Aký vysoký môže byť v súčasnosti podiel plne automatizovanej výroby v sektore, ak hovoríme o napríklad o trhoch EÚ, USA či Ázie?

Podiel automatizovanej výroby v automobilovom priemysle je významný v Spojených štátoch aj v Európe. V USA sa odhaduje, že približne polovica priemyselných robotov je používaných v automobilovom priemysle. V Európe je to podobné, pričom automatizácia a digitalizácia sú kľúčovými faktormi transformácie celého odvetvia.

Ako situáciu ovplyvňuje fenomén Číny a jej schopnosť prinášať konkurencieschopné riešenia v krátkom čase? Veľa sa hovorí napríklad o hrozbách rýchlej expanzie elektromobility na úkor európskych výrobcov.

Čína so svojou technologickou vyspelosťou a cenovou senzitivitou zásadne mení pravidlá hry v globálnom automobilovom priemysle. Pre európskych výrobcov predstavuje nielen konkurenciu, ale aj motiváciu k urýchleniu inovácií a zefektívneniu výroby.

S vaším tímom ste získali Cenu Zväzu automobilového priemyslu SR za digitalizáciu. Dalo by sa povedať, že priestory vašich závodov dnes už skôr pripomínajú laboratóriá ako výrobné haly. Ktoré projekty alebo technické riešenia by ste označili za výkladnú skriňu v oblasti digitalizácie a automatizácie? Aký je ich prínos?

Ide najmä o riešenia, ktoré sme prihlasovali do posledných dvoch ročníkov súťaže – plne digitalizovaná predvýroba v závode Kočovce či pokročilá analýza testovacích zariadení v prostredí dátovej platformy na dátové analýzy, ktorej využitie umožňuje skrátiť proces odlaďovania nových výrobných liniek pri ich uvádzaní do ostrej produkcie.

Ďalej je to bezobslužná linka Minimet. Táto plne robotizovaná linka umožňuje pokovovanie dielov rôznymi materiálmi, ako je napríklad hliník, chróm či antikoro, pričom celý proces prebieha prakticky bez zásahu ľudskej ruky. Pre firmu znamenajú tieto projekty úsporu času, prostriedkov, ale aj väčší vhľad do dát z výrobného procesu. Pre zákazníka je to potom napríklad väčšia záruka kvality výroby a rýchlejšie zavádzanie nových výrobných zariadení do sériovej výroby.

Uplatňuje sa už dnes vo výrobných procesoch v rámci automobilového priemyslu UI? Ak áno, aké úlohy UI zabezpečuje?

Informačné technológie zažívajú v posledných dvoch rokoch enormný vývoj, čo sa týka UI, a nie je snáď jediný mesiac, kedy by firmy neohlasovali nové verzie svojich LLM (Large Language Model) v rámci generatívnej UI. Umelá inteligencia je smer, ktorý by som chcel presadzovať aj v rámci slovenskej spoločnosti FORVIA HELLA.. Obrovské možnosti sa ponúkajú v oblasti kontroly kvality, prediktívnej údržby, v optimalizácii logistiky alebo vo zvýšení bezpečnosti.

Pracujete na konkrétnych projektoch využitia UI?

V minulom kalendárnom roku sme v rámci všetkých závodov FORVIA HELLA v Európe implementovali UI riešenie, ktoré na oddelení údržby pomáha optimalizovať úroveň naskladnených náhradných dielov na základe ich reálnej spotreby. UI robot nám stráži, aby sme neviazali zbytočne veľa hotovosti v dieloch, ktoré potom dlho ležia na sklade a nie sú potrebné. Zároveň sa nám stará o to, aby sme kritické diely mali vždy skladom.

Tento rok chystáme pre slovenské závody ďalšie príklady použitia UI na našej UI dátovej platforme, a to na pokročilé analýzy dekoratívnych chýb a okrem iného aj UI generatívny nástroj na vytváranie školení a prezentácií pomocou digitálnych avatarov, ktorý je postavený na generatívnej UI platforme. Významne tým zvýšime samostatnosť v tvorbe marketingového obsahu a urýchlime jeho tvorbu.

S nástupom automatizácie a digitalizácie sú často spájané obavy ľudí zo straty práce. Do akej miery sú oprávnené? Dá sa to priblížiť na príklade vašej spoločnosti?

Vrátim sa k tomu, že kľúčové slovo je tu transformácia. Benefity z automatizácie a digitalizácie otvárajú nové možnosti aj pre kariérny postup zamestnancov a ponúkajú množstvo príležitostí proaktívne sa na takejto transformácii zúčastňovať a byť tak v centre diania. V rámci FORVIA HELLA takáto spolupráca samozrejme prebieha; veľmi rád spolupracujem aj s kolegami mimo tímu digitalizácie, ktorí sa nových vecí neboja a majú chuť podieľať sa na šikovných riešeniach a transformácii, ktoré v rámci závodov pripravujeme.

Čo vo všeobecnosti napreduje rýchlejšie? Technologické možnosti alebo ľudský faktor a schopnosť nové ponúkané riešenia využiť v realite výroby?

Jednoznačne technologické možnosti.

Ako sa dnes mení pohľad na štandardného zamestnanca v rámci automobilového priemyslu– už asi zďaleka nejde len o operátora pri páse, ako to bolo, povedzme, pred 20 rokmi.

