Portál eFocus zorganizoval dňa 22. novembra 2023 ďalší ročník konferencie Smart metering/smart grid s podnázvom Digitalizácia trhu s (obnoviteľnou) energiou, ktorého súčasťou bola aj panelová diskusia. Vybrané myšlienky a názory, ktoré v nej odzneli, vám prinášame v rozhovore.

Diskutujúcimi v panelovej diskusii boli:

Martin Pitorák, riaditeľ odboru palív a energetiky, Ministerstvo hospodárstva SR
Štefan Dobák, člen Predstavenstva, OKTE
Jaroslav Hrušč, riaditeľ divízie sieťového obchodu, Východoslovenská distribučná, a. s.
Ján Karaba, riaditeľ, Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE
Jana Ambrošová, predsedníčka Združenia dodávateľov energie

Ako sa mení slovenský trh s energiami pod vplyvom súčasného diania v energetike?

M. Pitorák: Primárna, ale aj sekundárna a terciárna legislatíva umožnila vstup nových účastníkov na trh s elektrinou. Trh je flexibilnejší a blíži sa energetike budúcnosti, ktorá je decentralizovaná a kde sú vzťahy medzi jednotlivými aktérmi na trhu komplexnejšie oproti minulosti.

J. Ambrošová: Výraznou zmenou je prechod od tradičnej k modernej energetike na Slovensku. Vydvihla by som nielen meniacu sa legislatívu, snahy OEDC a poskytovanie dát, ale aj inštaláciu meradiel IMS. Slovensko nie je v energetike také liberalizované ako iné severské krajiny. Tie postupne testujú jeden krok nového účastníka, potom ďalšieho atď. Slovensko sa rozhodlo spraviť všetko naraz. Čo nemusí byť zlá stratégia, avšak nemyslím si, že všetko naraz pôjde. Na druhej strane, zabrzdila nás energetická kríza, množstvo regulačných aj nevyhnutných zásahov zo strany vlády, ktoré dodávateľom znemožnili venovať sa ich hlavným činnostiam a prinášaniu nových produktov, ale skôr sa venovali nutnej byrokracii a administratíve.

J. Karaba: Za najväčší prínos pre trh považujem pripájanie lokálnych zdrojov a to, akým spôsobom sa ujala legislatíva. Vďaka tomu sa podporila decentralizácia a samovýroba elektriny. Zároveň veľmi pozitívne vnímame prístup ÚRSO, ktorý sa otvoril a komunikuje.

J. Hrušč: Aktuálna situácia na trhu s elektrinou nám prináša nových zákazníkov, ktorým vychádzame v ústrety, a to zmenou nášho nastavenia popri veľkých dodávateľoch elektriny. Je to pre nás výzva meniť sa k lepšiemu. Pripojil by som sa tiež k vyjadreniam J. Karabu. Pripájanie malých a lokálnych zdrojov považujeme za veľký úspech Slovenskej republiky.

Ako sa dokážu prispôsobiť prevádzkovatelia distribučných sústav stúpajúcim nárokom na pripájanie nových OZE zdrojov? Sú potrebné výrazné investície do rozšírenia alebo udržiavania sústavy, aby projekcia rozmachu OZE na Slovensku bola zvládnuteľná z pohľadu sústavy?

J. Hrušč: Toto je komplexná otázka. Značné investície budú potrebné do posilňovania kapacít v lokalitách, kde sú kapacity na hranici vyčerpania. S tým súvisí výstavba a obnova vysokonapäťových vedení a prepojovacích 110 kW vedení, ako aj riešenie situácie so spätným ovplyvňovaním sústavy. Tiež sa predpokladá, že do roku 2030 bude mať každý tretí rodinný dom fotovoltiku, a preto bude potrebné zahusťovať trafostanice. Nová trafostanica stojí približne 100-tisíc eur, nehovoriac o prípojkách, NN vývodoch, výkopových prácach a podobne. V horizonte pár rokov bude potrebné vybudovať tisícky trafostaníc, a preto sa bavíme o investícii v miliónoch eur. Aby boli tieto investície zvládnuteľné z vlastných zdrojov, vytvoria tlak na skokový nárast distribučných taríf. Aby sme nespôsobili taký skokový nárast, musíme hovoriť o tom, ako napríklad z fondu modernizácie podporiť rozvoj distribučných sústav a ako integrovať malé obnoviteľné zdroje budované na strechách rodinných domov do sústavy ako takej. Takže áno, na jednej strane obrovské investičné prostriedky, na druhej strane možnosť, ako využiť podporné zdroje z Európskej únie práve na to, aby nás investičné potreby nedostali do pozície, že budeme mať vysoké distribučné tarify.

