Ako by ste na úvod zhodnotili to, čo odvetvie energetiky zažíva v poslednom období?
Posledné dva roky zažívame v oblasti energetiky bezprecedentné obdobie. Ja osobne si za niekoľko desaťročí svojej profesionálnej praxe nepamätám na nič podobné z hľadiska rozsahu a zložitosti. Treba zdôrazniť, že kríza mala postupný vývoj a chvíľu trvalo, kým celý sektor a jeho účastníci začali vnímať, že sa deje niečo mimoriadne. Prichádzalo veľa nových faktorov a parametrov, ktoré mali väčší či menší dosah takmer na všetkých účastníkov energetického trhu. Nástroje a riešenia etablované v legislatíve doteraz už nestačili na riešenie situácií, ktoré sa objavili. ÚRSO si vytýčilo cieľ vniesť do tejto začínajúcej spleti otvorených tém a problémov nejaký poriadok a aplikovať systematický prístup. Na začiatku tohto procesu bola potrebná prioritizácia vzniknutých problémov a následne postupný analytický systematický prístup k hľadaniu jednotlivých riešení. Myslím, že toto je aj jedno z dôležitých poučení nielen aktuálnej, ale aj akejkoľvek krízy, keď je lepšie hľadať systematické riešenia, ako riešiť veci ad hoc.
Ktoré faktory majú najväčší vplyv na situáciu, ktorú na energetickom trhu aktuálne zažívame?
Medzi základné faktory, ktoré ovplyvňujú dianie na energetickom trhu, patria aktuálny geopolitický vývoj, ťažiskovo charakterizovaný ruskou agresiou na Ukrajine a s tým spojený nedostatok energetických médií, a klimatický vývoj charakterizovaný suchými letami a nedostatkom vody na výrobu elektrickej energie vo vodných elektrárňach. V Európe je cítiť aj nedostatok kapacít na výrobu elektriny, a to nielen z krátkodobého, ale aj dlhodobého hľadiska. Masívne investície do obnoviteľných zdrojov energie sú, samozrejme, dobré a je potrebné v nich pokračovať a zrýchliť ich, avšak stále nie sú dostatočné na to, aby nahrádzali kapacitu, ktorá v podobe jadrových či uhoľných elektrární z trhu odchádza. A to treba spomenúť aj predkrízové intenzívne diskusie o utlmovaní výroby elektrickej energie z plynu. Tento nedostatok sa s príchodom energetickej krízy okamžite premietol aj do ceny energií. Európe čiastočne pomohlo už viac ako desaťročné prepojenie energetických trhov jednotlivých krajín, ale zároveň je tu ešte stále veľa práce na to, aby tento spoločný energetický trh, ale aj jednotlivé národné trhy boli dostatočne odolné a dokázali efektívne pracovať v krízových situáciách. Aj napriek spomínanému desaťročnému úsiliu sa ukázalo, že na týchto trhoch je stále nízka likvidita, čo sa počas krízy premietlo do vysokej volatility, t. j. obrovských zmien cien energií v krátkom čase.
Chýbajú na energetickom trhu z hľadiska nákupu elektrickej energie nejaké nástroje, ktoré by pomohli k vyššej stabilizácii cien?
Na trhu je nedostatok štandardizovaných zmluvných nástrojov na nákup elektrickej energie z hľadiska stredno- a dlhodobého časového rámca, t. j. 3 až 5 rokov a výhľadovo až do 10 rokov. To by sa pozitívne odrazilo nielen na stabilizácii cien energií, prispelo by to tiež k vyšším investíciám do výrobných kapacít aj prenosovej infraštruktúry.
Energetická kríza prinútila či už jednotlivé krajiny, alebo EÚ ako celok prijať rôzne mechanizmy na ochranu svojich občanov – spotrebiteľov. Išlo podľa vás o systémové riešenia a boli účinné?
