Dlhodobo sa na Slovensku diskutuje o tom, do akej miery máme správne nastavené prepojenie vedy, výskumu, vzdelávania s priemyselnou praxou. Vy ste absolventom Žilinskej univerzity (ŽU), kde ste absolvovali základné inžinierske a doktorandské štúdium, následne ste niekoľko rokov pôsobili vo výskume a vývoji v známej a úspešnej slovenskej spoločnosti, ktorá vznikla ako spinoff práve na ŽU. Aký je teda váš názor na túto tému – je prepojenie univerzitného prostredia, výskumu a vývoja s praxou dostatočné a ak nie, kde máme rezervy a čo by sa dalo zlepšiť?
Spojenie medzi akademickým svetom, vedeckým výskumom a priemyselnou praxou je zásadné pre inovácie, technologický rozvoj a ekonomickú prosperitu. Na Slovensku existuje v tejto oblasti ešte veľa nevyužitého potenciálu. Je nevyhnutné posilniť väzby medzi univerzitami, výskumnými centrami a priemyslom, aby sme mohli zabezpečiť, že výskum a vzdelávanie budú adekvátne reagovať na súčasné potreby a výzvy spoločnosti. Komunikácia medzi týmito sektormi by mala byť efektívnejšia. Akademické a výskumné inštitúcie by mali byť aktívnejšie v hľadaní spolupráce s priemyselnými partnermi. Zároveň by mal priemysel viac investovať do výskumu a rozvíjať spoluprácu s akademickými inštitúciami. Je dôležité zabezpečovať dostatočné financovanie výskumu a vzdelávania, vytvárať stimuly pre firmy, aby investovali do výskumu a vývoja, a podporovať vznik spin-off firiem z univerzít. Univerzity by mali viac klásť dôraz na praktickú prípravu študentov. Prax, projekty s firmami a praktické skúsenosti sú kľúčové pre ich budúce uplatnenie na trhu práce. Univerzity by mali podporovať inovácie a transfer technológií. Využitím patentov a licencií môžu prenášať výsledky výskumu do praxe.
Hlavné bariéry, ktoré obmedzujú väčšiu spoluprácu medzi podnikmi a univerzitami, sú predovšetkým kultúrne rozdiely, byrokracia a administratívne procesy, nedostatok komunikácie, intelektuálne vlastníctvo a zmeny v personáli. Celkovo verím, že spojenie medzi univerzitami, výskumom a priemyslom je nevyhnutné pre úspešný rozvoj našej krajiny. Musíme spolupracovať, investovať do výskumu a vzdelávania a podporovať inovácie. Iba tak môžeme dosiahnuť udržateľný rast a byť konkurencieschopní na globálnej scéne.
Pozrime sa teraz na tému logistiky. Prvé kroky v tomto odvetví badať už na začiatku ľudskej civilizácie, resp. v období, keď sa začalo prvýkrát obchodovať s tovarom rôzneho druhu. Aby sme nešli tisíce rokov do minulosti, pozrime sa na posledných desať rokov, ktoré sa kvôli pandémii COVID či konfliktu na Ukrajine dajú označiť pre logistiku za najnáročnejšie v modernej histórii. Ako sa toto odvetvie za posledných desať rokov zmenilo?
Globalizácia priniesla do logistiky novú úroveň komplexity. Firmy teraz spravujú rozsiahle dodávateľské siete, zvládajú medzinárodné prepravy, colné procesy a rôzne regulácie. Technologický pokrok v podobe automatizácie, umelej inteligencie či internetu vecí (IoT) transformoval logistiku. Skladové roboty, sledovanie zásielok v reálnom čase a optimalizácia trás sa stali štandardom, čo podporuje rast e-commerce. Pandémia mala výrazný vplyv na logistiku. Nedostatok pracovnej sily, prerušenie dodávateľských reťazcov a obmedzenia pohybu tovaru priniesli nové výzvy, čo znamenalo urýchlenie procesu digitalizácie systémov, ale aj zvýšenie rizika kybernetických útokov. Ochrana dát a systémov sa tak stáva kľúčovou.