Diskutuje sa na Ministerstve hospodárstva SR o podporných mechanizmoch, ktoré by umožnili rozvoj OZE aj v nasledujúcom období?

M. Pitorák: Diskusie prebiehajú, avšak momentálne sme sústredení na Plán obnovy a odolnosti, kde sú nastavené priority, ktoré sa dotýkajú aj distribučných spoločností. Obsahom sú projekty na posúdenie integrácie OZE, nielen na úrovni prenosovej sústavy, ale aj na úrovni distribučných sústav. Zároveň v súvislosti so zmenami vo vedení na MŽP SR a MH SR budú prebiehať diskusie o nastavení modernizačného fondu budúcnosti, v rámci ktorého sú k dispozícii značné finančné prostriedky. Treba si však uvedomiť, že podpora z EÚ zdrojov nie je úplne jednoduchá. Súčasťou žiadosti je množstvo požiadaviek a administratívy. Naším cieľom je nastaviť pravidlá tak, aby sme uľahčili proces všetkým aktérom na trhu a pomohli integrácii obnoviteľných zdrojov s tým, že projekty dostanú podporu EÚ.

Inteligentné meracie systémy poskytujú množstvo cenných informácií. Ako možno tieto dáta využívať? Má k nim prístup ktokoľvek?

J. Hrušč: V rámci budovania inteligentných sietí sa zavádzajú aj inteligentné meracie systémy poskytujúce množstvo údajov, ktoré nie sú však dobre využívané. Na druhej strane, dáta z IMS sú veľmi citlivé. Vo VSD v rámci inovatívnych opatrení robíme nad IMS dátami analytiku. Dáta z IMS nevnímame len ako dáta potrebné na fakturačné meranie. Áno, to bol ich prvotný zámer. Fakturačné dáta sa posielajú dodávateľom elektriny alebo ako bilančné dáta na OKTE, ale IMS nám môže poskytnúť oveľa viac informácií, ako je priebeh napätia a prúdu, udalosti, ktoré prebehli a podobne. IMS vnímame skôr ako terminály odberového miesta, ktoré nám dokážu dávať toľko informácií, ktoré keď správne zanalyzujeme, tak zistíme, že vieme generovať vzorce správania toho-ktorého odberného miesta. Inými slovami, ak urobíme analýzu vášho odberného miesta, vieme, kedy ste doma a kedy nie. Vieme, kedy aký spotrebič zapnete. A to už môže byť nebezpečné.

Š. Dobák: Aj preto je potrebné rozprávať sa o tom, ktoré dáta a v akej štruktúre sa majú zverejniť. OKTE nedisponuje konkrétnou analýzou toho, čo je a čo nie je možné zverejňovať. OKTE by sa malo systematicky venovať tomu, ako tie dáta, ktoré má a ktoré nie sú senzitívne akýmkoľvek spôsobom, boli poskytnuté účastníkom trhu, či v oblasti meraní, EDC alebo obchodu.

Aký je potenciál dynamických distribučných taríf na Slovensku?