V opatreniach, ktoré jednotlivé štáty prijali počas energetickej krízy za posledného jeden a pol roka, možno vidieť dva aspekty. Jedným z nich je adresnosť opatrení – pri nástupe vysokých cien energií je otázka, či štát pomôže širokej skupine odberateľov alebo sa sústredí na nejaké vybrané skupiny, ktoré sú najviac v núdzi. Krajiny k tomuto pristúpili rôzne na základe politických rozhodnutí, pričom sa vynorila otázka, či má štát mechanizmy, informácie a nástroje, aby dokázal takúto pomoc cieliť na konkrétne skupiny odberateľov energií, napríklad na domácnosti v energetickej chudobe. Čo sa týka druhého aspektu, spomínané jedenapolročné obdobie dosť jasne ukázalo, čo je počas energetickej krízy úlohou regulátora v rámci štandardnej regulácie a čo je úlohou vlády v kontexte mimoriadnych opatrení. V rámci celej Európy možno vidieť trend, že regulačné úrady pracujú v rámci svojej legislatívy a predpisov na tom, aby stanovili ceny na základe oprávnených nákladov a primeraného zisku a pri tom využili všetky nástroje, ktoré majú k dispozícii vrátane tých, ktoré boli vytvorené v priebehu krízy, aby oprávnenosť nákladov a primeranosť zisku bola čo najlepšie preskúmaná a zmiernil sa dosah krízy na odberateľov. Pokiaľ sú ceny energií na trhu také vysoké, aké boli počas energetickej krízy, tak skôr či neskôr sa tieto nákladové, trhové ceny premietnu aj do regulovaných cien energií. Zároveň sa vytvoril celý rámec nových mimoriadnych opatrení, nástrojov a súvisiacej legislatívy, ktoré vládam jednotlivých štátov umožnili zasahovať priamo do cien energií, tzv. cenové stropy a s tým súvisiace kompenzácie stanovené takmer v každej krajine EÚ v rôznych formách pre rôzne skupiny odberateľov energií. Na rozdiel od regulátorov majú vlády zväčša finančné zdroje a legislatívny a politický mandát na rozhodovanie o tom, aké skupiny odberateľov energií majú byť chránené mimoriadnymi opatreniami a v akom rozsahu. To je celkový systémový pohľad, prirodzene v každej krajine sú opatrenia zasadené do špecifického legislatívneho a inštitucionálneho rámca.
Môžeme to skúsiť rozmeniť na drobné a vysvetliť, ako tieto mimoriadne opatrenia a pomoc vlády SR vyzerali v praxi?
V podmienkach Slovenska bolo počas energetickej krízy prijatých viacero mimoriadnych opatrení. Vláda SR podpísala Memorandum so Slovenskými elektrárňami, a. s., o predaji zlacnenej elektriny pre domácnosti a ďalšie skupiny odberateľov elektriny. V NR SR bol prijatý legislatívny rámec umožňujúci mimoriadne zásahy vlády do cien energií pre cieľové skupiny odberateľov, a to formou dvoch nástrojov. Prvým je rozhodnutie vo všeobecno-hospodárskom záujme (VHZ), kde vláda udelí niektoré povinnosti vybraným energetickým subjektom, súvisiace s obmedzením ceny alebo podmienkami poskytovania nejakých služieb, ktoré sú predpísané v rozhodnutí o VHZ. Druhým je nariadenie vlády o cenových stropoch v kontexte tzv. krízovej regulácie, kde vláda môže predpisovať cenové stropy na určité komodity a činnosti v energetike. Oba tieto nástroje boli na prelome rokov 2022/2023 aplikované v oblasti dodávky elektriny, plynu a tepla, primárne pre domácnosti a vybrané skupiny zraniteľných odberateľov energií. Zastropované boli aj ceny elektriny (199 EUR/MWh) a plynu (99 EUR/MWh) pre zvyšné skupiny odberateľov. Nedávno bolo prijaté nariadenie vlády na elimináciu nárastu systémových a sieťových poplatkov v elektroenergetike, ako je napr. tarifa za systémové služby či tarifa za prevádzku systému pre všetkých odberateľov. Rozdiel medzi nákladovou cenou a cenovými stropmi vláda kompenzuje zo zdrojov štátneho rozpočtu, prípadne EÚ.