Ten pohľad sa za posledné dve desaťročia dramaticky zmenil, a to predovšetkým v dôsledku technologických inovácií, digitalizácie a prechodu na udržateľnú mobilitu.

„Benefity z automatizácie a digitalizácie otvárajú nové možnosti pre kariérny postup zamestnancov a ponúkajú množstvo príležitostí proaktívne sa na takejto transformácii zúčastňovať a byť tak v centre diania.“

Zďaleka už nejde len o operátora pri výrobnej linke, ale o širšie spektrum odborných pozícií, ktoré reagujú na nové potreby celého odvetvia. Ide najmä o požiadavky na digitálne zručnosti, vznikajú totiž nové odborné profesie, ktoré by mali zabezpečiť prechod od tradičnej výroby k softvérovo definovaným vozidlám (SDV – Software Defined Vehicles). Veľký podiel softvéru a elektroniky máme takmer vo všetkých produktoch FORVIA HELLA vyrábaných na Slovensku.

Akými kľúčovými zručnosťami dnes musí zamestnanec, resp. uchádzač o prácu disponovať, aby sa dokázal uplatniť a ďalej napredovať?

Ide o kombináciu technických, digitálnych a mäkkých zručností. Tieto zručnosti odrážajú rýchlu transformáciu odvetvia, ktoré sa posúva smerom k elektromobilite, autonómnym vozidlám a digitalizácii. Sú to najmä znalosti v oblasti vývoja mechanických a elektronických komponentov, softvérového inžinierstva, senzorových systémov alebo v oblasti udržateľnosti a tiež schopnosť využitia technológií UI v každodenných činnostiach. Z mäkkých zručností je to potom vysoká miera adaptability na zmeny v technológiách, postupoch, ďalej napríklad tímová spolupráca alebo celoživotné vzdelávanie.

Na nedávnom fóre ZAP ste uviedli, že pre úspešné napredovanie v oblasti automatizácie je nevyhnutné zapojenie všetkých oddelení vo firme, a tiež to, že automatizácia nie je cieľ, ale cesta. Čo to znamená?

Znamená to, že vďaka veľmi rýchlemu vývoju v oblasti digitalizácie, umelej inteligencie a robotických riešení musíme neustále hľadať cesty, ako zlepšovať produkty, procesy a štýl práce. Ide o kontinuálny proces, do ktorého sa musí zapojiť celá spoločnosť s cieľom proaktívne aplikovať dostupné riešenia do nášho výrobného procesu.

Firmy sa často ponosujú na nedostatok kvalifikovaných zamestnancov. Sme vôbec na výzvy automatizácie a digitalizácie pripravení? Ako sme na tom v porovnaní s inými krajinami?

Sme pripravení, ale myslím si, že môžeme ísť ešte ďalej. Technické školy dnes ponúkajú celý rad perspektívnych, vysoko technických odborov a firmy majú na technických odborníkov veľký apetít. Napríklad Vysoké učenie technické v Brne v rámci Fakulty elektrotechniky a komunikačných technológií ponúka nový odbor automobilová elektronika a elektromobilita. Som veľmi rád, že naša spoločnosť na Slovensku, ale aj v Čechách organizuje udalosti ako napr. HELLATHON, ktoré pomáhajú nadviazať partnerstvo so školami a kooperatívne vzťahy so študentmi už počas ich štúdia. Je to veľmi dobrý predpoklad na nadviazanie budúcej spolupráce.

S akou najväčšou výzvou ste sa stretli počas vašej kariéry špecialistu alebo manažéra digitalizácie? Aké výzvy pred automobilový priemysel kladie súčasná ekonomická situácia?

Sú to predovšetkým výzvy, ktoré sme nemohli nijako ovplyvniť, napr. pandémia v roku 2020 alebo následné výkyvy dodávateľských reťazcov, čipová kríza a s tým súvisiace turbulencie v automotive.

„Umelá inteligencia ponúka obrovské možnosti v oblasti kontroly kvality, prediktívnej údržby, v optimalizácii logistiky alebo pri zvyšovaní bezpečnosti.“

Dnes sa trhové prostredie výrazne zintenzívnilo, najmä v Európe. Máme nižší objem výroby, než sa očakávalo, a preto nadmerné kapacity na trhu, máme trvalo vysoké náklady, zákaznícke štruktúry sa tiež menia. To všetko nás núti zostať konkurencieschopnými aj v budúcnosti.

Aký je váš pohľad do budúcnosti – akú maximálnu mieru môže podľa vás dosiahnuť automatizácia v rámci automobilového priemyslu? Môže byť realitou aj plne autonómna výroba bez zásahu človeka?

V niektorých priemyselných odvetviach sú už zavedené lights-out továrne, ktoré fungujú bez ľudského zásahu. Niektorí noví čínski OEM výrobcovia napríklad prevádzkujú továrne, kde roboty riadia všetky aspekty výroby, od manipulácie so surovinami až po konečnú montáž a kontrolu kvality. V automobilovom priemysle je tento koncept stále vo vývoji, ale technológie ako digitálne dvojčatá a prediktívna údržba umožňujú vysoký stupeň automatizácie.

Ďakujeme za rozhovor.

Anton Gérer