J. Ambrošová: Dynamické tarify sú z môjho pohľadu základom modernej energetiky. Dynamická tarifa v podstate znamená, že spotrebiteľ sa dokáže prispôsobiť a dokáže prispôsobiť svoju spotrebu potrebám sústavy. Ak sú napríklad ceny nízke alebo záporné, malo by to odzrkadľovať to, že sústava je prebytková. To znamená, že ak zákazník v tom čase zapne práčku, mal by mať najlacnejšiu energiu. To je niečo, čo by malo byť bežným štandardom. Niektorí obchodníci dynamické tarify už ponúkajú, avšak ide o veľmi malý podiel. Verím, že by sa dalo z toho profitovať, nielen vzhľadom na úsporu nákladov na energie, ale aj voči sústave. Vyrovnávať odchýlky, pomáhať spotrebou udržiavať výkonovú rovnováhu je nielen žiaduce, ale aj nevyhnutné, aby sme sa posunuli do modernej energetiky.

J. Hrušč: Jedna stránka sú požiadavky na strane spotreby. Keď sú ceny vysoké, je dobré spotrebu obmedzovať. Keď sú ceny nízke, treba spotrebu podporovať. Druhá stránka sú samotné distribučné spoločnosti. Distribútor potrebuje skôr riešiť špičky, ktoré sú z pohľadu nedostatočnej kapacity sústavy a budovania infraštruktúry, jadrom problému.

M. Pitorák: Domácnosti sú špecifický príklad, kde dynamická cena nemusí priniesť očakávaný prínos, pretože veľká časť domácností má neelastický dopyt. Jednoducho keď prídete v zime domov o 16.00 hod., musíte zapnúť svetlo. Nemôžete to odložiť na skoršiu alebo neskoršiu hodinu. Takže všetky tieto skutočnosti treba zohľadniť.

Energetické spoločnosti proaktívne pristupujú k téme digitalizácie a prinášajú nové služby. Energetika ako taká je však veľmi komplexná a pre bežného odberateľa často aj komplikovaná. Myslíte si, že by pomohli určité osvetové aktivity a edukačné kampane o tom, čo všetko odberatelia môžu využívať, ako funguje energetický trh, čo vplýva na cenotvorbu?

J. Ambrošová: To je naozaj zásadná vec s ohľadom na to, že vzdelávacie aktivity bude robiť štát za nemalé peniaze alebo z eurofondov, ktoré však nemusia padnúť na úrodnú pôdu. A prečo? Pretože budú ponúkané niekomu, kto to v podstate ani nepotrebuje. Alebo štát podporí podnikateľské prostredie, spraví ho dostatočne slobodné a lukratívne, aby dodávatelia sami vnímali svoju úlohu a poslanie. Pretože dodávateľ je ten, ktorý je ako prvý v kontakte s konečným odberateľom a ten sa už teraz zaujíma o určité informácie a vedomosti.

J. Karaba: Som presvedčený, že dodávatelia elektriny robia veľkú robotu na strane rozvoja obnoviteľných zdrojov. Urobili marketingové kampane, ktoré mali pozitívny vplyv na spoločnosť. Môžu mať väčší dosah ako inštalatéri OZE riešení a nastavili určitý štandard. Aby tento biznis fungoval dlhodobo, nemôžu si dovoliť robiť to nekvalitne, a preto dúfam, že štát podporí aj trh dodávateľov, ktorý je neuveriteľne dôležitou súčasťou.

J. Hrušč: Ja sa na to skúsim pozrieť nie cez cenu elektriny, ale cez služby a potreby zákazníka. Zákazník od prevádzkovateľa distribučnej sústavy potrebuje informácie, ako sa pripojiť, potrebuje informácie, pretože nesvieti alebo pretože potrebuje pripojiť obnoviteľný zdroj energie. Dodávateľ elektriny má zo zákona povinnosť poskytovať tzv. univerzálnu službu. My ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy by sme mali byť zodpovední za informácie a kampane, ktoré zákazník potrebuje na to, aby sme ho riadili a usmerňovali. Tiež nám záleží na tom, aby aj kľúčoví používatelia distribučnej sústavy vedeli, čo im prevádzkovatelia distribučných sústav môžu ponúknuť. A preto je naším cieľom robiť rôzne komunikačné kampane formou seminárov, webinárov, konferencií. Sme otvorení a prístupní týmto informačným aj edukačným kampaniam.

Spracované z panelovej diskusie, ktorá odznela na podujatí eFocus: Digitalizácia trhu s (obnoviteľnou) energiou.