Domácnosti, ale aj mnohé iné skupiny odberateľov, ako sú napr. zariadenia sociálnych služieb či spoločenstvá vlastníkov bytov, tieto opatrenia výrazne chránia pred trhovým nárastom cien energií. Prirodzene boli a budú rôzne názory a diskusie o tom, či tieto kompenzácie prišli včas, či boli dostatočne vysoké, či boli adresné a podobne. Už v roku 2022 boli na základe ustanoveného spôsobu regulácie domácnosti a ďalšie skupiny zraniteľných odberateľov energií na Slovensku ochránené pred negatívnymi vplyvmi vysokých trhových cien energií. Na porovnanie možno uviesť údaje, ktoré zverejnil Eurostat, o cenách elektrickej energie pre domácnosti v prvom polroku 2022, podľa ktorých domácnosti na Slovensku v priemere platili tesne pod 0,2 eur za KWh elektriny. To bolo pod priemerom EÚ (cca 0,26 eur za kWh) a výrazne menej ako napríklad v Nemecku alebo Česku (cca 0,3 eur za kWh), kde neboli využívané nástroje regulácie a kde sa trhové ceny energií premietali priamo do konečných cien pre obyvateľstvo. V roku 2023 boli na základe mimoriadnych opatrení vlády ceny energií pre domácnosti a zraniteľných odberateľov zastropované. Cenu elektrickej energie pre domácnosti na Slovensku sa aj v roku 2023 podarilo udržať hlboko pod priemerom EÚ (celkový nárast ceny v porovnaní s rokom 2022 predstavoval necelé 3 %). Podobnú situáciu sa podarilo dosiahnuť aj pri cenách plynu pre slovenské domácnosti. Podľa medzinárodných prieskumov sú v roku 2023 ceny elektriny a plynu pre domácnosti na Slovensku zásadne nižšie ako vo väčšine krajín EÚ.
V prípade tepla v CZT systémoch nariadenie vlády obmedzilo nárast cien tepla pre domácnosti v bytových domoch o 20 EUR/MWh vrátane DPH, aj keď priemerný nárast nákladov na palivo, elektrickú energiu, emisie CO2 a pod. (variabilné náklady na výrobu tepla) bol takmer 90 EUR/MWh. Nárast variabilných nákladov priamo súvisí s cenami energetických vstupov, t. j. cenami plynu, drevoštiepky a pod., ktoré sú potrebné na výrobu a dodávku tepla.
V súčasnosti (začiatok mája, pozn. red.) cena elektrickej energie na spotovom trhu osciluje medzi 100 až 200 EUR/MWh, čo je oveľa nižšie ako v druhej polovici roku 2022. Napriek tomu sú tieto trhové ceny stále charakterizované vysokou volatilitou. Pri pohľade na forwardový trh do konca roku 2023 by sa mala cena elektriny v zimnom období pohybovať nad 150 EUR/MWh, v roku 2024 okolo 150 EUR/MWh a následne v roku 2025 by mohlo dôjsť k stabilizácii na úrovni okolo 130 EUR/MWh. V porovnaní s minulým rokom je to teda podstatne lepšie, avšak v porovnaní s rokmi pred krízou sú to stále vysoké ceny.
Ovplyvnil tento krízový vývoj na energetickom trhu aj to, do akej miery sa jednotlivé typy zdrojov podieľali za posledné obdobie na výrobe elektrickej energie?
