Letecký priemysel

Ziskovosť a návratnosť kapitálových investícii naďalej zostávajú výzvou pre túto oblasť priemyslu (zdroj: International Air Transport Association (IATA) Annual Report 2011 and September 2012 Industry outlook presentation.), čo ešte viac upriamuje pozornosť na náklady týkajúce sa paliva, ktoré predstavujú takmer 30 % celkových nákladov, ako aj na potenciál prínosov z lepšieho využívania technických prostriedkov. ,

Americký úrad pre letectvo (FAA) spracoval štúdiu, ktorá ukázala, že za osem rokov sa zvýšili náklady vďaka neefektívnosti spojenej s prevádzkou lietadiel a letov v priemere o 8 – 22 % (zdroj: Federal Aviation Administration (FAA). Estimation of NAS inefficiencies. 2006). Štúdia uvádza aj odhad potenciálnych úspor paliva vďaka lepšiemu plánovaniu letov a prevádzky spolu s ďalšími zmenami v činnosti leteckej dopravy. Tieto predpoklady vytvárajú priestor na úsporu 5 % paliva, čo by predstavovalo ročnú úsporu  8 mld. USD. Ak by technológie priemyselného internetu dokázali znížiť náklady čo len o jedno percento, mohlo by to predstavovať takmer 2 mld. USD za rok – alebo okolo 30 mld. USD úspor nákladov na palivo v priebehu 15 rokov.

Ďalší potenciál prínosov pochádza z ušetrených kapitálových nákladov. Od roku 2002 do roku 2009 komerčná letecká doprava minula takmer 1 bilión USD, resp. 135 mld. ročne (zdroj: International Air Transport Association (IATA), Vision 2050, 2011). Ak by sa vďaka nasadeniu technológií priemyselného internetu podarilo lepšie využívať technické prostriedky a tým znížiť kapitálové výdavky o jedno percento, úspory by mohli byť vo výške 1,3 mld. USD za rok alebo pri dlhodobejšom horizonte by to predstavovalo 29 mld. USD za obdobie 15 rokov.

Z hľadiska prevádzky lietadiel sa cena za údržbu jednej letovej hodiny dvojmotorového komerčného lietadla pohybuje na úrovni 1 200 USD (zdroj: IATA, Airline Maintenance Cost Executive Commentary, January 2011, ). Komerčné lietadlá nalietali v roku 2011 okolo 50 miliónov hodín, čo predstavovalo výdavky na ich údržby vo výške 60 mld. USD  v danom roku. Údržba motorov predstavuje sama o sebe 43 %  z týchto nákladov, čo je suma 25 mld. USD. Avšak údržba motorov komerčných lietadiel môže byť nižšia približne o 250 mil. USD na každé jedno percento zlepšenia efektívnosti údržby motorov, ktoré dokáže zabezpečiť priemyselný internet.

Železničná doprava

Hlavnými pozemnými dopravnými systémami z globálneho hľadiska sú kamiónová a železničná doprava. Priestor na aplikácie priemyselného internetu v rámci globálnych dopravných systémov je obrovský. Meracie prístroje na úrovni vozidiel a rušňov budú základom podrobnej analýzy, vďaka ktorej bude možné vyriešiť úlohy týkajúce sa rýchlosti, spoľahlivosti a kapacity. Diagnostika v reálnom čase a prediktívna analýza znížia náklady na údržbu a zabránia vzniku poruchy ešte skôr, ako sa prejaví. Prístroje a systémy na úrovni vozového parku prinesú odstránenie prestojov pri plánovaní vyťaženosti vozidiel. Navyše sa dosiahne flexibilita pri optimalizačných cieľoch. Vozový park možno optimalizovať s ohľadom na minimalizáciu nákladov, rýchlosť alebo časovanie dodávky či distribučného reťazca.

Jedným z takýchto príkladov v oblasti železničnej dopravy je softvér na plánovanie prepravy. Tieto nástroje dokážu poskytnúť prehľad v reálnom čase o činnosti dopravnej siete na jednom sofistikovanom zobrazení, ktoré ponúka operátorom informácie potrebné na realizáciu optimálnych rozhodnutí. Vďaka tomuto softvéru dokážu operátori sledovať vlaky na miestach s pokrytím signálu aj mimo neho, a to pomocou systému GPS, obvodom zabudovaným v koľajniciach, automatickým identifikačným čítačkám zariadenia a sledovaním na báze času. Zbudované aplikácie na riadenie dopravy umožňujú operátorom účinne riadiť plánovaný časový rozvrh vlakov a okamžite reagovať na neočakávané udalosti.

Tieto softvérové riešenia vytvárajú základ budúcich globálnych železničných systémov osadených technológiami priemyselného internetu. Digitálna architektúra je rozhodujúcim prvkom dosiahnutia potenciálnych prínosov z vylepšenej prevádzky železničných dopravných systémov.

Odhady hovoria, že globálne náklady na dopravnú logistiku predstavujú sumu 4,9 bilióna USD za rok, čo je približne 7 % celosvetového HDP (zdroj: GE Transportation, Transport Expenditures United Nations Statistics Division, MIT Research: Commoditization of 3rd party logistics. Journal of Commerce). Investície do železničnej dopravy spolu s nákladmi na prevádzku a údržbu predstavujú asi 5 % z tejto sumy,  t. j. 245 mld. USD. Prevádzkové náklady predstavujú približne 75 % z celkových nákladov na železničnú dopravu, čiže 184 mld. USD ročne.

Spoločnosť GE Transportation odhaduje, že 2,5 % železničných prevádzkových nákladov je výsledkom neefektívnosti tohto systému. To predstavuje potenciál úspor vo výške približne 5,6 mld. USD za rok. Opäť, ak by sa podarilo dosiahnuť čo len jedno percento úspor, predstavovalo by to sumu 1,8 mld. USD za rok a okolo 27 mld. USD za 15 rokov. Podobné zvýšenie efektívnosti sa očakáva aj v ťažkej nákladnej doprave, vozovom parku a námorných lodiach, čo znamená, že by bolo možné dosiahnuť výrazné prínosy v dopravných systémoch.

V nasledujúcom pokračovaní opíšeme prínosy priemyselného internetu pri výrobe elektrickej energie a tiež rozvoji naftového a plynárenského priemyslu a dodávok týchto komodít.

Zdroj: Evans, P. C. – Annunziata, M.: Industrial Internet: Pushing the Boundaries of Minds and Machines. General Electric Co. 2012.

Seriál článkov je publikovaný so súhlasom spoločnosti General Electric Co.