Nakladanie a vykladanie tovaru, preprava, uskladňovanie či vychystávanie. To sú oblasti, ktoré možno nájsť v každom výrobnom či spracovateľskom podniku. Ako možno tieto systémy neustále zlepšovať, resp. ako dokážu manažéri zodpovední za tieto oblasti zistiť, do akej miery sú ich aktuálne procesy v uvedených oblastiach efektívne, správne nastavené a kde ešte majú rezervy?
Je nevyhnutné, aby manažéri boli vždy v obraze o novinkách a trendoch v logistike, ako je napríklad využitie IoT technológií na monitorovanie pohybu materiálu. Manažéri by mali mať systematický prístup k hodnoteniu a optimalizácii kľúčových logistických procesov. Každá firma čelí jedinečným výzvam, a preto je dôležité prispôsobiť tieto stratégie podľa konkrétnej situácie.
Je podľa vás pravdivé tvrdenie, že logistikou či nasadzovaním pokročilých systémov na riadenie skladu sa zaoberajú len „veľké“ spoločnosti? Existujú moderné a efektívne riešenia aj pre menšie a stredné firmy a podniky, ktoré pracujú s desiatkami či stovkami položiek na svojich vstupoch/výstupoch či v rámci výroby?
Na trhu je dostupných množstvo cenovo prijateľných riešení na riadenie skladov, ktoré sú vhodné aj pre malé podniky. Tieto systémy poskytujú možnosti sledovania zásob, optimalizácie skladových kapacít a efektívneho plánovania dodávok. Najúčinnejšie je využitie cloudových platforiem, ktoré umožňujú firmám prístup k logistickým nástrojom bez potreby veľkých investícií do infraštruktúry. Malé firmy majú tiež možnosť outsourcovať logistické služby, čo im umožňuje sústrediť sa na hlavnú oblasť pôsobenia a zároveň využívať odborné znalosti externých poskytovateľov.
Technologická revolúcia neobišla ani logistiku a skladové hospodárstvo. Ak boli spomínané procesy ešte pár rokov dozadu výsadne doménou pracovníkov, dnes sa v čoraz väčšej miere spoliehame na moderné technológie. Začnime túto tému zamyslením sa nad pojmom Logistika 4.0, resp. konceptmi Priemyslu 4.0/digitalizácie v logistike a skladovom hospodárstve. Čo si pod nimi treba predstaviť?
Priemysel 4.0 je jedinečný koncept, ktorý integruje fyzické, informačné a dátové prvky nielen vo výrobnom sektore. Tento koncept zahŕňa inteligentné stroje, skladové a logistické systémy a ďalšie technologické zariadenia, ktoré sú navzájom prepojené a tvoria jeden celok. Tieto systémy majú schopnosť automaticky sa prispôsobiť meniacim sa podmienkam a optimalizovať svoje operácie. Neoddeliteľnou súčasťou tohto konceptu sú aj automatizované logistické systémy, ktoré zabezpečujú efektívny transport tovaru. Kľúčovým prvkom spoľahlivého a efektívneho fungovania týchto systémov je zber dát a konektivita. V tomto kontexte začínajú dominovať cloudové riešenia, ktoré umožňujú rýchly prístup k informáciám a ich zdieľanie. Vďaka takto prepojeným systémom je možná ich efektívna optimalizácia.
Automaticky navádzané vozíky, autonómne mobilné roboty, pick-to-light, pick-to-voice, rozšírená realita, nositeľné zariadenia, drony, umelá inteligencia a strojové učenie – to je len pár príkladov moderných technológií, ktoré sa začínajú v logistike a skladovom hospodárstve stávať realitou. Aké reálne očakávania sú s týmito technológiami spojené a naopak, kde sú obmedzenia týchto technológií?
Spomenul ste technológie, ktoré sú v rôznom štádiu rozvoja. Výzvou do budúcna bude čo najefektívnejšie prepojenie týchto technológií do funkčných a efektívnych systémov s vysokou pridanou hodnotou, ktoré budú firmy implementovať s cieľom maximalizácie produktivity a efektivity výroby.
Softvérové riešenia na podporu skladových a logistických procesov prešli za posledné obdobie tiež svojím vývojom, a to aj v nadväznosti na procesy digitalizácie iných podnikových procesov. S čím súvisí schopnosť podniku a požívateľov naplno využiť potenciál týchto softvérových riešení a čo môžu moderné softvérové riešenia podniku priniesť?