Podľa štatistických informácií Európskeho regulačného úradu sa ukázalo, že medzi rokmi 2021/2022 došlo k nárastu výroby elektrickej energie zo slnka, vetra aj plynu, stagnáciu, resp. mierny pokles zaznamenala výroba z biomasy a fosílnych zdrojov, avšak výraznejší pokles zaznamenala práve výroba z vodných a jadrových elektrární, čo bolo spôsobené najmä už spomínaným horúcim letom v minulom roku a odstávkou jadrových energetických blokov v Nemecku.
A akým témam sa bude ÚRSO venovať v najbližšom období?
Vnímame nedostatočnú pružnosť neregulovaných, zmluvných cien elektriny a plynu pre odberateľov energií, t. j. pre podnikateľské a nepodnikateľské subjekty, v kontexte klesajúcich trhových cien. Ponukové ceny sú stále vysoké a registrujeme len veľmi malé úpravy cien smerom dolu. Pripravili sme niekoľko legislatívnych návrhov na to, aby neregulovaní odberatelia mali viac informácií o ponukách zmluvných cien elektriny a plynu, aby si následne mali z čoho vyberať. Mnohí dodávatelia totiž nezverejňujú svoje ponuky a zasielajú ich až na vyžiadanie. Transparentnosť ponúk a čo najlepšia informovanosť je pre odberateľa kľúčová s ohľadom na správny výber dodávateľa a konkrétnych produktov. Navrhli sme aj viacero úprav existujúceho systému na prihlasovanie, resp. odhlasovanie sa medzi regulovanými a neregulovanými dodávkami.
Aktuálne ÚRSO pracuje na aktualizácii viacerých cenových vyhlášok, na viacerých cenových konaniach a úpravách cien pre rok 2023 tam, kde vidíme úsporu nákladov. Popri tom pracujeme na vytvorení rámca na podporu domácností nachádzajúcich sa v energetickej chudobe s cieľom umožniť väčšiu adresnosť podporných programov a nástrojov štátu – cenových stropov alebo kompenzácií. Ešte v roku 2022 sme v spolupráci s viacerými rezortmi spracovali návrh koncepcie na ochranu domácností v energetickej chudobe, ktorá bola v januári tohto roku prerokovaná na vláde; bola vytvorená aj medzirezortná pracovná komisia, ktorá pracuje na spresnení a podrobnejšom spracovaní definícií o energetickej chudobe na Slovensku. Zadefinovať by sa malo najmä to, aké kritériá sa majú použiť na posudzovanie domácnosti, či patrí alebo nepatrí do skupiny energetickej chudoby, aké nástroje by mali byť pri tom aktivované, či už z pohľadu ÚRSO, alebo iných rezortov, príp. celkovej štátnej politiky, a ako to premietnuť do nadväzujúcich legislatívnych opatrení.
Veľkou témou pre subjekty na energetickom trhu sú pripravované nové pravidlá trhu, ktoré už mali byť v tomto období realitou aj v praxi. Aký je teda reálny stav?
Dúfali sme, že v tomto období už budú schválené nové pravidlá trhu s elektrinou a plynom, ale, žiaľ, celý proces schvaľovania sa mierne predĺžil. Pravidlá pripravené sú a už boli aj prerokované v rámci komisie pre technické legislatívne predpisy. Aktuálne sú predložené na zverejnenie v Zbierke zákonov. Rád by som pri tejto príležitosti vyslovil veľké poďakovanie všetkým, ktorí boli zapojení v príprave, konzultáciách, ako aj v posledných fázach legislatívneho procesu pri vyhodnocovaní obdržaných pripomienok. Dostali sme stovky pripomienok, len k pravidlám trhu s elektrinou ich bolo okolo sedemsto. Medzitým bola prijatá nová legislatíva, ktorá vyžaduje, aby mohli nové legislatívne normy s vplyvom na podnikateľské prostredie vstupovať do platnosti iba 1. 7. alebo 1. 1. v danom roku. Nové pravidlá trhu s elektrinou a plynom tak budú platné od 1. 7. 2023.
Ďakujeme za rozhovor.
