Využitie váh a vážiacich systémov v priemyselnej praxi (3)

V prvej časti seriálu sme sa venovali úvodu do problematiky váženia, opísali sme princíp váženia a uviedli definíciu hmotnosti, etalónov a závažia. V predchádzajúcej časti sme vysvetlili najdôležitejšie technické pojmy z oblasti váženia a uviedli sme rozdelenie váh a vážiacich systémov podľa rôznych kritérií.
Využitie váh a vážiacich systémov v priemyselnej praxi (3)

Vážení čitatelia, pokiaľ čítate tieto riadky, veríme, že vás náš seriál o vážení zaujal a naše informácie sú pre vás užitočné. V tretej časti sa pozrieme na chyby, ku ktorým pri určovaní hmotnosti dochádza a s ktorými musíme v praxi pracovať. Sústredíme sa na chyby určených meradiel, pre ktoré platí príslušná legislatíva. Tá stanovuje povinnosti používateľov určených meradiel, medzi ktoré patrí aj požiadavka na kontrolu chyby merania a jej udržiavanie v určitom rámci. Tu by sme sa radi zastavili. Stretávame sa s názorom, že v praxi stačí splniť minimálnu požiadavku zákona a ďalej netreba chybu váženia riešiť. Samozrejme ak nám príliš nezáleží na našich nákladoch, kvalite výrobkov a procesov či spokojnosti zákazníkov, je tento prístup z pohľadu splnenia zákona postačujúci. Ak ste však zodpovední hospodári a nejde vám iba o splnenie základných požiadaviek, treba sa tejto problematike venovať hlbšie. Odmenou môže byť nielen dobrý pocit, ale aj výrazná finančná úspora či zlepšenie kvality výrobkov a v končenom dôsledku aj dlhšia životnosť našich váh.

Chyby pri vážení na váhe

Váha, rovnako ako každé iné meradlo, neváži presne. To znamená, že to, čo vidíme na displeji váhy, nie je presná hmotnosť bremena, ktoré je položené na vážiacej ploche. Pri váhach zaradených medzi určené meradlá (pozri definíciu určených meradiel v predchádzajúcom článku, ako aj zákon 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, §5 a §8) sa touto problematikou zaoberá legislatíva, ktorá stanovuje maximálne dovolené chyby, aké môže mať váha v prevádzke. Podrobnú špecifikáciu týchto požiadaviek nájdete v ďalších súvisiacich predpisoch, najmä v:

  1. nariadení vlády Slovenskej republiky č. 126/2016 Z. z. o sprístupňovaní váh s neautomatickou činnosťou na trhu (problematika váh s neautomatickou činnosťou, tzv. NAWI); k tomuto nariadeniu je ešte pripojená harmonizovaná norma STN EN 45501: 2015, ktorá upresňuje ďalšie požiadavky;
  2. nariadení vlády Slovenskej republiky č. 145/2016 Z. z. o sprístupňovaní meradiel na trhu (problematika váh s automatickou činnosťou, tzv. AWI).

V tomto čísle časopisu sa zameriame na váhy s neautomatickou činnosťou (NAWI – Non automatic weighing instruments) a budeme vychádzať z príslušného nariadenia vlády, ktoré je pre túto problematiku dostatočné. Na tému sa budeme pozerať z pohľadu používateľa váh alebo zákazníka ako strany dotknutej vážením. Napriek tomu, že sa nevyhneme odborným výrazom, pokúsime sa o maximálne možné zjednodušenie s cieľom uľahčiť pochopenie princípov tejto problematiky…

Celý článok si môžete prečítať v elektronickej verzii ATP Journal 2/2018 (dokument na stiahnutie).

  

Ing. Daniel Šťastný
Daniel.Stastny@mt.com

Katarína Surmíková Tatranská, MBA
ktatranska@libra-vahy.sk

Únia váharov SR
www.uniavaharov.sk