Predovšetkým v intralogistike vidím ešte stále veľký priestor na digitalizáciu procesov, predovšetkým z pohľadu monitorovania a riadenia manuálnych operácií, ktoré je ešte neefektívne automatizovať pomocou mobilných robotov. Ide predovšetkým o systémy RTLS (real-time location system), ktoré umožňujú monitorovať pozíciu zariadení s presnosťou okolo jedného metra v reálnom v čase. Keď k tomu pripojíme informácie z manipulačných prostriedkov o ich prevádzkových parametroch a aktuálnom zaťažení, môžeme už hovoriť o plnom IoT v logistike. Pokiaľ sa nám podarí tieto informácie prepojiť s digitalizovanými procesmi ostatných častí podniku, takýto podnik získava veľmi efektívny nástroj na optimalizáciu svojich procesov.
Množstvo údajov generovaných v logistike a skladovom hospodárstve sa bude z roka na rok zvyšovať aj vďaka nasadzovaniu spomenutých technológií, pričom trendom bude aj sieťové prepojenie technológií a zariadení na rôznych úrovniach v rámci skladu, podniku a pod. Má diskusia o kybernetickej bezpečnosti svoje miesto aj v logistike? Prečo a kedy by sa tým mali zodpovední manažéri zaoberať?
Kybernetická bezpečnosť je v dnešnej dobe kritickým aspektom pre všetky odvetvia a logistika nie je výnimkou. Diskusia o kybernetickej bezpečnosti by mala byť súčasťou stratégie logistického podniku. Manažéri by mali investovať do bezpečnostných opatrení, ako sú školenia zamestnancov, monitorovanie systémov a pravidelné auditovanie. V konečnom dôsledku je kybernetická bezpečnosť neoddeliteľnou súčasťou moderného logistického prostredia. Zodpovední manažéri by mali byť aktívni v jej implementácii a udržiavaní, aby minimalizovali riziká a zabezpečili plynulý chod logistických procesov.
Trvalá udržateľnosť, znižovanie nákladov, ochrana životného prostredia či najnovšie ESG. Aj tieto faktory často nútia podniky zamýšľať sa nad novými možnosťami z hľadiska využívania „čistých“ technológií. Doprava a logistika majú veľký potenciál z hľadiska využívania alternatívnych pohonných zdrojov a palív – elektrina/batérie, vodík, biopalivá. Ako bude podľa vás vyzerať vývoj v tejto oblasti v najbližších rokoch?
Pri udržateľných technológiách je kľúčové pozerať sa na celý životný cyklus týchto technológií a tiež na to, kde a ako sa alternatívne palivá a elektrická energia vyrábajú. Práve toto bude najväčšou výzvou. Spoločnosť Jungheinrich je lídrom v dodávaní „čistých“ technológií. Boli sme prví, ktorí sme na trh priniesli Li-ion technológie v oblasti intralogistiky. Výroba a prevádzka s ohľadom na udržateľnosť je v našich génoch.
Aké vlastnosti, schopnosti či ponuku by mal podnik očakávať/žiadať od dodávateľa logistických riešení či riešení na riadenie a správu skladového hospodárstva?
Kľúčové sú flexibilita, technologická kompetentnosť, komplexné riešenia, skúsenosti a referencie, podpora a servis. Celkovo by mal podnik očakávať od dodávateľa logistických riešení spoluprácu, ktorá je prispôsobená jeho potrebám, technologicky kompetentná a spoľahlivá.
Tradičnou témou na záver rozhovoru býva pohľad do budúcnosti. Akými smermi sa teda budú uberať odvetvia logistiky a skladového hospodárstva v najbližších rokoch? Čakajú nás v týchto oblastiach zásadné zmeny?
Úspešné a konkurencieschopné firmy budú tie, ktoré budú inovovať s cieľom byť efektívny a flexibilný. Práve tu spoločnosť Jungheinrich chce byť nie dodávateľom, ale partnerom pri automatizácii skladov a logistiky či digitalizácii procesov. V budúcnosti bude však kľúčová implementácia umelej inteligencie na analýzu prevádzkových BigData s cieľom „samooptimalizácie“ podnikových procesov. No o tom možno na budúce ˘
Ďakujeme za rozhovor.
