho, čo v súčasnosti voláme World Wide Web. V protiklade s homogénnymi uzatvorenými sieťami používanými v prvom období internetu boli otvorené siete heterogénne. Hlavnou ich prednosťou bolo, že pre nekompatibilné stroje v rôznych lokalitách, ktoré vlastnili rôzni používatelia, boli vytvorené normy  a protokoly, umožňujúce týmto zariadeniam vzájomnú komunikáciu  a výmenu informácií. Otvorenosť a flexibilita sietí boli rozhodujúcimi prvkami, ktoré vytvorili základ na ich enormný nárast. 

V auguste roku 1981 bolo do internetu pripojených menej ako 300 počítačov. O pätnásť rokov neskôr toto číslo vyskočilo na neuveriteľnú hodnotu 19 miliónov [4]. V súčasnosti sa toto číslo pohybuje na úrovni miliárd počítačov. Dramatickým spôsobom sa zvýšila aj rýchlosť prenosu a objem prenášaných údajov. V roku 1985 dokázali tie najlepšie modemy prenášať informácie s rýchlosťou 9,6 kilobitov za sekundu (Kbps). Prvá generácia iPhone bola na porovnanie 400-krát rýchlejšia, pričom rýchlosť prenosu sa pohybovala na úrovni 3,6 megabitov za sekundu (Mbps) [5].

Kombinácia rýchlosti a objemu vytvorila nové výkonné platformy na zmeny v oblasti komercie aj sociológie, čo prinieslo aj zníženie nákladov v oblasti obchodných transakcií a sociálnych väzieb. Firmy prešli od nulového predaja cez internet k vytvoreniu nových účinných trhov určených na výmenu tovaru. Pre niektoré existujúce spoločnosti to znamenalo posun na nové digitálne platformy. Napriek tomu väčšina inovácií nových nápadov smerovala k vytvoreniu úplne nových obchodných značiek a možností. Keď v roku 1995 začal svoju prevádzku portál eBay, mal na konci roku 41 000 používateľov, ktorí zrealizovali obchody v celkovej výške 7,2 mil. USD. Na konci roku 2006 mal eBay 22 miliónov používateľov a objem zrealizovaných obchodov sa pohyboval na úrovni 52,5 mld. USD. Sociálne siete mali veľmi podobný priebeh. Vo februári 2004 bol spustený Facebook a za menej ako jeden rok už evidoval 1 milión aktívnych používateľov. V auguste 2008 mal Facebook už 100 miliónov aktívnych používateľov. Dnes sa toto číslo vyšplhalo na úroveň 1 miliardy. V priebehu ôsmich rokov umožnil Facebook vytvorenie 140 miliárd priateľských spojení, nahraných bolo viac ako 265 miliárd fotiek a 62 miliónov pesničiek bolo prehraných 22-miliárdkrát [6].

Kvalita internetovej revolúcie bola veľmi odlišná od priemyselnej revolúcie. Internet, počítače a schopnosť prenášať a prijímať veľké objemy údajov boli postavené na vytvorení a účinnosti sietí, horizontálnych štruktúr a distribuovanej inteligencie. Zmenilo to nazeranie na výrobné systémy, ktoré bolo možné viac poprepájať a vytvárať prispôsobiteľnejšie prevádzky. Internet namiesto lineárneho prístupu k výskumu a vývoju umožnil vznik konkurenčných inovácií. Schopnosť rýchlej výmeny informácií a decentralizovaného rozhodovania vytvorila základ pre väčší rozsah spolupráce, neobmedzovaný geografickými hranicami. Dôsledkom týchto zmien bolo aj to, že staré modely na centralizovaný vývoj inovácií ustúpili novému modelu tzv. start-up spoločností a otvorenejším modelom generovania inovácií, ktoré zapájali do tohto procesu výrazne viac nových znalostí. Z tohto pohľadu nebola internetová revolúcia záťažou pre zdroje, ale bola silná z hľadiska informácií a znalostí. Prejavilo sa to na prínose a hodnote sietí a vytváraní nových platforiem. Otvorili sa nové cesty na znižovanie záťaže životného prostredia a podporu ekoproduktov a služieb.

Literatúra
[1] van Zanden, J. L.: The Long Road to the Industrial Revolution. Leiden: The Netherlands, Koninklike Brill 2009.
[2] Gordon, R.: Is US economic growth over? Faltering innovation confronts the six headwinds. CEPR Policy Insight nr. 63, September 2012.
[3] Freeman, Ch. – Louca, F.: As Time Goes By: From the Industrial Revolutions to the Information Revolution. New York: Oxford University Press 2010.
[4] Ryan, J.: A History of the Internet and the Digital Future. London: Reaktion Books 2010. p. 125.
[5] Ryan, J. al: názov a bibliografický údaj p. 82.
[6] Number of active users at Facebook over the years. In: The Associated Press, October 23, 2012; Facebook: One Billion and Counting. In: The Wall Street Journal, October 4, 2012; Facebook, One Billion – key metrics. Dostupné na: http://newsroom.fb.com/News/One-Billion-People-on-Facebook-1c9.aspx.

V ďalšej časti seriálu bližšie opíšeme tretiu vlnu – priemyselný internet.

Zdroj: Evans, P. C. – Annunziata, M.: Industrial Internet: Pushing the Boundaries of Minds and Machines. General Electric Co., November 2012.

Seriál článkov je publikovaný so súhlasom spoločnosti  General Electric Co.

-tog-